Aliens: Colonial Marines

Zaprisahaného fanúšika sci-fi hororovej ságy Votrelec by nikdy nenapadlo, že situácia uvedená v závere anotácie môže byť prípadom novej videohernej inkarnácie značky, s podtitulom Colonial Marines. Na druhej strane (a toto prirovnanie sa v spojení s titulom úplne núka), kto očakával, že filmový prequel k ságe, Prometheus, pohorí na toľkých frontoch, keď ho mal na svedomí režisér legendárnej jednotky, Ridley Scott? Aliens: Colonial Marines mali v rukách ostrieľaní vývojári z Gearbox Software, v spolupráci s Nerve Software a Timegate Studios (DemiUrge Studios pre Wii U), čiže sa našlo len minimum herných žurnalistov, ktorí by si osud pripravovaného titulu dovolili spochybniť. A to napriek tomu, že tvorba trvala dlhých šesť rokov a osud celého produktu často visel na vlásku. Votrelec znamená skrátka v hernom priemysle, vďaka famóznej sérii Aliens vs. Predator, rovnako veľa ako v tom filmovom. O to ťažšie sa kritike a laickej verejnosti predýchava fakt, že tentoraz to jednoducho také dobré nebude, a tak sú schopní Colonial Marines zatracovať aj napriek faktu, že to vyslovene katastrofálna hra nie je.

Dej nadväzuje na druhú epizódu filmovej série. Mariňáci z vesmírnej lode USS Sulaco zachytia núdzový signál z nezvestného korábu USS Sephora, ktorá sa nachádza na orbite planéty LV-426. Rozhodnú sa teda prešetriť, čo sa na Sephore deje. V roli desiatnika Wintera sa stanete aj vy súčasťou prieskumnej a záchrannej misie. Že to nebude dvakrát originálny zážitok, netreba hovoriť. Alienovské klišé ale nie je niečo, na čo by sa dalo sťažovať, ostatne v univerze série by bolo krokom na tenký ľad, keby sa autori rozhodli vymýšľať si kopu nových elementov. Aj samotní Aliens si vystačili s pomerne prostou zápletkou. Postupom času ale hra naberá na dejových zvratoch a nie vždy by sme ich označili práve za logické, ale stále sú akceptovateľné v rámci žánru. Správanie postáv je predvídateľné a objavíte tu presne to, čo by ste čakali: drsnú černošku Betty, ešte drsnejšieho vojaka O’neila, známeho androida Bishopa, tajomstvá skrývajúceho kapitána Cruza, či príkazy na slovo poslúchajúcu pilotku Reidovú. Ich dialógy samozrejme neprekypujú výnimočnou dávkou invencie, ale na to sa tu zjavne nehrá.

Po vylodení na Sephoru ste okamžite konfrontovaní s tým, čo sa na jej palube vlastne deje. Jednotky spoločnosti Weyland-Yutani používajú miestnu posádku ako hostiteľov pre vyvíjajúcich sa xenomorfov (oficiálny názov votrelcov). Celá loď sa teda zmenila na jednu veľkú liaheň a naši hrdinovia rozhodne nedovolia, aby páchatelia tohto ohavného činu vyviazli bez spravodlivého trestu. Weylandovi vojaci tiež neradi vidia, že im niekto pchá zvedavý nos do supertajného projektu, a tak sa hrdinovia musia okrem zástupov mimozemským monštier porátať aj s hrozbou v podobe ľudských protivníkov.

Ak ste zvyknutí na sériu Call of Duty a jej takmer dokonale lineárnu hernú skladbu, tak vedzte, že Colonial Marines vám v mnohých prípadoch budú pripomínať práve ju. Je to celkom prekvapujúce, keďže pôvodný plán tvorcov sa držal skôr taktického spôsobu hrania s možnosťou rozdávania príkazov spolubojovníkom. Z tohto plánu neskôr autori upustili, otázne je, či to bolo skutočne pre uľahčenie zážitku hráčom alebo samotného vývoja. Tak, či onak, máme tu lineárnu strieľačku, ktorá sa často uchyľuje k skriptovaniu udalostí a jej hranie rozhodne nepôsobí zábavne ako v prípade spomínaného Call of Duty. Dôvodom pre tento fakt môže byť absencia sugestívnych filmových momentov, ktorými je vojenská séria preslávená. Samozrejme, mohli by ste namietať, že sa tam zopár udalostí naznačujúcich napätú situáciu predsa len odohrá, sú ale veľmi predvídateľné a neoriginálne. Tento zápor súvisí s faktom, že sa jednoducho nie je čoho báť.

Filmový Votrelec budil rešpekt, vďaka svojej nepredvídateľnej povahe, sile a možnosti kedykoľvek sa znenazdajky objaviť a poslať celú posádku na druhý svet. Na hrôzostrašnosti mu neubral ani druhý diel, kde sa objavilo celé stádo. A presne pocit rešpektu a neustáleho ohrozenia v tejto hre nezažijete. Dôvod tohto problému je celkom prostý, votrelcov je až príliš veľa. Konfrontácia s prvým exemplárom vás ešte možno vyvedie z miery, ale čím viac ich stretnete (od prvej misie sa valia po desiatkach), prestávate pociťovať akýkoľvek nepokoj. Skutočne komicky vyzerajú scény, kde vidíte, ako sa napríklad za nepriestrelným sklom zhlukli traja xenomorfovia a za dramatickej hudby sa snažia dostať k vám, pričom vy ste predtým skolili asi 50 ich súkmeňovcov. Hororová atmosféra sa vo svete, kde sú votrelci koncentrovaní do takej miery, že sú vlastne samozrejmosťou, skrátka nedá navodiť. Niečo sa pohlo v priľahlej šachte? No a, kto sa stará? Je veľmi nepravdepodobné, že by vás to mohlo reálne ohroziť. V skutočnosti ale existuje jedna vec, ktorá vo vás vzbudí zvýšenú pozornosť, a to nekvalitné animácie tiel xenomorfov. Niekedy sa akoby teleportujú priamo pred vás, bez náznaku pohybu vpred a pred ich úderom nie je možné sa brániť. To naštve hlavne v prípadoch, keď je hladina vášho zdravia nízka. Nepriatelia z rád Veylandových vojakov pôsobia na prvý pohľad inteligentne, kryjú sa a naoko sa správajú ako ľudia, ale dajú sa veľmi rýchlo prekabátiť.

Akčná zložka teda zaspala dobu a nepomáha jej veľmi ani možnosť zbierania bodov skúseností a vylepšovania zbraní. Ak si chcete užiť prvoplánovú akciu s votrelcami v hlavnej roli, tak ste na správnom mieste, ale nemôže očakávať veľa. Aby sme neboli nespravodliví, musíme uznať, že pár momentov vybočuje z klasickej schémy: „choď dopredu a strieľaj všetko pred sebou (eventuálne za sebou)“. Napríklad na základni na LV-426 sa v podzemí nachádzajú slepí nevyvinutí votrelci, ktorí reagujú iba na váš pohyb. Nič závratne originálne to nie je, ale ako oddych od jednotvárnej akcie to poslúži celkom dobre.

Hneď po vydaní hry sa prekvapivo ľudia z Gearbox Software dištancovali od jej singleplayerovej kampane a tvrdili, že pracovali iba na hre pre viac hráčov. Tá je sama o sebe pomerne kvalitná, ale stále tu otravuje dotieravá myšlienka, či ju niekto vôbec bude hrať, po tak negatívnom prijatí. Minimálne vyskúšať by ste si mali hru za votrelca, ktorá, na rozdiel od ovládania klasického mariňaka, vyžaduje trochu cviku. Predsa len loziť po stenách a pri tom mať stále na pamäti, kde je podlaha a kde strop je pre mozog sprvu náročné.

Srdce každého fanúšika zaplesá nad dizajnom levelov, ktorý sa dokonale inšpiroval filmovou sériou. Sú tu odkazy na každý diel vrátane nedávneho Promethea. Návrh prostredí je jednoducho zvládnutý a z predlohy si berie len to najlepšie. Aj obyčajné sterilné chodby základní sú v tomto univerze celkom zaujímavé. A to aj napriek slabšej grafike. Porovnania sľúbeného výzoru hry a výsledku sú na internete pomerne rozšírené a ak ste ich ešte nevideli, vedzte, že hra sa od prvých prezentácií vizuálne zhoršila. Neostré textúry, absencia dynamického osvetlenia sú len špičkou ľadovca. Odmenou za slabú prezentáciu sú ale pomerne nízke HW nároky. Oproti vizuálnej zložke je tá zvuková neporovnateľná. Všetky zvuky, vrátane hudby, sú prebraté z filmov, a tak nám nedávajú jedinú zámienku sťažovať sa.

Aliens: Colonial Marines mali vyjsť už dávnejšie, síce by pravdepodobne neurobili dieru do sveta ani vtedy, minimálne by bolo ich prijatie verejnosťou vrelšie. Takto sa objavujú v čase, keď vychádzajú hry, napríklad tretí diel Crysis, ktoré sú takmer svetelné roky popredu. Je to škoda, keď si uvedomíme, že nad celou záležitosťou držalo ochrannú ruku samotné štúdio 20th Centruy Fox, zodpovedné za filmovú ságu. Aliens odporúčame iba ak ste ortodoxnými fanúšikmi votrelca. Ostatní, ktorí túžite zažiť kvalitnejší sci-fi zážitok, siahnite radšej po nedávnom Dead Space 3.