Xbox 360

Výbuchy, plamene, deštrukcia. Tri zložky, bez ktorých by sa väčšina akčných hier dnes už jednoducho nezaobišla, patria neodmysliteľne k tomu najlepšiemu audio-vizuálnemu pozlátku, aké nám vie súčasna éra digitálnej zábavy poskytnúť. A ono to pozlátko naozaj zaberá. Dokonca zaberá až do takej miery, že po všetkých stránkach priemerné Mercenaries 2 ma baví aj mesiace po jeho dokončení len preto, lebo v ňom môžem za fantastických efektov zrovnať zo zemou také stavby ako mrakodrapy či obrovské rafinérie, pričom na veci ako fuel air bombu sa viem s radosťou pozerať prakticky 24/7. Áno, tak nesmierne sugestívne a „balamutiaco“ dokáže kvalitná audio-vizuálna deštrukcia ovplyvniť môj celkový pohľad na hrateľnosť titulu.

Návrat kráľa, aký sme si neželali ani v tých najtemnejších predstavách...

Pred niekoľkými rokmi pustila platená televízna stanica HBO do vysielania seriál, ktorý si od svojich divákov žiadal predsa len viac myšlienkového zaťaženia, než to robia povrchné "Emerické" výplachy typu CSI, NCIS či Kosti. The Wire, ako sa detektívna séria priamo z dielne uvedenej stanice volala, totižto popisovala prácu Baltimorských detektívov bez akýchkoľvek high-tech nerealistických stupidít – prácu ktorá bola plná idiotských byrokratických prekážok, korupcie, mocenských bojov a hrozivých kompromisov, ktoré síce problém z krátkodobého hľadiska na pár týždňov či mesiacov vyriešili, avšak z hľadiska dlhodobej časovej osi boli neúčinnými a vhodnými akurát tak na personal branding vplyvných osôb, než na zabezpečenie všeobecné blaha spoločnosti.

Portal 2 je bez diskusií majstrovským dielom. Majstrovským dielom, ktoré možno aj práve vďaka svojim prirodzeným nedokonalostiam (ak aj nejaké drobulinké vôbec sú) vysoko vyčnieva nad tým, čo dnes považujeme za kvalitatívny štandard. Ved viete – dychberúci audio-vizuál, nepretržitý prísun WOW efektov, šialený spád... skrátka, herné atribúty, ktoré tak nesmierne príznačné pre žáner lineárnych FPSiek.

Vyše trojročné čakanie na epickú akčnú jazdu menom Crysis 2 nám ubehlo ako voda a konečne nadišla chvíľa okúsiť ho na vlastnej koži. Crytek spoločne s EA, ktoré svojmu ešte horúcemu počinu robili gigantickú reklamu takmer od oznámenia, si počas vývoja zažili svoje – výlevy sklamaných PC hráčov z prípravy hry aj na konzoly, či šok z minulého mesiaca v podobe leaknutej počítačovej verzie. Ale dosť bolo sklamaní. Pri pohľade na finálnu podobu druhého Crysisu padne sánka aj laikovi, pretože to, čo ponúka sa vyrovnáva vysoko-rozpočtovým hollywoodskym trhákom!

Príbeh charizmatického talianskeho assassina Ezia Auditoreho bol obohatený o ďalšiu kapitolu, ktorá nám priblíži napínavú záchranu Leonarda da Vinciho. Najnovší a po prvýkrát platený sťahovateľný prídavok pre hit menom Assassin's Creed: Brotherhood hráčom ukáže, čo všetko bolo ukryté v jeho legendárnych maľbách, kto stojí za jeho záhadným zmiznutím a aj to, ako sa dá pútavo rozviť už aj tak skvelými nápadmi preplnená základná hra. Pokiaľ premýšľate nad kúpou, určite nazrite do našej recenzie. Ponúkame totiž niekoľko dôležitých indícií.

Bulletstorm je neskonale vulgárna a sprostá zábava. Samozrejme, v tom dobrom slova zmysle! Puritáni, svätuškári, vyznávači vesmírnych ľudí – toto nie je titul, ktorý by vás urobil šťastnými či nebodaj vám vykúzlil úsmev na tvári. Nie, Bullestrom je akcia ktorá má tak obrovské gule, že svojou veľkosťou mnohým z vás zatemnia zrak i akúkoľvek súdnosť. Dokonca aj Marcus Fenix by si v slovnej prestrelke s hlavnými hrdinami Bulletstormu možno nechtiac poplakal ako šikanovaný chlapec...

Nebudem vám klamať – som skúšobným jazdcom srdcom i dušou, ale do tajov motor športu sa rozumiem ako hus do piva. Moje dlane už stihli “omakať“ hádam každý viac či menej známy rýchlo-povoz, avšak to čo z neho robí tak fascinujúco divoké mechanické zviera, pre mňa ostáva aj naďalej záhadou. Posledný projekt, menovite Gran Turismo 5, ma ale donútil zamyslieť sa. Aký má zmysel testovať virtuálny realizmus, keď aj tak je pôžitok z jazdy iba sprostredkovaný a nemá so skutočným cítením rýchlosti a jej prejavov nič spoločné? Nie je lepšie sa v prostredí jednotiek a núl radšej baviť, a realizmus ponechať svetu (ehm) reálnemu? Nechcem teraz vyvolávať nejaké rozhorčené reakcie medzi zástancami real-simu, avšak pravdou je, že ten pravý, nefalšovaný adrenalín z jazdy je jednoducho nemožné replikovať prostredníctvom nejakej hry. Kľudne si do tej hry implementujte variabilne periférie, 3D, 7.1 PCM... ale pocitu zo skutočnej jazdy sa nepriblížite ani na 100km.

Kto sa bojí nech nechodí do vesmíru...
Kvalitných hororov je ako šafránu a čo sa hier týka, tak tam doslova skapal pes. Síce sme sa celkom nedávno mohli priposierať vo veľmi kvalitnom dielku Amnesia the Dark Descent, ale to bola adventúra a tí z nás čo majú radi troška ekšn, len zívli a vrátili sa k stopäťdesiatemu prvému dohraniu Silent Hillu 2. Bodrým vánkom, ktorý kedysi blahodárne osviežil stuchnuté hrobky hororových dobrodružstiev sa stala hra Dead Space. Nazývať ju bestsellerom by síce bolo prehnané, no vďaka tomu, že sa v našich, hororu nežičlivých, končinách dočkala lokalizácie aj na konzoliach, jej predaje vôbec neboli zlé.

Zbystri pozornosť, naša mládež hip-hopová! Z dielní FreeStyle Games sa rúti do našich mechaník pokračovanie úspešného simulátora DJ-a, ktoré pokračuje v šľapajach „hrdinskej série“ plnej muziky. Koho ešte vlna hudobných hier neomrzela (nech dá like! :), môže sa tešiť na poriadnu dávku modernej hudby, počnúc songami Lady Gaga končiac hitmi Davida Guettu. Takže oprášiť pulty, ide sa mixovať!

Kde sa vzal, tu sa vzal na nádvorí ráno stál. Veľkolepý návrat Ezia Auditore, tentokrát však nie da Firenze, ale da Roma.

Vlkodlak tu, upír tam, zlo všade kam sa pozerám.

Každá dlhodobá séria potrebuje z času na čas reštart. Predsa len kolieska sa dlhoročným používaním opotrebujú a treba ich prebrúsiť, priliať trocha nového oleja a potom sa tváriť, že všetko je úplne novučičké, super a neviem čo všetko ešte. To je aj prípad novej Castlevanie. Veď diel Lords of Shadows je, ak rátam aj všetky odbočky, už 37 v poradí v 24 ročnej histórii tejto značky a to je, čo si budeme hovoriť, už naozaj dosť rokov opotrebúvania.

Z rozprávky do rozprávky, alebo ako jeden princ spôsobil v kráľovstve Albion revolúciu. Tretie pokračovanie obľúbenej RPG série od Lionhead Studios je tu. Peter Molyneux sľuboval zmeny, vylepšenia, no a ako to býva u neho obvyklé, tak aj nejaké tie veci nevídané, priam až revolučné.

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna gulička, ktorá putovala po rozprávkovej krajine a celým svetom. Ten svet bol však čudne navrhnutý, keďže gulička sa neustále kotúľala do záhuby. Našťastie, pred čiernou dierou boli dve páčky, ktoré všetko riadili... vitajte vo svete pinballu.

Ja Tarz... ehm Monkey, Ty Jan... ehm Trip. S Enslaved som mal prvýkrát čo dočinenia na tohtoročnom Gamescome v Kolíne. Dovtedy som o tomto dielku skutočne nemal ani poňatia a až nadšené rozprávanie nášho šéfredaktora ma donútilo vziať do ruky gamepad a vyskúšať si hrateľnú ukážku. Široko ďaleko okolo stojanov s Enslaved nikto nestál a krátke herné stretnutie ma veru príliš nepresvedčilo o tom, že by to mala byť hra ktorú by som si raz prial mať na stole. Pravdupovediac na Enslaved som od GamesComu 2010 zabudol a ani si naň nespomenul.

Univerzum Hviezdnych vojen preniklo ako do sveta filmu prostredníctvom Lucasových dvoch trilógií, tak aj do literatúry či videohier. Keďže má však LucasFilm momentálne pauzu a dohaduje sa, či budú aj ďalšie kedysi sľubované tri diely a kníh s touto tematikou tiež nepribúda, štúdio LucasArts stojace takmer za každou hernou adaptáciou SW je v poslednom čase jediným zdrojom, ktorý pomaly každý rok predostrie novú zápletku úzko spätú s protagonistami filmových dielov. Vesmír je totiž obrovský a LucasArts to vie náležite využiť.