PC

Písať recenziu na onlinovku je nadmieru ošemetná záležitosť. Hry žánra MMORPG majú totižto jedno osobitné špecifikum, vďaka ktorému je ich veľmi ťažké nejako absolútne zhodnotiť. To spomínané špecifikum má podobu sústavnej evolúcie a s tým súvisiaceho pridávania nového a nového obsahu, v dôsledku čoho je nad nimi naozaj ťažké vyrieknuť finálny verdikt.

Mám rad zimu, ale len v lete. Mám rád leto, ale len v zime. Čo to v praxi znamená? Nič prevratné, iba len, že nemusím ani ukrutné kosy, ani ukrutné pekoty, pretože zlatá stredná cesta je presne to, čo mi z hľadiska fyzickej i psychickej pohody vyhovuje zďaleka najviac. I keď... slnečné pláže s koktejlom v ruke a cigarou v hube...a s prípadne nejakou fešnou "cuban style" kráskou, sediacou mi na kline  ...ehm... no, asi mám k tomu letu predsa len o pidi-kúsok bližšie :) Možno aj práve preto som nedávno vydanej budovateľskej stratégii Tropico 4 v týchto dňoch tak neočakávane prepadol.

Ťažko uveriť, že legendárny Jurský Park, od ešte legendárnejšieho režiséra, Stevena Spielberga, tento rok slávi 18 rokov od prvého uvedenia do kín. Ostrieľaní vývojári zo štúdia Telltale Games sa preto rozhodli, že mu k tomuto významnému jubileu vytvoria hernú poctu v podobe žánru, ktorý im je odjakživa najbližší - adventúry. Silná licencia a skúsený tím implikujú jednoznačný hit, ktorý sadne každému fanúšikovi predlohy (a že ich je požehnane snáď netreba uvádzať). Alebo snáď nie?

„Dáš si ešte jedno?“ Prikývol som. Mirhtun dolial cyrodiilského červeného a ja som sledoval mihotanie ľudí na neďalekej ulici. V toto ročné obdobie je v Hammerfelle skutočne horúco. A to nie len pre elfa. Stále vidím v očiach niektorých tie nevraživé pohľady, akoby každý elf reprezentoval Thalmor. „Tak na Talosa,“ usmial som sa a zdvihol pohár. „Nuž, keď myslíš..., na Talosa,“ prikývol Mirhtun. „Kam, že sa to chystáš?“

Herné série sú postavené na pocite „povedomosti“. Spája ich spoločný herný základ, niečo, čo je pre ne definujúce. Správne pokračovanie má v sebe čosi zo svojho predchodcu, akýsi povedomý pocit, ktorý nás utvrdzuje v tom, že stále hráme svoju obľúbenú sériu i napriek tomu, že sa niektoré jej piliere zmenili. V Heroes VI sa toho zmenilo mnoho, vrátane názvu, avšak našťastie nie toľko aby to dokázalo zmeniť pocit, ktorý z hry máte.

Tesne po skončení dovolenkovej sezóny prišla od našich poľských susedov vízia o tom, ako by to vyzeralo, pokiaľ by v slnečnom raji kdesi pri Novej Guiney robili dovolenkárom spoločnosť krvilační nemŕtvi. Isté je len to, že tentoraz sú v raji samotní zombíci.

Dôveru si musíte zaslúžiť a keď ju raz sklamete, už sa potom človeku ťažko verí, o tvorcoch hier ani nehovoriac. V Bioware to mali nahnuté už od vydania druhého Dragon Age – zlý level dizajn, zlé rozhodnutia v celkovom ponímaní a tempe hry, skrátka viac tam toho škrípalo ako dobre fungovalo. Potom prišlo prvé DLC menom Legacy a sklamanie bolo absolútne. Ničím nezaujímavé, monotónne a frustrujúce dobrodružstvo... Dokáže Bioware prekročiť svoj tieň?

Ruské hry sú iné. Nie tak iné, ako napríklad Ázijská produkcia, ale iné v zmysle, že akokoľvek sa ich budete snažiť zaradiť do mainstreamu, nikdy sa vám to s úspechom nepodarí. Dôvod, prečo produkciu „východného“ bloku možno bez problémov rozlíšiť od hier západu spočíva v odlišnom prístupe štúdií k materiálu, ktorý pretvárajú do hernej hmoty. Žiadna recyklácia jedného a toho istého, žiadne zjednodušovanie, žiadna tuctovosť a stereotyp – tzv. ruské hry sa totižto vyznačujú nie len vynikajúcim zmyslom pre detail a logickú kompozíciu scén, ale taktiež aj riskantným používaním nie až tak mainstreamových herných mechanizmov, vďaka čomu samozrejme slávia úspechy predovšetkým u hard-core publika, ktoré im je za ich odvahu nepodľahnúť konzumnej vetve hráčov nadosmrti povďačné.

Akčných hack´n´slash RPGčiek nie je nikdy dosť a tak nám dnes po úspechu obzvlášt kvalitnej diablovky Torchlight relatívne neznáme štúdio Supergiant Games prináša Bastion, titul, ktorý si počas tohtoročnej E3 vydobil viac ako desiatku ocenení v kategórií stahovateľných hier, čo už samo o sebe značí len jediné – je to hra, ktorú jednoducho musíte vyskúšať.

Každý človek si vie predstaviť, čo by bolo inak, keby bol bohom. Každý vie, že tento svet by bol milión krát lepší a všetci by boli spokojní a bol by svetový mier. Ha, tak sa poďme pozrieť aké to má taký boh, keď musí dohliadnuť naozaj na všetko, od zrniek prachu.

Čakať nečakané. Herný priemysel je plný nadnárodných korporácií, ktoré sa snažia zarobiť na zábave. Bezduchej, bez naplňujúcej, prázdnej zábave. Mnohých tvorcov opustil optimistický postoj k tomuto médiu, podstatné sa stali zisky, a teda potreba všetko týmto ziskom obetovať. Naozaj sa to takto niekedy javí. Máme značku, ktorá rezonuje v generáciách nadšencov, fanúšikov. Mnohí z nich ju nikdy nehrali, avšak počuli o legendárnej aure, ktorá sa okolo takejto značky vytvorila. Deus Ex patrila do tejto kategórie.

Herné sklamanie tisícročia? Nie, nebol to v základoch obyčajný Duke Nukem, ktorý sa stal ľahkým terčom pokryteckých recenzií. Bol to práve posledný výtvor od BioWare. Avšak kým sa v dobe svojho vydania zdal byť Dragon Age 2 len výsledkom zlého chápania svojich fanúšikov a neúspešným pokusom koncepčne sa priblížiť ich druhej populárnej značke. Vo svetle druhého Zaklínača už Dragon Age 2 vyzerá ako zlý vtip. Zmení niečo najnovšie príbehové DLC?

Predstavte si ten pocit majestátnosti. Nádheru, keď vzduch prechádza okolo krídel, svet je malý a bezvýznamný a len vy viete oceniť jeho krásu. Žiaden bezvýznamný človiečik, žiaden smrteľník si neodkáže predstaviť, aký je svet z nebeských výšin. Všetko je tak bezvýznamné, tak malé a na dosah jedinej túžby – túžby po pokladoch sveta. Trblietavých, úžasných vecí, ktoré možno nemajú hlbší význam, ale sú aspoň vaše.

Je ťažké si žáner izometrických akčných RPG nezamilovať. Ľahko pochopiteľné RPG pravidlá, bohato variabilný herný svet či v neposlednom rade prudko návyková hrateľnosť, to všetko sú základné nosné piliere tejto osobitnej vetvy RPG hier a po pravde, nepoznám naozaj nikoho, kto by neprepadol čaru Diabla, Titan Questu či Dungeon Siegu.

Prvý herný Zaklínač síce nemal bezproblémový vývoj a šnúra odkladov ktorá ho postihla rozhodne nebola malá, avšak v deň svojho vydania boli všetky vlny skeptických nálad a negatívnych predpovedí umlčané. Witcher z dielne poľského CD Projektu nám totižto priniesol RPG tak hutné a tak surové, že v danom okamihu nemal na trhu prakticky žiadnu konkurenciu.