Recenzie

App Store v dnešnej dobe ponúka tony herných titulov, spomedzi ktorých je umením natrafiť na tak dokonalú plošinovku akou je Neuveriteľný Jack.  Pravdu povediac, vývojári z Chillingo nám na iOS zariadenia opäť namiešali množstvo zábavy za málo peňazí. Odpoveď na otázku, čo je také dokonalé na tomto titule vám zodpovieme v nasledujúcej recenzii.

Fanatici kolotočiarskych tradícií typu "vystreľte si  sladkosť" alebo "tresnite kladivom čo najsilnejšie" sa dočkali jednej z týchto populárnych jarmočných disciplín vo v poradí už treťom pokračovaní. Can Knockdown 3 nás síce nezavedie do napätej jarmočnej idylky, no umožní nám v rôznorodých priestoroch opustených továrni  zahádzať si zopár basebalových loptičiek a prostredníctvom levelových výziev tak dosiahnuť 100% status.

Ken Levine a jeho tím sa rozhodli priniesť nám ďalšiu úžasnú hru. Nakoľko je však úžasná a pre koho je stvorená, to už je otázka, na ktorú nebude také ľahké odpovedať. Čo nás čaká kdesi v oblakoch, vysoko nad našimi hlavami? Otázka, ktorá sa obkrúca okolo podstaty toho, čo je to vlastne hra. Respektíve, čo očakávame od first-person strieľačky. Rozhodnutie, ktoré bolo od začiatku veľmi jasné, Ken Levine chcel rozprávanie Bioshock Infinite stvárniť ako akčnú hru. Strieľačku. Otázkou ostáva, či to hre v konečnom dôsledku trochu neuškodilo.

S iOS racingovkami sa ako keby vrece roztrhlo. Štúdio Z2 Live prináša ďalšiu štýlovo arkádovú novinku s komickými vozidlami a prostredím. Čoho sa však obávať? Jedine tak spoplatneného obsahu, ktorý pri kratšom závodení poriadne obmedzuje. Dostupné „free“ prvky avšak zopár výhod majú.

Najznámejší staviteľský simulátor, ktorého korene siahajú až po samotné začiatky herného priemyslu, sa pred nedávnom dočkal príchodu svojho ďalšieho nasledovníka. Tentoraz si to však odniesol bez číslovky, len s prívlastkom súčasného roku 2013. Uplynula príliš dlhá doba, čo sme sa v klasike SimCity 4 s mapami vybláznili alebo sterorizovali naše milované mesto. Očakávania fanúšikov boli preto obrovské. Nová doba priniesla zlepšený engine, prvky, grafiku, ale aj nejaké negatíva v podobe prekombinovaných ochrán, či nedomyslenia určitých herných situácií.

Nastal čas posledný raz navliecť nanooblek a spasiť svet. Séria Crysis, ktorá zostane navždy v srdciach hráčov zapísaná ako graficky dokonalá pastva pre oči, sa uzatvára a aj napriek faktu, že pred pár rokmi by si Crytek smerovanie celej série predstavoval zrejme celkom inak, vyvrcholenie je to viac než dôstojné.

Každému hernému fanúšikovi, ktorý nejakú tú dobu už dianie v tomto odvetví sleduje, musí byť jasné, že sľuby vývojárov a hlavne vydavateľov ohľadne ich pripravovaných titulov sú, priznajme si to, vo veľkej väčšine prípadov dosť plané. Súvisí to aj s reálne nenaplniteľnými očakávaniami, ktoré so sebou prináša skutočnosť, že mnoho ľudí nerozumie neveľmi transparentnému procesu vývoja hier. Obmedzenia v technológiách sú ešte stále nezanedbateľným dôvodom, prečo nie je vždy možné priniesť očakávaný titul v podobe, v akej si ho cieľové publikum a aj nadriadení predstavovali. Horšie však je, keď váš titul nemá za cieľ predviesť žiadne prevratné, doteraz nevidené, aspekty a tie osvedčené, čo ponúka, sľubuje zapracovať do kvantami fanúšikov zbožňovaného univerza, no vo výsledku sa ukáže, že išlo iba o reklamnú masáž alebo tím autorov nemal poňatia, na čom to vlastne pracuje.

Technologický vývoj ľudstva napreduje v posledných rokoch exponenciálne, a preto niet divu, že prognózy do budúcnosti, v ktorých človek osídľuje okolité nebeské telesá, získavajú čoraz reálnejšie kontúry. Dosiahnutie planét mimo našej slnečnej sústavy však stále patrí skôr do sci-fi literatúry, kinematografie, videohier... Napodiv je táto téma, ktorá by mala autorom dávať možnosť naplno využiť potenciál ich predstavivosti, často zviazaná mnohými klišé. Nemyslíme tým samozrejme, že by si mali sci-fi tvorcovia vymýšľať koncepty, ktoré popierajú fyzikálne zákony (technológia v kvalitnom sci-fi by mala byť vždy teoreticky uskutočniteľná), ale napríklad v návrhu mimozemského života sa často opakujú stereotypné bytosti, spoločnosť je príliš podobná tej dnešnej atď. Dead Space nie je výnimkou a ani sa tým veľmi netají, ide skôr o poctu velikánom tohto žánru, dostatočne obľúbenú na to, aby nám servírovala už tretí diel.

Viete, na ktorý diel série Elder Scrolls rado spomína množstvo ľudí? Morrowind. Majú na to množstvo dôvodov. Jedným z nich je však unikátnosť celého prostredia, výtvarnej stránky hry a kultúry, ktorú autori pre tento kút sveta stvorili. Všade inde je to zaujímavá variácia na klasickú západnú fantasy, v Morrowinde to však bolo iné. Možno práve pre ten kúsok nostalgie, pre tie farby tvorivosti, sa Bethesda rozhodla umiestniť svoje ďalšie rozšírenie na chladný ostrov Solstheim. Opäť.

Spomienky snehom zaviate. Dovahkiin zrazil na kolená draka čo sa chystal zožrať svet. Teraz sa len túla po šírych krajoch Skyrimu. Tu vyčistí hniezdo bandy lupičskej, tam pomôže so strateným šperkom. Často však rozmýšľa, o úlohách, ktorého ho možno ešte len čakajú. Často hľadí z Hrdla sveta unášaný spomienkami na svet zvaný Tamriel.

Tropické ostrovy  sa pre obyvateľa našich zemepisných šírok takmer vždy rovnajú vytúženému dovolenkovému raju. Rovnako to bolo aj v prípade Američana Jasona Brodyho, ktorý sa so skupinou súrodencov a priateľov vybral na nekonečnú párty v trópoch. Zabudnúť na každodennú realitu práce sa mu síce podarí, ale keby vedel, akým spôsobom k tomu dôjde, pravdepodobne by zostal pekne doma v Kalifornii.

Keby nám pred piatimi rokmi, keď sa objavil legendárny štvrtý diel Call of Duty, povedali, že séria bude pokračovať každým nasledujúcim rokom, asi by sme sa cítili mierne rozčarovaní a neubránili sa úvahám, či sa skvelej hrateľnosti jednoducho neprejeme. Keď sa ale pozrieme na štatistiky predajnosti, kde by sa každý nový diel mohol zapísať do Guinessovej knihy rekordov, širokú verejnosť pravdepodobne takéto obavy ani prinajmenšom nesužujú. A najskôr je jej takisto jedno, či za novým dielom stojí Infinity Ward, Treyarch alebo ktokoľvek iný. Značka jednoducho predáva a tak skoro sa s ňou rozhodne nerozlúčime.

Lionhead nás už po štvrtýkrát pozýva do sveta Albionu, aby vyrozprával ďalšie rozprávkové dobrodružstvo, na ktoré si tento raz vystačíme celkom bez ovládača - Fable The Journey totiž prichádza ako spin-off exkluzívne pre pohybovú perifériu Kinect. Máme tu ďalšiu revolúciu?

Tesne pred vyvrcholením prvej sezóny herného seriálu The Walking Dead, od známych tvorcov zo štúdia Telltale Games, nás čaká ešte jedna zastávka. Mierne zdecimovaná skupina hlavných hrdinov si nevydýchne ani tentoraz. Život v prostredí, kde človek prenechal svoje postavenie dominantného druhu zástupom chodiacich mŕtvol, nie je nič pre slabých a to, jednak po fyzickej, aj po psychickej stránke. (Upozorňujeme, že nasledujúci text môže obsahovať spoilery pre tých, čo minulé diely nehrali.)

Krôčik za krôčikom sa blížime k niekoľkoročnej strašidelnej predzvesti o konci sveta, ktorá má podľa odhadov vyvrcholiť už o niekoľko týždňov. Špekulácie a domnienky o zániku našej civilizácie boli hnacím motorom aj pre sériu Assassin’s Creed, ktorá si vytvorila vlastnú myšlienku, čo a prečo za tým všetkým stojí. V poradí piatom plnohodnotnom diely sa preto vydala priamo do srdca predpovedí, na nový kontinent, aby hráčom v roli niekdajšieho barmana Desmonda Milesa poskytla odpovede na mnohé otázky, ktoré za svoje pôsobenie stihla načrtnúť.

Je to už nejaký čas, čo boli na nás pekelné súženia pod vedením id Software v ich ikonickej sérii Doom vypustené poslednýkrát. Schválne, zamyslite sa, ako vyzeral váš život v čase, keď tretí diel vyšiel, aké boli vaše priority, čo ste očakávali od podarenej hry a ako sa to zmenilo s pribúdajúcimi rokmi. A položte si ešte jednu zásadnú otázku: Môže vás Doom 3 dnes ešte niečím zaujať?