PS3

Niektorí možno budú namietať, avšak faktom je, že bitkárska séria Soul Calibur v posledných rokoch nepríjemne stagnuje. Akoby autorom po čase došli nápady, ktoré by ju posúvali vpred - síce nám s každým novým dielom prinášajú nejaké tie zmeny, avšak vo väčšine prípadov sú natoľko nevýraznými, že to na výrazne oživenie gameplayu naozaj nestačí. A pritom dostať rokmi overenú značku po rokoch opäť na výslnie nie je až taký problém - stačí sa pozrieť na minuloročný Mortal Kombat a hneď vám musí byť jasné, o čom že to točím.

Hrať Catherine je ako sledovať kvalitnú "apatowovku". Príbeh vám nedegraduje vaše IQ, dialógy sú nenútene a krásne na seba nadväzujú, postavy sa chovajú viac menej tak, ako by ste sa chovali vy v reáli... a v skratke, všetky prvky onoho diela fungujú bez akéhokoľvek škrípania.

Ak vás trhá kúpiť Amy len preto, že je to ďalší zástupca vášho obľúbeného žánra, radím vám - nerobte to. Majitelia PS3ky, radšej investujte do hororu menom Siren, Xboxáci pre zmenu do Alana Wakea, resp. si počkajte na Alan Wakes American Nightmare. Amy, nech sa totižto tvári akokoľvek atraktívne či zaujímavo, je vo výsledku prakticky nehrateľnou sračkou, ktorá musí nasrať naozaj každého, kto si ju kúpi (sry za výrazy ale som nasratý).

Skyfall. Tak znie oficiálny názov novej, v poradí už 23. filmovej bondovky, ktorá sa síce predierala k životu naozaj pomaly, avšak dnes už niet pochýb o tom, že sa Bond už koncom budúceho roka dočká ďalšej z rady nebezpečných misií. Samozrejme, tešiť sa môžeme ako na spektakulárnu akciu, tak aj na famózneho Daniela Craiga, ktorého Bond je podľa môjho skromného názoru po Conneryho verzii tým najlepším, čo mohlo túto sériu postretnúť.

Hrdinovia od Marvelu v tesne obtiahnutých trikotoch pod krycím menom X-men,  sú jedni z mála, ktorých existenciu dokážem akceptovať. Inak som fanúšikom DC comics. Preto som bol celkom rád, že môžem recenzovať hru s mne blízkou komixovou tématikou. No jo, to som ešte nevedel, čo som to do svojej PS3 vlastne vložil…

„Gratuľujeme pánovi Milanovi, je víťazom tretieho kola s počtom bodov 3200. Teraz nám povedzte, aké predmety si vyberáte v danej hodnote.“
„Takže, ja by som si vybral z dverí číslo dva mixér, žehličku a z dverí číslo jedna cukrovinky čierny princ.“

Čo majú spoločné Laurel a Hardy, Kajzer a Lábus, Genzer a Suchánek, Dzurinda a Mikloš s Ratchetom a Clankom? Áno uhádli ste správne, sú to humorné dvojice, ktoré nás už dlhodobo a stabilne zabávajú (u tej SK dvojice je to síce skôr smiech cez slzy). Aj keď, dvojica? Veď v názve je až štvorica...

Mám rád keď sa tvorcovia hier nedržia zaužívaných marketingových koľají, ale idú svojou vlastnou cestičkou, hoci niet pochýb, že bedlivé oko marketingu stráži aj tieto ich kroky. Preto kvitujem, že sa Insomniaci rozhodli, že príbeh už tretieho dielu ich série Resistance prekopú od základov.

Long time ago, in a Galaxy far far away...

Tretí filmoví Transformers nedávno dobyli kinosály svetových kín a tak príchod verzie pre herné platformy bol len otázkou času. A ako už býva zvykom, tak je to jeden z tých horších herných zážitkov. Príbeh hry opisuje udalosti pred začiatkom filmu, ponúka ohyzdný zvukový a grafický doprovod a veľmi nudnú a nezáživnú akciu, ktorá skôr ako zabaví, tak vás uspí. Herná verzia čierneho mesiaca je jednoducho ďalším zárezom do nepodarených hier podľa filmov. Zázrak sa teda nekoná ani tento raz.

Ak náhodou patríte k tej časti populácie, ktorá podobne ako ja nemá vlasy na hlave, no na rozdiel odomňa to nie je dané geneticky, netešte sa. Hra naozaj nie je o dominácii bielej rasy, ani o bielom rytierovi idúcom tmou. Kroniky bieleho rytiera sú klasické JRPG.

Vodičský preukaz mám už nejaký ten piatok a musím uznať, že nejaké racingy sa zážitku z reálneho šoférovania neblížia ani na milión kilometrov. To vzrušenie a ten adrenalín, keď sa rútite 150kou v protismere a oproti vám si to veselo šinie nejaký ten statný nákladiak, ten pocit, keď vám ide doslova o život a vy si to aj tak užívate, to sú skrátka zážitky, ktoré vám nejaká digitálna zábava nemôže poskytnúť. Áno, mám rád nebezpečnú jazdu a keď mám v zákonných intenciách danú voľnosť, nebojím sa z auta vyžmýkať úplne maximum.

Moje pokusy stať sa profesionálnym tenistom skončili relatívne rýchlo - po sérii skúšobných "pinkačiek" s polo-profesionálnym hráčom som si tak nešťastne vytkol členok, že inak ako neodvratným "skretchom" a následnou návštevou neďalekej pohotovosti to skončiť ani nemohlo. Holt to známe "športom k trvalej invalidite" sa u mňa takmer do bodky naplnilo, čoho dôkazom bola aj fešná sadra, spevňujúca miesto bolestivého vytknutia.

Štartové pole je prázdne. Som posledný závodník, ktorého čaká druhá etapa náročnej rally Fínska. Hrejivý západ slnka rozjasňuje vzdialený horizont a spolu s co-pilotom cítime, že dnes je víťazstvo naše. Veď prečo by aj nemalo byť? Naše Mitsubishi Lancer Evo X nemá medzi súťažiacimi žiadnu vážnejšiu konkurenciu a tak je úroveň nášho sebavedomia impulzívne tlačené do priam závratných výšin. Blíži sa ale okamih pravdy - červená, červená... zelená!

„This is the tale of the Captain Jack Sparrow“ spieva v najnovšom spoof klipe z produkcie Lonely Islandu (humorné video nájdete TU – odporúčam!) svetoznámy spevák Michael Bolton a ja mu musím dať jednoznačne za pravdu. Piráti z Karibiku by boli bez postavy extravagantného kapitána Sparrowa len z tretiny tak zábavnými akými boli a rozhodne si to uvedomili a uvedomujú aj samotní filmoví producenti, ktorí príbeh nového dielu s názvom “V neznámych vodách“ vystavali práve so zreteľom na Deppov charakter.