Xbox 360

Vatra si holt, zobrala až príliš veľké bremeno na plecia. Dostať značku Silent Hill na úroveň originálnej trilógie (niektorí k nej radia aj pre mňa rozporuplný štvrtý diel) by bola fuška aj pre samotné Konami a nie to pre štúdio, ktoré nielen že nemá so žánrom survival hororov žiadne skúsenosti, ale dokonca je v oblasti vývoja produktov digitálnej zábavy úplným nováčikom. Neviem ako vy, ale pokiaľ by som mal v rukách tak dobre etablovanú sériu, akou Silent Hill bezosporu je, rozhodne by som s jej budúcnosťou nehazardoval tým, že ju zverím na starosť niekomu úplne neznámemu.

Predstavte si, že sa celú noc mordujete so zadaniami, aby vám hneď ďalší deň pán cvičiaci povedal, že ich môžete prerobiť znova, s tým, že vás lajdácky kolega, ktorý sa onomu cvičiacemu "pchal" intenzívne do anusu, si už vselo odnáša zápich (zápočet) bez toho, aby sa do zadaní čo i len okrajovo pozrel. Nuž, takáto nasratia hodná situácia sa mi počas VS štúdií stávala až nezdravo často, takže môj hnev na margo nespravodlivosti nášho školstva rozhodne nebol malý.

Roboti sú nevyhnutná súčasť našej budúcnosti - to je proste fakt. Už dnes nám totižto  vedci z Ázie dokazujú, že v tejto oblasti napreduje technológia raketovým tempom a robotov, schopných sa nielen že prirodzene pohybovať, ale aj autonómne myslieť, môžeme očakávať už v horizonte 10-20 rokov. Keď sa dnes pozriete na fantastického robota Asimo z dielne Hondy, určite mi dáte za pravdu, že uvedený horizont vonkoncom nie je nereálny. Nuž a v presne takomto duchu uvažovali aj tvorcovia futuristickej 3rd person záležitosti Binary Domain - ich vízia budúcnosti však ide ešte ďalej a na pozadí dynamickej akcie autori vyprávajú príbeh, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani sám Isaac Asimov.

Arizooooooona, Arizoooooooona, tooooooo je pravých mužů zóna. Alan Wake sa vrátil. Bundu a teplé oblečenie vymenil za károvanú flanelku, nechal si narásť módne strnisko a miesto manželky zachraňuje krásne devy niekde v ďalšej prdeli sveta. Vitajte v Americkej nočnej more!

Viete si predstaviť budúcnosť bez akýchkoľvek politikov? Budúcnosť, ktorá by vám za cenu "poslušnosti a lojality" zabezpečila pohodlné nažívanie si bez akýchkoľvek stresov? Nuž, ak mám byť úprimný, v dnešnej situácií v akej sa Európa nachádza, by som takú budúcnosť bral všetkými desiatimi. Nehovoriac ani o tom, že rok 2069, v ktorom sa odohráva najnovší počin z dielne švédskych Starbreeze, FPSka Syndicate, ponúka aj nepomerne voľnejší prístup k digitálnemu svetu, než ho poznáme dnes.

Nomen Omen, hovorí sa. A verte, že keď dostanete meno Jackie Estacado, máte len dve možnosti ako naplno využiť takto charizmatické meno. Môžete byť buď pornoherec, alebo mafián. A Jackie, hoci prvá možnosť je určite lákavá, zvolil variantu číslo 2. Alebo, vlastne ona si zvolila jeho.

Hneď z kraja vám musím upozorniť na jeden dôležitý fakt - Kingdoms of Amalur: The Reckoning je MONSTER hra. Jej dohratie, ak nepôjdete čiste len po hlavnej príbehovej línii, vám kľudne zaberie aj viac ako 100ku hodín. Dokonca môžem smelo povedať, že čo do rozlohy sveta mi Amalur príde ešte o čosi rozmernejším než bezosporu rozľahlé pláne a pohoria Skyrimu, takže pokiaľ to myslíte s týmto akčným RPG naozaj vážne, vyhraďte si na jeho uspokojivé dokončenie pekných pár večerov a nocí.

Prehnane filozofický, ukrutne lineárny, extrémne melodramatický, smutne spiatočnícky.... tak takéto, zväčša nelichotivé prívlastky si na svoje konto pripísal posledný, konkrétne teda 13. diel svetoznámej JRPG série Final Fantasy, ktorý aj napriek solídnej produkčnej hodnote u fanúšikov nepríjemne pohorel, za čo niesol najväčšiu zodpovednosť zákonite tvorca hry, japonský Square Enix.

Politika plateného sťahovateľného obsahu k našim obľúbeným hrám nie je práve príjemná pre hráčov, keďže sa často stáva, že vydavatelia ochudobnia už hotový produkt o niektoré prvky a po vydaní si za súčasti, ktoré pôvodne mali byť zahrnuté už v samotnej hre, pýtajú ďalšie peniaze (krásnym príkladom je česká Mafia 2).

Športové hry dostali príchodom Kinectu úplne nový rozmer, ktorý hráčov núti opustiť pohodlie gauču a postaviť sa zoči-voči obrazovke televízora. Jeden zo športových titulov stavaných exkluzívne pre Kinect je aj pokračovanie Kinect Sports, rozširujúce pôvodnú hru o 6 ďalších a zároveň celkom odlišných športov.

Robiť HD remake a robiť skutočný HD remake - to sú dve odlišné veci. Je jednoduché "skonvertovať" obsah hry do rozlíšenia 720p, prípadne zobrať kvalitnejší set textúr a vymeniť ho za tie staré. Spraviť však naozajstnú high definition prerábku, ktorá v sebe zahŕňa kompletnú technologicko-technickú dekonštrukciu a následnú rekonštrukciu hry, do toho sa púšťa naozaj len málokto.

Rayman je proste legenda. Tí čo ho nepoznajú (a predpokladám, že ich nie je málo), síce teraz nechápu, avšak každý, kto mal možnosť sa s týmto herným skvostom aspoň raz za život stretnúť, mi musí dať za pravdu. V podstate je možné povedať, že sága "hopsačiek" s Raymanom v hlavnej úlohe, sa v pohode radí medzi neprávom prehliadané klasiky tak, ako je to v prípade inej pecky z dielne Ubisoftu, a síce Beyond Good and Evil.

Existuje určitá hranica medzi tým, čo považujem za vtipné a humorné a tým, čo mi už príde prestreleným, trápnym či dokonca až nevkusným. Nevadí mi napríklad parodovanie či seba-irónia, ale pokiaľ sú tieto dve zložky používané samoúčelné, už mi to nešmakuje. Z tohto pohľadu preto považujem sériu Saints Row za obzvlášť podarenú paródiu GTA, ktorá ale za každým dokáže nájsť tú povestnú hraničnú líniu medzi vkusom a nevkusom, cez ktorú prekročí naozaj len ojedinele.

Akčné RPGčka sú dnes mimoriadne populárnym žánrom a preto pokiaľ chce nejaké štúdio v tejto sfére bodovať, musí do tohto prevareného konceptu primiešať aj čosi vlastné. From Software tak svoj hit Dark Souls obohatili super-hard-core obtiažnosťou, Bethesda u svojho aktuálneho hitu Skyrim pre zmenu zvolila tradičnú veľkoleposť herného sveta a Snowbind Studios, tvorcovia recenzovanej novinky, si ako príbehový základ svojho titulu zvolili mimoriadne populárnu fantasy tematiku.

Dnes je proste "in" kopať si do série Call of Duty. Hlúpa, povrchná, nudná, primitívna, tupo-casualová, výplach, brainlessovka. To všetko sú nelichotivé prívlastky, ktoré si od mnohých haterov táto FPS sága v posledných rokoch pripísala na účet aj napriek tomu, že svojou predajnosťou ustavične láme rekordy.

Priniesť na trh letecký simulátor, ktorý ale nebol simulátorom ale čistokrvnou arkádou, chcelo naozaj veľkú dávku guráže. Tá ale zjavne autorom série Ace Combat nechýbala a možno aj práve vďaka odvahe ponúknuť lietanie aj bežnému "plebs" si táto sága vydobyla naozaj kultový status.