L.A. Noire

Je preto nanajvýš smutné, že práve tento geniálny seriál (ak ste ho nevideli, IHNEĎ túto chybu napravte – pre kvalitné referencie navštívte čsfd, resp. imdb) sa na naše obrazovky nedostal, ale namiesto toho nám naše milé komerčné TV kanály (doslova) servírujú jeden a ten istý výplach, ktorý ľudí len degeneruje než aby im aspoň čiastočne pomasíroval šedú kôru mozgovú, teda „sval“, ktorý im na staré kolená bude sakramentsky k úžitku. (tu nájdete informačné linky na spomínaný seriál The Wire: ČSFD a IMDB)

Dôvod, prečo hneď z úvodu odbáčam do vôd televíznej produkcie, je ale jednoduchý – detektívka L.A. Noire mi ako z hľadiska viac-vrstvovej štruktúry príbehu, tak i z hľadiska koncepcie samotnej hernej náplne až náramne pripomenul to, čo som zažíval pri sledovaní seriálu The Wire. Tzn. sústavne napätie z toho, kam sa dej sledovaného titulu vydá, prameniace predovšetkým zo skutočnosti, že výsledok práce herných scenáristov zo mňa nerobil iba beztvarú a krajne pasívnu konzumnú mŕtvolu, ale sústavne odo mňa žiadal plné intelektuálne zapojenie. Teda inými slovami, do procesu „hrania“ som bol nútený zapájať aj svoje logické uvažovanie a s tým súvisiace dedukcie, teda presne tie dva funkčné vymoženosti mozgu, ktoré boli krásne povzbudzované príbehmi z prostredia Baltimorskej polície (spomínaný The Wire) a ktoré dnešná TV produkcia tými kvázi-detektívkami trestuhodne ubíja. L.A. Noire skrátka nie je detektívkou, kde flusanec na nechte zapadnutom kdesi za posteľou vyrieši niekoľko rokov sa ťahajúcu vyšetrovačku – nie. L.A. Noire je titul, kde zdanlivo nudná poctivá detektívna práca je nielenže výborne osviežujúca a originálna, ale navyše je aj nadmieru zábavná a chytľavá. Ako je to možné? Ako sa bežné vyšetrovanie nehôd, vrážd, drogových biznisov či podpaľačstva môže stať záležitosťou, od ktorej sa nebudete vedieť odtrhnúť?

Nuž, odpoveď je jednoduchá – sedliacky rozum. Ten rozum, z ktorého si mešťania robia prdel, totižto priviedol autorov k myšlienke priniesť hráčom presne to, čo už pekných pár rokov na trhu absentuje – inteligentnú adventúru. Nie 3rd person akciu, ako by sa mohlo z dostupných video materiálov zdať, ale z 90 percent čistokrvnú adventúru, kde sledovanie zložitého dejového segmentu hry poskytuje väčšiu mieru zadosťučinenia, než strieľanie či naháňačky samotné. A nejde pritom ani tak o relatívne klasickú schému minulosťou poznačeného "hrdinského" policajta ktorý je možno niekedy spravodlivejší, než sám pán Boh. Čo z hľadiska príbehu totižto zasiahne vaše chuťové bunky maximálnou silou, bude všetko to dianie navôkol. Píšu sa 40 roky minulého storočia a v Amerike vládne celý rad anti-semických nálad. Rasizmus je tu na každodennom poriadku, prípady sa tu vyšetrujú krajne netransparentným spôsobom a pokiaľ je k dispozícii dostatok dôkazov, podozrivý je ihneď obvinený aj napriek tomu, že vám ako pozorovateľom váš šiesty zmysel tvrdí niečo úplne iné. Tu sa skrátka nikto nehrá na férového - polícia potrebuje výsledky a pokiaľ im niečo hrá do kariet, nemá problém to aj za cenu možného krivého obvinenia zúžitkovať vo svoj prospech. Práve ta nekompromisnosť policajnej práce je to, čo robí nielen z príbehu, ale aj osudov herných postáv tak silne návykový element. V hre je skrátka do morku kostí cítiť nervóznu atmosféru vojnových rokov, ktorá sa prostredníctvom hernej story mimoriadne silno podpisuje pod bezosporu realistický dobový feeling herných reálií.

Cole Phelps, váš charakter s ktorým strávite väčšinu času (nie však všetok!), nastupuje do policajných zložiek krátko po návrate z bojísk v Tichomorí. Aj napriek početným flashbackom práve z obdobia jeho vojenskej služby, sa ale o aktuálnom živote tejto postavy až do poslednej tretiny hry prakticky nič nedozviete. Autori sa totižto rozhodli príbehový vývoj hlavného hrdinu obmedziť iba na jeho kariéru, vďaka čomu odpadajú rozličné rušivé dejové odbočky, ktoré by mohli pozornosť hráčov smerovať nie k rozlúsknutiu toho ktorého prípadu, ale k podružným a z hľadiska detektívnej práce nedôležitým udalostiam. L.A. Noire je konieckoncov hra detektívna, takže tento striktne policajný záber príbehu len a len kvitujem. No dobre, v poslednej tretine hry sa síce dočkáte jedného klasického klišé, avšak to si odbije svoju stopáž relatívne rýchlo a vcelku nenápadne vyšumí do stratena. Majoritnou dejovou náplňou tak ostanú detektívne prípady, ktoré vám budú zadané vždy po úspešnom vyriešení toho predchádzajúceho. A tu sa na moment zastavím.

Keďže do hry vstupujete ako rádový policajt, v koži Phelpsa musíte postupne prejsť celou hierarchickou štruktúrou policajných zložiek. Tým sa vám zákonite pod ruky dostane široké spektrum rozmanitých a mnoho krát majstrovsky prekomplikovaných prípadov, ktoré ani jeden jediný raz nevyvolávajú dojem "nedopečenosti". Každá vražda, úmrtie či zhorenina majú svoj viac či menej zjavný modus operandi a pokiaľ ste si mysleli, že všetky prípady fungujú na princípe izolovaných akoby levelov, ste na veľkom omyle. Samozrejme, úvodná várka na poste pochôdzkára ešte postráda nejaký ten spoločný prvok či motív, avšak príchodom na dopravné oddelenie začína séria prípadov, ktoré svojou zamotanosťou dokonale otestujú vaše centrum logického uvažovania. Bez toho aby som zachádzal do nejakých detailov, ale musím predovšetkým vyzdvihnúť prácu na oddelení vrážd, ktorá aj napriek identickým a zdanlivo stereotypným kriminálnym činom postupne a bez akýchkoľvek umelých "barlí" prerástla do tak kolosálneho prípadu, že to v úvode vyšetrovania tipoval naozaj len málokto. Aby ste si ale nemysleli, že ostatné "policajné" úseky sú nebodaj menej zábavné... to v žiadnom prípade. Oddelenie narkotík, do ktorého sa podívate ihneď po vraždách, totižto operuje s kompletne inou tematikou a vy tak opäť budete riešiť úplne nové prípady, neraz siahajúce až k politickým, resp. policajným špičkám či organizovanému zločinu. Niet divu, že v tejto fáze hry sa L.A. Noire nečakane zlomí a hektickému napredovaniu vášho charakteru urobí veľmi rázny koniec. Prečo? Nuž, na to budete musieť prísť sami.. avšak garantujem vám, že ani po tejto udalosti hra nestratí nič zo svojich kvalít a finále vás možno nadchne ešte viac než rozlúsknutie niektorých zložitejších prípadov.

Detektívna práca, teda gro hernej náplne titulu, je v podstate to, kvôli čomu sa L.A. Noire časom istotne stane legendou. Koncept vyšetrovania je totižto natoľko originálny a inovatívny (samozrejme, na poli digitálnej zábavy), že inak ako v superlatívoch sa o ňom ani vyjadrovať nedá. Každý prípad teda začína tým najvýchodiskovejším - obhliadkou miesta činu. Keďže na jednotlivých detektívnych úsekoch budete automaticky pridelený niekomu skúsenejšiemu z oddelenia, bude každé vyšetrovanie vykonávané vždy vo dvojici. A to má hneď niekoľko pozitívnych výhod: jednak nemusíte na miesto určenia šoférovať vy sami ale váš kolega a za druhé, kedykoľvek sa budete cítiť byť v slepej uličke, krátkym požiadaním o pomoc vám váš parťák poradí, na čo sa v daný okamih zamerať. Vráťme sa ale k prvým krokom v rámci vyšetrovania - ako každý skutočný detektív, aj vy s každým novým prípadom začínate pekne od nuly a tak bude veľmi dôležité, ako dôkladne miesto činu prečešete. Samotný systém hľadania dôkazov a vodítok, ktoré vás následne posunú ďalej je nadmieru intuitívny, pričom aby ste nemuseli hľadať ihlu v kope sena, hra vám v blízkosti dôležitého objektu sama dá na známosť, že čosi vecné je na dosah a mali by ste tomu venovať svoju pozornosť. A tak postupne beriete do rúk viac či menej významné predmety (resp. prezeráte si a šacujete mŕtvolu) o ktorých si robíte poznámky vo vašom denníku, slúžiacom ako hlavný zdroj informácií nie len o vodítkach, ale aj o podozrivých osobách či lokáciách. V momente, kedy na mieste činu objavíte všetok potrebný dôkazový materiál, hra osobitnou hudobnou melódiou oznámi, že táto fáza vyšetrovania je za vami a vy tak môžete pokračovať ďalej.

Ďalej, ako napríklad vypočutím svedkov a ľudí, ktorí nebožtíka či iný podozrivý objekt kriminálneho prešetrovania oznámili polícii. A tu sa ku slovu dostáva fenomenálny motion scan systém, ktorý po prvý krát v hre ukazuje mimiku takú, akú ju poznáme z našej reality - vrátane pohyboch krčných svalov! Metodika vypočúvania je pritom primitívna ako facka - dotazované osoby totižto môžu na vaše otázky odpovedať len dvoma spôsobmi (pravdou, klamstvom) a bude len a len na vás, či im tie ich výpovede uveríte, alebo nie. V tom druhom a výrazne častejšom prípade ale bude ťarcha dokazovania ich klamstva spočívať len a len na vašej schopnosti správne vyhodnotiť ich mimiku a v prípade že máte v zálohe nejaký ten rukolapný dôkaz, ho aj v pravom momente použiť. Azda nemusím dodávať, že spočiatku bude odhad tvrdení vypočúvaných relatívne jednoduchý, avšak neskôr sa na scéne objavia takí experti, u ktorých bude rozdiel medzi pravdou a lžou daný iba nepatrným tikom či iným ťažko rozpoznateľným pohybom. V tejto súvislosti potom s radosťou privítate tzn. body intuície, ktoré dostávate v rámci levelovania vašej postavy (to sa deje na základe vašej úspešnosti v kladení správnych otázok, resp. v hľadaní dôkazov) a ktoré vám zredukujú počet možností, akými na odpoveď vypočúvaného zareagovať. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že u obzvlášť vypočítavých kriminálnikov bol niekedy problém z tej plejády dôkazov a vodítok vybrať to správne na usvedčenie, takže intuíciu som neraz s radosťou privítal.

Okej. Dajme tomu, že obhliadku a prvé vypočúvanie máte za sebou. Čo nasleduje, je myslím si viac než logické - nasledovanie vodítok, návšteva miest a lokácií vyplývajúcich z nájdených dôkazov, vypočúvanie resp. naháňanie podozrivých, v krajnom prípade aj prestrelka s páchateľom. Všetky uvedené aktivity patria bezosporu do portfólia práce detektíva a bolo by hlúpe namýšľať si, že hra okrem toho bude obsahovať aj niečo iné. Nie, drvivú väčšinu času budete riešiť prípady podľa rovnakej schémy, ktorá sa síce môže po čase javiť ako stereotypná, avšak vynikajúca variabilita a prepracovanosť jednotlivých prípadov vám nedá priestor nad takouto kacírskou myšlienkou vôbec rozmýšľať. Navyše, hra okrem hlavnej porcie prípadov obsahuje aj 40ku tých vedľajších, ktoré mapujú relatívne široké spektrum rozmanitých kriminálnych deliktov a rovnako im nechýba ten punc vysokej kvality, na akú budete počas hrania hlavnej príbehovej línie zvyknutí. Z vedľajšej hernej náplne potom nesmiem zabudnúť ani na hľadanie tajných filmových kotúčov či  novinových výtlačkov, ktoré vám síce spočiatku ponúknu len akúsi vedľajšiu príbehovú líniu, tá sa ale časom až nebezpečne priblíži k tej vašej, až sa s ňou v jeden okamih spojí do takej podoby, že sa nezmohnete na nič iné než nemý výraz údivu v tvári.

Spomínaná dvojica akčnejších zložiek hrateľnosti, menovite naháňačky a prestrelky, svojim spracovaním síce nenadchne, avšak ani neurazí. Jazdný model vozidiel je prakticky bez chyby (vrátane prekvapivo prepracovaného deštrukčného modelu!), cover-up systém streľby detto a v podstate vás ani jedna z týchto zložiek nesklame. Jediným slabším aspektom titulu boli pre mňa akurát pešie naháňačky, ktoré boli zvyčajne naskriptované a len ojedinele bolo možné zdrhajúceho podozrivého dolapiť tak, že ste ho skrátka dobehli. Každopádne, tieto sekvencie mali svoj striktne daný účel, ktorému poslúžili sto-percentne a rozhodne ich nepovažujem za nedostatok, ktorý by zhoršoval kvalitatívny zážitok hry.

V značne nadšenom duchu sa môžem ale vyjadriť na margo technického spracovania - technológia motion scan robí z L.A. Noire dodnes nevídaný herný unikát a aj keď niektoré hlavy proporčne príliš nepasujú svojim telám (hlavne postava Mickeyho Cohena), v drvivej väčšine prípadov gestikulácia s mimikou spolupracuje bez najmenších problémov. Že viac ako 200ka reálnych hercov prepožičala herným charakterom nie len svoju tvár, ale aj svoj hlas, to azda netreba ani nijak významnejšie rozoberať, keďže k dnešnému dňu sa v oblasti herného developmentu ešte nič podobné nezrealizovalo. Dokonale vierohodným dojmom na mňa taktiež zapôsobilo aj samotné herné L.A., ktoré je patrične rozľahlé a tak sa nemusíte báť, žeby ste po prvej várke úloh prejazdom mestom zažívali konštantné deja-vú (ako sa to dialo napr. v Mafii 2). Jazdy vám navyše dokonale spríjemní špičková dobová muzika a nenásilné dialógy medzi vami a parťákom, teda presne ten typ časovej "výplne", ktorú počas presunov medzi jednotlivými kľúčovými scénami a lokáciami mile radi privítate. Z hľadiska technického spracovania tak zamrzia len dve veci - občasné výpadky niekoľkých neposlušných textúr a drobné poklesy framov, a to najmä v akčnejších sekvenciách hry. A ešte jedna vec - aby ste si titul dokonale užili, potrebujete minimálne obstojnú znalosť angličtiny - inak bude totižto váš zážitok len polovičný. Každopádne, tieto drobné nedostatky len zvýrazňujú celkovo pozitívny dojem, ktorý vo mne L.A. Noire po stránke svojho audio-vizuálu zanechal. A taká perlička na záver - herné menu obsahuje aj možnosť prepnúť si hru do čierno-bielych farieb a hrať ju doslova v "noir" móde. Silne doporučujem aspoň na chvíľu otestovať!

To, že L.A. Noire bude jarnou peckou par excellance, o tom snáď pochybovali len tí najväčší skeptici a neprajníci. Fantasticky nápaditá a inovatívna detektívka s inteligentne vystavaným príbehom (ktorý vám vydrží na minimálne 15 hodín) tu skrátka ešte nebola a preto je viac než logické keď poviem, že vynechaním tohto titulu sa môžete rovno vyčleniť zo zoznamu hráčov. Ide totižto o tak ojedinelý počin, že ho bez ohľadu na obľúbené žánre odporúčam naozaj každému z vás.