PS VITA

Ak by som sa teraz z fleku spýtal odvekých fanúšikov Playstationu otázku, ktorá že to je ich najobľúbenejšia PS2 séria, istotne by mi rada z nich bleskurýchlo dala odpoveď "Metal Gear Solid". Taktická séria, vyznačujúca sa ako skvelým gameplayom, tak aj parádnym, cheesy OVER-THE-TOP príbehom, totižto na svoju dobu predbehla čas a priniesla nám doslova a do bodky prvotriedny filmový zážitok. Dnes, kedy je ona spomínaná filmovosť doslova nevyhnutným prvkom každej väčšej hernej značky, oba PS2kové Metal Gear Solidy už až tak nevynikajú, avšak vzhľadom na to, ako nezameniteľne sa zapísali do dejín hernej histórie, by ste si ich určite mali aspoň raz v živote zahrať. A práve v týchto dňoch máte ideálnu situáciu tieto resty dohnať. Ako? No predsa prostredníctvom HD kolekcie Metal Gear Solid, ktorá sa len nedávno konečne objavila aj pre platformu PS Vita.

Na rovinu sa musím priznať, že môj prvý dojem z PS Vita verzie úspešnej FPSky Resistance rozhodne nebol optimistickým. Hrozivo amatérske menu s primitívnymi obdĺžničkami namiesto nejakých štýlovejších buttonov, rozličné grafické glitche pri prechode medzi obrazovkami či tichučké audio, to všetko mi spočiatku nedávalo nádej na herný zážitok, ktorý by aspoň z polovice replikoval zábavu, typickú pre túto ságu.

Asi najvýstižnejším označením titulov, sprevádzajúcich launch handheldu PS Vita, je pojem "stávka na istotu". Wipeout, Uncharted, Rayman, Marvel VS Capcom, Modnation Racers... to všetko sú síce kvalitné, ale nie príliš originálne hry, ktoré až na pár výnimiek ponúkajú iba štandardný herný zážitok, v ničom sa neodlišujúci od toho konzolového. Sony sa skrátka rozhodlo tentokrát neriskovať a preto na úvod potešilo predovšetkým skalopevných PS3károv, ktorí si tak kúpou PS Vity mohli zahrať pokračovania svojich obľúbených značiek bez toho, aby museli hneď z fleku investovať do neznámych a teda krajne riskantných projektov. Dnes, kedy má PS Vita svoj launch úspešne za sebou, sa konečne vytvoril priestor aj pre tituly, svojim konceptom či technickým spracovaním predsa len sa vymykajúce zabehnutému štandardu.

Aj napriek tomu, že launch portfólio titulov pre PS Vitu bolo relatívne pestré a bohaté, ani polovicu z neho netvorili hry, ktoré sa vo svete gamingu označujú pojmom "core". Áno, dočkali sme sa vreckového Uncharted, áno, dočkali sme sa hard-core sekačky Ninja Gaiden, yup, nechýbal ani tuhý racing Wipeout...

Hrať Raymana Origins je v istých aspektoch podobné, ako byť na drogách, či iných návykových látkach - totižto, ako si s tým bezkĺbovým panáčikom hopsáte sem a tam, ste konštantne udržiavaní v absolútnej pohodovej náladičke, ktorá vás dokonale zbaví akýchkoľvek nervákov a stresov...

Escape Plan je jednou z tých hier, ktoré krásne dokazujú, ako je možné vďaka pár geniálnym ideám spraviť aj relatívne "nezáživný" žáner logických hier nesmierne návykovým a zábavným. Pritom jediné, čo jej k tomu postačilo, bolo pár inovatívnych ovládacích prvkov nového handheldu PS Vity.

I keď osobne nepatrím medzi bohvie-akých hard-core fans žánra bojoviek, na posledný diel Mortal Kombatu nedám dopustiť. Tie desiatky hodín, ktoré som v spoločnosti Raidena, Scorpiona či Sub-Zera strávil, totižto bez diskusií radím medzi to najlepšie, čo som v tomto žánri mal možnosť ochutnať a preto už teraz vrúcne očakávam, až sa táto pecka objaví aj na PS Vite. Nakoľko som sa ale majiteľom spomínanej high-tech mašinky stal už na začiatku jej predaja, rozhodol som sa si čakanie na "mobilný" Mortal Kombat skrátiť otestovaním žánrového kolegu zvaného Reality Fighters.

Aj napriek tomu, že som si každý diel Unchartedu dal minimálne 2x, práve posledná iterácia vo mne zanechala zďaleka najsilnejšie pocity. Nie, teraz nemám na mysli bezosporu skvelé konzolové pokračovanie s názvom Drake´s Deception ale PS Vita bokovku, ktorá má svojimi kvalitami odrovnala minimálne tak isto, ako svojho času fantastický prvý diel. Možno je uvedené tvrdenie z časti ovplyvnené mojim neskrývaným protežovaním nového handheldu z dielne Sony, ale faktom je, že som si hranie Golden Abyssu užíval o dosť viac, než hranie spomínaného PS3 hitu. Prečo? Nuž tak to sa už dozviete z nasledujúcich riadkov. Len taká malá rada na záver - pokiaľ nechcete byť ľahší o cca 250 Eur, recenziu čítajte len na vlastné riziko! Nasledujúca vlna superlatívov vás totižto zrejme dotlačí k tomu, aby ste si Vitu spolu s hrou predsa len odbehli zakúpiť.