Test Drive Unlimited 2

Z toho dôvodu preto považujem aktuálny prírastok do rodiny arkádových racingov, Test Drive Unlimited 2, za dokonale férový biznis. Autori sa jednoducho vzdali stoj čo stoj kopírovať realitu a namiesto toho venovali svoj drahocenný čas tvorením vskutku jedinečného formátu, ktorý môžem s kľudom Angličana nazvať ako World of Warcraft na kolesách. Áno, uznávam, je to trošku pritiahnuté za vlasy, ale počkajte pár riadkov a pochopíte, že spomínanú zdanlivo nekoherentnú fúziu žánrov som nepoužil len tak pre nič za nič.

A začnem hneď tým, čo mi v rámci mojej viac ako 20 hodinovej hernej tour zhltlo najviac času  - slobodou. Slobodou, v hre reprezentovanou možnosťou jazdiť si kde sa mi zachce, kedy sa mi zachce, na čom sa mi zachce. Žiadne zátarasy či neviditeľné bariéry, žiadne blokády po prekročení ktorých pôjde po mne celý policajný zbor daného ostrova, žiadne skripty, aktivovaním ktorých mi ctený pán game dizajnér veľkodušne povolí vstup do nových častí ostrova. Nie. Žiadne obmedzenia. Iba stovky a stovky autostrád, mestských, prímestských, poľných či horských ciest, pokrývajúcich povrch dvoch ozrutných ostrovov – Ibizy a Hawaia. Jediné, čo odo mňa hra vyžadovala, bolo mať v rukách volant niektorého z cca 100 dostupných vozov (nechýbajú značky ako Aston Martin, Bugatti, RUF (Porsche), Mercedes, Chevrolet atď. atď.), dupnúť na plyn a spraviť si virtuálny road trip snov, taký, aký mi ešte žiadna iná hra neposkytla. Jasné, mali sme tu GTA IV s mestskou infraštruktúrou, mali sme tu Just Cause 2 s obdobne rozľahlým ostrovom, mali sme tu iných zástupcov žánra racingoviek, ktoré poskytovali istú mieru slobody – ale až TDU2 kombinuje voľnosť jazdy s ostatnými hernými prvkami tak majstrovsky, že už len samotná free ride naprieč pestrou a patrične variabilnou krajinou je hodná vašej eminentnej pozornosti.

Čím si ma teda to zdanlivo obyčajné a bezcieľne jazdenie sem a tam získalo? Tak predovšetkým vierohodným a príjemne civilným spracovaním oboch ostrovov, ktoré v hráčovi vyvolávajú celú zmes melancholických nálad a pocitov, teda tých najlepších ingrediencií pre udržanie jeho pozornosti po čo možno najdlhšiu dobu. A verte neverte, ono to naozaj funguje! Jednoducho si sadnete za volant Ferrari a o hodinu nato, po spoznávacej jazde naprieč celým ostrovom si uvedomíte, že to je presne to, čo vám v racingoch chýbalo a že toho chcete ešte viac. A tak strávite pohodovým objavovaním a následným zdolávaním miestnych ciest a cestičiek ďalšie a ďalšie hodiny, v hre za ten čas prebehne niekoľko krát vizuálne  atraktívna zmena dňa a noci, ostrov stihne zasiahnuť monzúnový lejak... a vy stále nebudete mať dosť. Ak mi niekto povie, že toto nie je znakom kvalitnej “receptúry“ čí indikátorom výbornej hrateľnosti, tak ho na tomto mieste bez milosti prefackám.   

Samozrejme, to mnou spomenuté ferrko nedostanete len tak do daru – budete si musieť na neho poctivo zarobiť. A tu sa dostávame k ďalšej podobnosti s klasickým MMORPG – kompetitívna (i kooperatívna) herná  náplň TDU2 totižto silne pripomína systém questov a manažmentu postavy, či už ide o výber herného avatara, pestrú paletu questov vo forme závodov a jazdeckých výziev, či dobre premyslený ekonomický model s možnosťou investovania do viacerých hnuteľných i nehnuteľných komodít. Keďže po formálnej i obsahovej stránke je náplň závodov viac menej štandardného charakteru (tzn. závody z bodu A do bodu B, klasické okruhy, časovky, eliminátor a pod.), je zbytočné sa nimi nejak obšírnejšie zaoberať. Za zmienku stojí azda len fakt, že jednotlivé šampionáty si vyžadujú osobitnú licenciu podľa triedy vozidla, takže ešte pred tým než si rozdáte sily s ďalšími súpermi, budete nútení svoje šoférske umenie predviesť v niektorej z miestnych autoškôl. A môžete mi veriť, že predovšetkým posledné dve oprávnenia vám dajú zabrať nepomerne viac, než šampionáty, ktoré ich nasledujú. Novinkou oproti TDU jednotke sú potom závody off-roadové, ktoré síce netvoria ani len tretinu vášho kariérneho postupu, ale veľmi elegantne osviežujú a spestrujú už tak variabilnú hernú náplň. A ruku na srdce – kto by si nevychutnal jazdu po prekrásnych lúkach a prériách zahalených do hrejivých farieb na obzore zapadajúceho slnka? Azda len bezcitná kreatúra.

Apropo, kariéra. Tá je v prípade TDU dvojky hodnotená prostredníctvom globálneho ratingu (niečo ako forma vašej slávy a popularity), skladajúceho sa zo 4 ďalších pod-kategórií – výsledky závodov, prieskum herného sveta, zberateľstvo a nakoniec, sociálne vyžitie (voľne preložené). Každá z uvedených sekcií pritom ponúka možnosť vyšvihnúť ju až na úroveň 15, pričom v pravidelných intervaloch ste za dosiahnutie ďalšej méty odmeňovaní, a to buď novými produktami v miestnych obchodoch, alebo možnosťou viac úrovňového tunningu vášho vozu. Náplň jednotlivých kategórií je vskutku pestrá a rozhodne nedáva priestor stereotypu či nude. Okrem klasického zápolenia s protivníkmi sa tak budete minimálne v rovnakej miere zaoberať aj aktivitami ako hľadanie foto-spotov, nachádzanie skrytých vrakov (ktorých skompletizovaním získate bonusový voz), či plnením vedľajších úloh, medzi ktorými vynikajú predovšetkým vtipné varianty ako opatrný odvoz osoby ktorá je pod parou (pomalá a bezpečná jazda – čistá prístrojovka, divoká a nebezpečná jazda – omietnutá prístrojovka) či špehovanie a prenasledovanie prísediaceho nevernej priateľky. V rámci kategórie zberateľstva neprekvapí možnosť kúpy nielen rozmanitých sídiel a nehnuteľností (s garážami – auta predsa nenecháte parkovať na ulici, aby vám ich obil nejaký obi-van), tak aj všakovakých handier a módnych doplnkov, to aby vaša postava nevyzerala v tom Ferrari ako ten najposlednejší vandrák. Perličkou v tejto kategórií je potom isto iste možnosť návštevy plastickej chirurgie, kde si budete môcť za nemalý finančný obnos dať kompletne zrekonštruovať ten váš pošahaný ksicht, ktorý ste si museli v úvode hry približne zo šestice dostupných zvoliť. Na nešťastie, liposukciu ani zväčšovanie objemu hrudného koša miestni chirurgovia nerobia a preto zamrzí fakt, že autori do hry nepridali aj chirurgov nelicencovaných, ktorí by sa s vašou neforemnou postavou veľmi radi pohrali. 

Poslednú a zrejme aj tú najinovatívnejšiu kategóriu som si nechal na koniec – sociálnu. Klasická koncepcia multiplayeru u racingoviek ma formu lobby miestnosti, z ktorej si hráči vyberú ten ktorý závod a jedným klikom sa ho zúčastnia. Samozrejme, na uvedenom systéme nie je nič zlé, ale vo svojej podstate ma jeden fatálny nedostatok – nepodporuje vzájomnú interakciu medzi hráčmi. Je to skrátka len iná forma závodenia a súťaženia, kde namiesto AI protivníkov jazdíte s protivníkmi NON AI. Hra viacerých hráčov ako nám ju prezentuje TDU2, ale dokazuje, že prevzatím sociálnej funkcionality zo žánru onlinoviek, sa zážitok z hrania v kruhu kamarátov stáva neskonale intenzívnejším a atraktívnejším, než izolované eventy, aké vidíme u ostatných závodných titulov. A hneď vám uvediem jeden príklad za všetky – nákup vozidla je v TDU2 realizovaný nadmieru vierohodne: priamo osobne navštívite niektorý z autosalónov a z 1^st person pohľadu sa prechádzate pomedzi vystavenými vozmi, interagujete s nimi, porovnávate si ich staty... skrátka, správate sa ako keby ste kupovali reálny autiak. Teraz si predstavte, že do tohto salónu vstúpite v spoločnosti kamarátov, spoločne si obzeráte tátoše, vzájomne si vymieňate názory a skrátka, zažívate akúsi malú spoločenskú udalosť. Možno to znie ako triviálna záležitosť, ale čudovali by ste sa, aký nedozerný vplyv na atmosféru ma tento drobný sociálny “experiment“. V podobnom duchu je ale spracovaná kompletne celá herná náplň, vrátane klubov predstavujúcich akýsi hub (analógia PS Home), v ktorom si s priateľmi pokojne naplánujete spoločné akcie, ktoré v zápäti ihneď zrealizujete. Samozrejme, multiplayer samotný ponúka široké spektrum závodov či co-op eventov, takže na svoje si príde skutočne každý. 

Je nespochybniteľným faktom, že po stránke herného obsahu je TDU2 natrieskaná ako žiadna iná arkádová racingovka. Ako ste si už ale stihli všimnúť, realizácia tohto obsahu v mnohých bodov fatálne  pokrivkáva. Umelá inteligencia protivníkov je synonymom primitivizmu a väčšiu výzvu pre vás budú znamenať časovky, než klasické preteky. Jazdný model jednotlivých áut je patrične rozmanitý a diverzifikovaný, ale jeho súhrnná kategorizácia je doslova nemožná – u niektorých značiek je správanie sa vozidla ešte ako tak vierohodné, u iných naopak, totálne pokazené. Veľký problém majú napríklad auta zo stajne WV, ktoré aj napriek lepšiemu celkovému výkonu nedokážu súťažiť s inými autami tej istej triedy, nech sú akokoľvek na papieri lepšie. Hra samozrejme neobsahuje ani prepracovaný model poškodenia (náznaky tam sú, ale Burnout od toho určite nečakajte) a kolízny systém je pri najlepšom povrchný. V podstate, počas hrania budete neustále narážať na nejaké tie nedorobky či nedotiahnuté nápady (napr. benzinky – hra ich má desiatky ale načo? ), ako keby autorom tesne pred koncom vývoja došli peniaze a tak sa rozhodli produkt zabaliť taký aký je, aj s rizikom, že tieto bugy budú musieť skôr či neskôr odstrániť.

Týka sa to aj technickej stránky titulu. Očividný pop-upping objektov a textúr je nadmieru rušivý, rovnako ako celá tá priblblá príbehová omáčka v podaní low-poly postáv, ktorých gestikulácia a mimika nachádza konkurenciu možno tak u 10 rokov starých hier, ale rozhodne nie v súčasnosti. V rovnako diskutabilnej kvalite sa TDU2 prezentuje aj v rovine audio a tá dvojica ponúkaných rádio staníc na viac ako 20 hodinovú hernú dobu je doslova na smiech. A na plač, ak si tú zmes repetitívnych trackov rýchlo nezameníte za custom soundtrack, ktorý si namixujete presne podľa vašich predstáv. V súvislosti s audio-vizuálom ale musím pochváliť dve veci – modely áut vrátane ich interiérov sú impozantné, rovnako ako aj zmeny dennej doby a počasia.

Čo dodať záverom? Test Drive Unlimited 2 je jednoducho čistokrvnou zábavou. Chytľavá hrateľnosť dokáže pohltiť bez toho, aby ste si to všimli a možno aj práve vďaka vyváženému hernému obsahu hre nejakú tu chybku či neposlušný bug pokojne odpustíte. Mnohé z nedostatkov ale budete preklínať a možno aj práve preto sa tento inak skvostný produkt nezaradí medzi klasiku tak, ako by si zaslúžil. Ostáva len preto dúfať, že s nastávajúcimi mesiacmi autori tie najfatálnejšie chyby odstránia a my si tak budeme môcť titul užiť presne v takej forme, v akej tvorcovia zamýšľali. Moje doporučenie ale cez to všetko máte a pokiaľ radíte zábavu až na prvé miesto, nebudete novým Test Drivom sklamaní.