Call of Duty: Black Ops 2

A tak v tomto období preberá štafetu najpredávanejšej, najhrávanejšej, najbombastickejšej atď. akčnej hry už deviaty diel s podtitulom Black Ops 2. Na vývojárskom poste tentoraz hviezdi štúdio Treyarch. V podstate tu táto recenzia môže skončiť, ešte dodáme, že sa hra z väčšej časti odohráva v roku 2025. Predpokladáme, že pokiaľ ste fanúšikom počítačových hier (okrem nich sa k tomuto článku asi veľa ľudí nedostane), nič viac nepotrebujete vedieť a obraz o výsledku ste si už utvorili sami. Ale keďže si chceme zachovať aspoň posledné zvyšky recenzentskej hrdosti (nech už sa tým myslí čokoľvek), predsa sa pustíme do trochu komplexnejšej analýzy tohto dielka.

Ako už názov napovedá, nové pokračovanie nadväzuje na diel spred dvoch rokov. Hlavným hrdinom hry sa stáva syn protagonistu prvého Black Ops, Alexa Masona, David. Písať, že sa v jeho koži budete pokúšať zachrániť svet (hlavne teda USA, ale problémy bude mať aj superveľmoc Čína) je ako keby sme vás chceli upozorniť na to, že ráno vyjde slnko. Ale teraz pozor, okrem globálnych ťažkostí Davida poháňa aj čisto osobný motív a to zistiť príčinu smrti svojho otca, ktorá má čosi dočinenia s hlavným úchylom hry Raulom Menendezom. A tu prichádzajú na rad starí známi. David sa totiž stretáva s bývalým spolubojovníkom Alexa, Woodsom, ktorý si spomína na misie v osemdesiatych rokoch, kde Menendez zohrával nemalú úlohu. Tieto „spomienky“ tvoria niekoľko misii, v ktorých sa prevtelíte práve do Davidovho otca. Hra sa tak rozdelí na dve línie, jednu pseudofuturistickú, druhú pseudohistorickú, kedy raz bojujete proti rastúcej hrozbe v blízkej budúcnosti a inokedy sa snažíte pochopiť, akú má to šialenstvo okolo vás vôbec príčinu. Napriek tomu, že sa objavili hlasy, že miešanie dejových línií tvorí neprehľadné klbko osudov, nám spôsob rozprávania príbehu neprišiel zmätený a celkom sme si ho užili. Samozrejme je to stále expozícia tých najotrepanejších klišé, ale decentne zapracovaných, a tak tá neutíchajúca akcia nepripadá nezmyselná.

Samotná náplň hry sa už päť rokov nemení. Keby teda niekto trpel amnéziou pripomenieme, že prechádzate s tým, pre danú dobu, najmodernejším arzenálom po bojisku, kde sa to len tak hemží nepriateľskými jednotkami. Misie sú lineárne takmer do takej miery, že väčšinou existuje skutočne len jedna jediná úzka cesta do cieľa. To ale na druhej strane dovolí autorom mať pevnú ruku nad dianím a môžu vás pomocou skriptov zásobovať tými najfilmovejšími a najmenej pravdepodobnými scénami, aké si v danom prostredí dokážete predstaviť. Posledná zmienená vlastnosť v Black Ops 2 dosahuje doslova monštruóznych rozmerov a vrcholí v momente, kedy cválate púšťou na koni s raketometom na pleci a likvidujete útočiace ruské tanky. Uf... Hrdinovia Call of Duty rozhodne nikdy neboli z marcipánu, ale na podobne extrémny kúsok sa doteraz nikto z nich nepodujal. Systém automatického liečenia je štandard a bez neho by hra, vzhľadom na tony nepriateľov na každom kroku, bola nepríjemne frustrujúca. Do pozornosti musíme dať, že v troch kľúčových momentoch budete mať možnosť sa rozhodnúť z dvoch alternatív, čo je pre sériu rozhodne krok (ak nie rovno skok) vpred.

Akcia je veľmi dynamická a to je jednoznačne najväčšou devízou série už od nepamäti. Toto nie je vojenský simulátor, ale arkáda v najčistejšom význame tohto slova. Hlavne v závere je tempo vyslovene vražedné a pocity, ktoré v nás neustála akcia okorenená filmovou atmosférou vyvolala sa dajú prirovnať k berserku, dobre známemu trebárs zo série Doom. Otázkou je, či vás to ešte stále napĺňa alebo hľadáte predsa trochu premyslenejšiu zábavu. Pokiaľ vaša odpoveď znie v prospech Call of Duty, vedzte, že keď sa do hry naplno dostanete, zrazu končí. Na druhej strane je nutné podotknúť, že v týchto momentoch napätie kulminuje a keby trvala len o pol hodinku dlhšie, možno by šlo o umelé naťahovanie hernej doby. Takto je za nejakých päť hodín po všetkom a vám zostáva vrhnúť sa na zombie mód alebo na obľúbený multiplayer, ostatne práve preto si Black Ops 2 väčšina z vás zadovážila.

Keď však opomenieme relatívnu krátkosť zážitku a otrepanosť námetu, deviaty diel prináša do zabehnutých koľají predsa len pár noviniek. Prvým je možnosť spravovať inventár pred každou úrovňou, a tak ísť do misie vybavený podľa vlastného gusta. Autorov treba pochváliť za variabilitu zbraní a rôznych armádnych gadgetov, ktoré sa rozhodli do hry spracovať, takže sa tu stretneme s mnohými druhmi útočných pušiek, samopalov, pištolí, granátometov až po špeciály, ako rotačný guľomet, kuša, či puška s možnosťou vidieť a strieľať cez prekážky. Ďalej je tu v rámci kampane akýsi nepovinný strategický mód, kde sa zhostíte ovládania jednotky s možnosťou prepínania sa medzi jednotlivými vojakmi a bojovou technikou, či ovládania celého diania zo vzduchu. Či sa táto časť medzi hráčmi ujme si netrúfame tvrdiť. Vyzerá ale veľmi zaujímavo.

Na obľúbených zombíkov sa nezabudlo ani tu, dokonca sa z tohto módu stala regulárna súčasť hry s vlastným príbehom pre až štyroch hráčov v kooperatívnom režime. Klasicky si tu môžete stavať opevnenia proti návalom nemŕtvych, či si kupovať stále lepšie zbrane. Akokoľvek sa tento mód do hry nehodí, stále je to veľmi zábavná súčasť na nejedno popoludnie s priateľmi. Ako sme očakávali, multiplayer je najväčším lákadlom celej hry. Na 19 nových mapách sa odohrá klasicky veľmi nadpriemerné zápolenie, kde sa naplno ukážu vaše schopnosti. Hra tentoraz prehodnotila systém ocenení, čiže najlepšie ohodnotenými hráčmi nie sú len nespoločenské stroje na zabíjanie. Ak ale máte rozohraný niektorý z minulých dielov, kúpa Black Ops 2 zas taká urgentná nie je.

Čo sa týka grafického spracovania, to už dlhšie nezodpovedá súčasným štandardom. Hlavne adrenalínové scény, kde všetko vybuchuje a naši hrdinovia o vlások unikajú smrti by si zaslúžili trochu kvalitnejšie spracovanie. Zmeny enginu sa pravdepodobne nedočkáme, kým momentálna generácia konzol nedoslúži. Škoda, že Battlefield 3 so svojou technológiou Frostbite 2 neobsahoval takto režisérsky dokonalo zvládnuté scény. Dizajn prostredí je veľmi variabilný, len úvodné sekvencie v džungli sa zdajú byť pomerne odfláknuté. Inde si zase autori dali záležať a svet budúcnosti prezentujú v tom najbombastickejšom prevedení. Uveriteľnosť prostredia napríklad z Deus Ex: Human Revolution to nedosahuje, napriek tomu musíme niektorým koridorom uznanlivo zdvihnúť palec hore. Zvuk je klasicky výborný, všetko dokresľuje akčná hudba ako v správnom hollywoodskom blockbusteri. V dabingu vyniká hlavne Michael Rooker (známy zo seriálu The Walking Dead) v roli seržanta Harpera. Rooker sa vyjadril, že sa mu dabovaním videoherného charakteru splnil sen. 

Mnohí Call of Duty nenávidia kvôli tomu, že sa séria stala obeťou šialeného amerického merchandisingu, kde sa v hre neudeje jediná zmena, kým to ešte sype peniaze. Oveľa viac je ale tých, ktorí hru zbožňujú za jej relatívnu nenáročnosť, hollywoodske spracovanie a samozrejme multiplayer. My by sme sa radi nezapojili ani do jednej z týchto dvoch skupín, Black Ops 2 sme si síce užili, ale nabudúce nás stále sa opakujúca sa hrateľnosť baviť najskôr nebude.