Fable III

A že o revolúciu v tejto hre nebude núdza vám prezradia už prvé minúty v hre. Samozrejme tým nemyslím príbeh hry, kde sa to revolúciou len tak hemží, ale samotné herné prvky a princípy, ktoré prešli mnohými výraznými zmenami. Priznám sa, počas hry som sa viackrát zamýšľal nad tým, či si náhodou Peter Molyneux niečo nezačal s Paris Hilton. Ako to už tak býva, postarší pán vydržiavajúci si svoju mladú milenku, sa snaží splniť všetko, čo jej na pekných modrých očiach uvidí. No a tu si Paris zaželala hru, ktorá bude hodná jej mozgovej kapacity a výkonu, čiže hru princípom jednoduchú, ktorá ju nebude ničím nadmerne zaťažovať a vlastne sa bude zdať, že sa tak nejak hrá sama. Áno, povedzme si to na rovinu. Fable 3 je oproti svojim predchodcom v herných princípoch tak zjednodušená a ohlodaná, až má človek pocit, že občas vidí z RPG štýlu vytŕčať iba kosti. Avšak o tom až neskôr, teraz sa pozrieme na samotný príbeh, pretože nie všetko je v skutočnosti také, ako sa na prvý pohľad zdá.

Príbeh trojky sa začína päťdesiat rokov po skončení príbehu z druhej časti. V kráľovstve Albion vládne zlý a krutý kráľ Logan, ktorý má mladšieho súrodenca. Obaja sú potomkami hrdinu z druhej časti Fable, ktorý Albionu priniesol lesk a slávu. Avšak týmto časom je už dlhšie koniec. Jeho najstarší syn po tom ako sa stal kráľom a prevzal po smrti otca vládnutie nad krajinou, priniesol Albionu iba chudobu, smútok a skazu. No a s tým treba samozrejme niečo urobiť. Hráč sa tak vžíva do mladšieho kráľovského súrodenca (či to bude muž alebo žena sa rozhodnete na začiatku hry), ktorý si so svojim despotickým starším bratom veľmi nerozumie a po istej, nie veľmi príjemnej roztržke, musí z kráľovského hradu utiecť. Avšak na svojom úteku nebude sám. Okrem jeho verného psa mu bude pomáhať aj jeho komorník a vojenský kapitán. Po krátkej skúške títo páni následne prídu na to, že vlastne vy ste dlho očakávaný hrdina, ktorý by mohol pomôcť Albionu od zlého kráľa. Áno, presne tak, treba spraviť revolúciu. No a keďže Che Guevara je už po smrti, Castrovi k tomu tiež veľa nechýba, tak áno, správne, zostáva to iba na vašich pleciach. O tejto prekérnej situácii vás taktiež uistí aj stará známa cigánska vedma Tereza, ktorá hrdinovi vyjaví budúcnosť a navedie ho na správnu cestu ako postupovať. Takže, všetko je jasné, treba sa postaviť proti despotickému kráľovi, pretože iba jeho zvrhlé chúťky a nemilosrdnosť sú za nešťastím Albionu. Alebo nie? Ako to už bude si však musíte zistiť sami, to vám tu nerozpoviem.

My sa teraz pozrieme, na to, čo nám zostalo z predchádzajúcej časti a čo nové nám zasa pribudlo. Na prvý pohľad je totiž všetko podobné, avšak už po chvíli hrania zistíte, že v hre sa v podstate nenachádza klasická menu ponuka. Túto funkciu prebrala svätyňa, ktorú spolu so svojim komorníkom objavíte chvíľu po spustení hry. Z tejto svojej základne si tak budete môcť spravovať všetky potrebné položky na ktoré v hre narazíte. Nachádza sa v nej mapa kráľovstva, zbrane, oblečenia, nastavenia hry, skrátka všetko, čo sa má v menu nachádzať. Vždy po príchode do svätyne vás privíta váš komorník Jasper, ktorý v nej zostal, aby spravoval všetky informácie a záležitosti, ktoré by ste zo svätyne mohli potrebovať. Prístup do svätyne máte kedykoľvek stlačením tlačidla štart, takže sa to naozaj správa ako menu. Či je to dobrá voľba, alebo nie, to silne závisí od jednotlivca. Mne osobne tento prístup k menu veľmi nevadí, aj keď občas ma zdržovalo, avšak nájdu sa aj jeho silný odporcovia. Každopádne, aj to patrí k revolúcii. Ďalej si môžeme k revolučnému ošiaľu pripočítať aj už spomínané osekanie väčšiny RPG prvkov. Zabudnite na kombinovanie kúzelných lektvarov, či na ladenie si svojich kúzelných schopností alebo zbraní. Používanie kúzelných nápojov sa totiž scvrklo na dve položky namapované na krížovom ovládači. Stisnutím hore spustíte spomalenie času a stisnutím dolu zasa privoláte na pomoc v boji rôzne príšery. To je všetko. Viac kúzelných nápojov a lektvarov nečakajte. Zdravie si zasa dopĺňate smerovkou vľavo a vpravo. Záleží od toho, či máte k dispozícii jedlo alebo liečivý nápoj. Pri zbraniach a kúzlach je to vlastne obdobné. Zabudnite na veľké množstvo zbraní z druhej časti, taktiež aj rôzne vylepšovanie kúziel. V treťom pokračovaní sa nám to stenčilo na pár desiatok, pričom kúziel je ešte menej. Na to aby ste mohli kúzliť potrebujete špeciálne rukavice. Jedna rukavica, jeden druh kúzla, no a keďže máte ruky dve, tak ich môžete medzi sebou kombinovať. Zbrane sú na tom rovnako ako v predchádzajúcej časti. Pri sebe môžete mať vždy jednu chladnú a samozrejme aj strelnú zbraň. Oba druhy zbraní sa dajú občas aj vylepšiť splnením úloh, ktoré si daná zbraň vyžaduje, čo však nemusí hrať práve do karát vašej povahe. Predsa len, ak ste sa vybrali dobrou cestou, tak násilné privedenie piatich obyvateľov do otrokárskej práce vám morálny kredit nezvýši. Samozrejme lepšie ovládanie zbraní a kúziel spadá do sekcie vašich schopností, ktoré si musíte vylepšovať. No a tu máme ďalšiu novinku. Už sa to nedeje klasickým spôsobom, ale nakupovaním jednotlivých vlastností, ktoré sú uzamknuté v truhliciach na mystickej ceste k trónu. Na začiatku hry vás totiž vedma Tereza privedie na cestu, ktorá vám dovolí zlepšovať svoje vlastnosti a schopnosti. Na konci tejto cesty je tak pomyselný trón a kráľovská koruna. Počas tejto púte teda na vás čaká množstvo truhlíc, ktoré vám budú vylepšovať schopnosti hrdinu podľa vašej vôle. To samozrejme nie je zadarmo, na odomykanie truhlíc potrebujete špeciálne pečate, ktoré môžete získavať bojom, interakciou s obyvateľstvom, no a samozrejme plnením rôznych úloh. Vo Fable 3 tak nezískavate skúsenosti v podobe farebných gľočiek, ktoré si následne rozdeľujete podľa vlastnej vôle ako v predchádzajúcej časti, ale pečate na otváranie truhlíc. Za každého zabitého nepriateľa získate malé množstvo pečate, ktorá sa tak napĺňa a po naplnení máte jeden kus. Napríklad na otvorenie truhlice s najvyššou úrovňou magických schopností potrebujete takýchto pečatí 100, avšak nižšie úrovne rôznych menej významných schopností sa dajú kúpiť už za 5 pečatí. Na otvorenie všetkých truhlíc na ceste k trónu ich tak budete potrebovať naozaj veľké množstvo, ktoré sa však nezískava až tak ľahko, ako to na prvý pohľad vyzerá.

Okrem samotného príbehu a bočných úloh máme vo Fable 3 (tak ako už je zvykom z minulých častí) aj sociálnu a simulačnú stránku hry. Áno, aj tu si môžete robiť priateľov, nepriateľov, manželky/manželov, deti, skupovať domy a obchody, ktoré môžete následne prenajímať a tak mať ďalší finančný príjem. Tu sa ale dostanete k dileme, či byť dobrák a dať nízke ceny nájmov a tovaru, ktoré vám však veľa neprinesú do pokladnice, alebo byť pahltný a inkasovať čo najviac. Táto poloha sa však nebude páčiť obyvateľom a vaša sláva bude klesať rýchlejšie ako svetová ekonomika. Celkovo sa v tejto hre stretnete so zásadným rozhodovaním veľa krát, vďaka čomu si vyskúšate aké to je rozhodovať o živote a smrti nevinných ľudí.

Keďže som sa rozhodol povenovať hre čo najviac, tak si teraz preberieme jej niektoré kontroverzné prvky, ktoré iní autori zatratili alebo vyzdvihovali. V prvom rade sa teda pozrieme na celkové zjednodušenie hry. Aj keď ja osobne mám rád „hutné“ RPG starej školy, tak aj napriek tomu musím povedať, že som si túto hru užil. Áno, RPG prvky boli tak udupané do zeme, že nejeden fanúšik tohoto herného štýlu skolaboval a do hlavy si zarazil šestnásťstennú kocku. No aj napriek tomu mi robilo radosť postupovať hrou, objavovať nové kúty zeme a sledovať ako sa všetko postupne vyvíja. Moja postava, okolie a samozrejme aj príbeh. Jednotlivé questy sa dajú deliť na hlavné a bočné, ktoré našťastie až na pár výnimiek netrpia opakovaním jednotlivých postupov. Naozaj ma pobavil quest, v ktorom som sa dostal do príbehu troch hráčov klasického stolného RPG, kde som ako hlavný hrdina plnil ich úlohy a musel som zachrániť princeznú, prípadne keď som musel dvoriť manželke jedného nešťastníka, aby som docielil ich rozvod. Autori hry mali veľkú fantáziu a preto hra nezačne nudiť ani po dlhšom čase. Vďaka tomu som aj zabudol, že vlastne si ani tabuľkovo nevylepšujem svoju postavu a nad číselnými hodnotami netrávim ani sekundu. To isté platí aj pre boje. Aj napriek tomu, že v hre nemôžete zomrieť, tak nepriatelia vás môžu omráčiť, kedy prídete o jednu pečať. Áno, na prvý pohľad sa to zdá ako minimálna strata, avšak vyskúšajte si bojovať tak, aby ste počas celej hry neboli ani jeden krát omráčení. Vtedy totiž nastúpi aj taktika (a následné ohodnotenie v podobe achievementu :). Ako si budete vylepšovať svoje bojové schopnosti, tak aj prevedenie jednotlivých útokov bude dôraznejšie a vizuálne krajšie spracované. Občas som bol naozaj prekvapený, aké rôzne kombá autori pripravili. Tie sa ale samozrejme udejú bez vášho väčšieho pričinenia. Skrátka stačí v správny čas stisnúť správne tlačidlo a už to aj ide. Jednoduchosť veľa vážené obecenstvo, jednoduchosť. Každopádne kombinovanie chladných a strelných zbraní s podporou mágie je stále na dosť vysokej úrovni a poskytuje dostatočnú zábavu.

Aby sme si ale načrtli aj tienisté stránky tejto hry. Tu sa samozrejme v prvom rade opäť dostávame k jednoduchosti. Hra totiž až vo veľkom počte prípadov rozhoduje za vás. Už tu napríklad nemáme kolo emócií, z ktorého ste si mohli kedykoľvek vybrať grimasu, pohyb alebo emóciu podľa chute. Hra vám jednoducho podľa úrovne akú ste si v tomto smere otvorili v truhlici vyberie pár možností, no a keď sa vám nepáči, tak nechajte tak. Toto isté v podstate platí aj pre interakciu s obyvateľstvom, kedy je vcelku jednoduché si niekoho znepriateliť, či dohnať až ku svadbe, či iba tak k nezáväznému sexu. So svojim verným psom taktiež už nie je čo stvárať. Môžete ho dať aportovať, pomaznať sa s ním alebo ho potrestať. To je všetko, rôzne kúsky atď., s ktorými sa dalo ohurovať obyvateľstvo sa síce dokáže naučiť, ale predvádza ich už iba podľa svojej vôle. Ďalej tu máme o niečo menší a komplexnejší svet ako v predchádzajúcej časti. Aj napriek tomu, že je ešte stále dostatočne rozvetvený, tak sa nemôžem ubrániť dojmu, že ho je podstatne menej. Čiastočne sa totiž vrátite do starých známych lokalít, ktoré sa však patrične zmenili. Predsa len, v krajine nastala priemyselná revolúcia a tak v malebných mestečkách vyrástli továrenské komíny a celý vizuál dostal steampunkový nádych.

Týmto sa dostávame ku grafickému prevedeniu. Vizuálne sa hra od predchodcu posunula len miernym krokom, naďalej tu máme „rozprávkové“ stvárnenie, avšak je vidieť, že boli do neho pridané aj realistické prvky. Po pravde, miestami to pôsobí dobre, no občas som mal zmiešané pocity. Nie vždy totiž pôsobí grafika príjemným dojmom. Taktiež animácie postáv pri dabingu sú na dosť slabej úrovni, miestami mi to pripomínalo desať rokov staré tituly. Rozprávkovo komixová grafika, kde postava otvára ústa len tak, aby sa nepovedalo. Toto má samozrejme vplyv na emócie, ktoré by postavy chceli predviesť, vďaka čomu občas vo vypätých situáciách, kedy by to s hráčom malo niečo robiť, sa nič nedeje, pretože sa pozeráte na nejaké bábky, ktoré dosť chabým spôsobom vyjadrujú radosť, nešťastie atď. Dabing ako taký je však na bežnej, dostačujúcej úrovni. To isté platí aj pre hudobný podmaz. Vhodne doplňuje celú hru a rozhodne nič neskazí.

Tak ako to teda nakoniec s celou hrou dopadlo? Aj napriek všetkým výčitkám ktoré som tu spomenul, či do očí bijúcemu zjednodušeniu herného systému je Fable 3 stále veľmi vydarená hra. Stále si zachováva veľkú komplexnosť, vcelku zaujímavý príbeh s výraznými postavami a dejovými zvratmi, no a samozrejme aj hrateľnosťou. Okrem samotného príbehu a hraniu sa na hrdinu, sa môžete stať aj milujúcim rodičom, podnikateľom, zamestnancom, či pripojiť sa na XBL a spolu s ďalšími priateľmi žiť v kráľovstve Albion až kým nepomriete, skrátka, možností na zábavu je tu stále veľa. To dosvedčuje aj mojich vyše štyridsať hodín, ktoré som v hre strávil. A musím povedať, že ešte stále nemám všetky nepovinné úlohy splnené. Fable 3 má totiž jednu výbornú vlastnosť. Aj po skončení záverečných titulkov sa dá hrať ďalej, pričom sa nejedná len o sledovanie krajiny ako sa po vašich zásahoch ďalej vyvíja, ale prídu aj nové úlohy a nové, do vtedy nespoznané lokality. Práve preto je dosť smutné, že väčšina herných novinárov si nedala tú námahu (ako to je už dnes bežné, ale rozhodne nie na našom portály) a v honbe za čo najskorším vydaním recenzie odohrali len prvých pár hodín a už aj hodnotili. Keby som mal hru hodnotiť len po prvých desiatich hodinách hrania, tak by bol môj verdikt rozhodne iný. Takto ale môžem povedať, že Fable 3 je rozhodne dobrá voľba pre všetkých, ktorí majú radi hry s príbehom, radi objavujú nové veci a nebudú mať problém prekusnúť aj veľké zjednodušenie herných pravidiel. Na nadchádzajúce dlhé zimné večery pre majiteľov konzoly Xbox 360 snáď ani nie je lepšej voľby ako táto hra. Má síce svoje muchy, ale ak jej dáte čas a neodsúdite ju ihneď po pár chvíľach, tak si ju patrične užijete.