Bulletstorm

Nemá zmysel vám mazať med okolo úst – tento titul je synonymom tzv. chlapskej zábavy. Zábavy u ktorej sa munícia míňa rýchlejšie než sľubotechna našich politikov, zábavy, kde nie je núdza o chlapácke gestá či krvavú kúpeľ, cez ktorú je niekedy problém aj vidieť pred seba. Dosť bolo tých rádoby realistických akcií, ktoré sú rovnako duchaplné ako ranné vykonanie potreby. Už stačilo derivátov tváriacich sa bohvieako svetoborne, len aby v závere vypálili hráčovi aj ten zbytok inteligencie, ktorý mu počas hrania ostal ako tak vo funkčnej forme. Je čas na niečo osviežujúce, je čas sa baviť bez akýchkoľvek predsudkov, je čas Bulletstormu!

Príjemný let! Chce sa mi zakričať po tom, ako som práve priateľsky odkopol dvojicu grázlov do neďalekej priepasti. Adrenalín mi prúdi žilami a ja chcem viac. Vynikajúca a maximálne pohlcujúca atmosféra ma núti v ruke držať gamepad aj keď mi kontrolka únavy signalizuje blížiacu sa hibernácu. Holt, Bulletstorm je čistokrvná zábava, ktorá nepotrebuje žiadne strnulé ksichty developerov kvákajúce v dev videách či uisťovanie zo strany vtieravej reklamy (aj keď aj tie boli). Stačí pár minúť v koži Graysona Hunta a viete, že obdobne sviežu hrateľnosť ste za posledných pár rokov nemali možnosť ochutnať. A pritom sa pod povrchom zdanlivo primitívnej zábavy ukrýva náznak duše, ktorý vo forme síce minimalistickej, ale kompaktnej story rozpráva osud podvedeného žoldniera, ktorý pod ťarchou svedomia koná maximálne impulzívne a v okamihu finálneho zúčtovania privedie väčšinu svojho Dead Echo tímu k potupnej smrti. Kamikaze útok na vládny krížnik sa totižto logicky vymkne z pod kontroly a po tvrdom pristáti sa hrdina ocitá na neznámej planéte. Nie je ale sám – Ishi, kyberneticky upravený spolubojovník so syndrómom rozdvojenej osobnosti zázrakom prežíva tiež a tak sa toto duo vydáva na strastiplnú púť, s cieľom dostať sa z podivnej planéty a v prípade možností a okolností dolapiť aj generála Sarrana, ktorý ich celé tie roky vodil za nos a ktorý stroskotal na tom istom vesmírnom šutre, ako oni. Divoká road trip teda môže veselo začať!

Samozrejme, 6-8 hodinová singleplayerová kampaň by bez akejkoľvek interakcie medzi hlavnými predstaviteľmi veľmi rýchlo prerástla do neznesiteľnej ponorky a preto sa pripravte na vskutku vybrúsené dialógy, ktoré sa neskôr presunú aj na ďalšie postavy, časom sa pridávajúce k vášmu questu. A verte mi – ak ste si mysleli že vaša slovná zásoba anglických vulgarizmov už nemôže byť väčšia, sprosté prívlastky a ich patrične šťavnaté kombinácie Bulletstormu vás presvedčia o opaku. Je jasné, že hra sa práve v rovine ostrých dialógov neraz pohybuje na hranici medzi vtipným a trápnym, ale z vlastnej skúsenosti vám môžem potvrdiť, že po väčšinu času sa budete pri každej variácii slovíčka dick aspoň čiastočne uškŕňať. Konieckoncov, hra samotná sa ani náhodou neberie vážne a je doslova prepchatá všakovakými odkazmi a náznakmi (RRoD v úvode hry, paródia na Enslaved atď.), ktoré jasne svedčia o tom že celý ten príbehový humbug vrátane postáv a dialógov nemal za úlohu hrať na vážnu nôtu, ale prednostne baviť. Netrápiť hráča zložitými dejovými zvrat(ka)mi či duchaplnými rozbormi nesmrteľnosti chrústa... iba mu poskytnúť prvotriednu a ničím nedeformovanú zábavu.

Tomu zodpovedá aj dizajn a náplň jednotlivých lokácií, ktorý sa dá v najjednoduchšej podstate prirovnať zbesilej horskej dráhe. Alebo adrenalínovému akčnému filmu. Vyberte si. Obe ale vystihujú spád singleplayerovej kampane doslova a do bodky. Od úvodných krokov po vertikálnej stene akéhosi mrakodrapu, cez zbesilý útek pred kolosálnym “kolesom“ rútiacim sa na vás až po tajuplné odhaľovanie skrytého mega-vezenia v základoch miestnej metropoly... za každým budete pociťovať nesmiernu dynamiku titulu vyplývajúcu zo skutočnosti, že autori sa pri tvorení tejto hry dokonale vyblbi a obdobnú zábavu akú oni mali počas developmentu, chceli poskytnúť aj hráčom samotným. Podarilo sa, čoho výsledkom je prakticky konštantný prísun veľkolepých, ba až absurdne bombastických scén, takých, ktoré si pre ich číru epickosť zopakujete mile radi aj niekoľko krát. Osobne vo mne obzvlášť zarezonoval level odohrávajúci sa na priehrade, ktorú -ako inak – poškodíte do neopraviteľného stavu a to čo nasleduje potom, je vizuálne tak dychberúcou a uchvacujúcou katastrofou, na ktorú sa nejaký spider tank z KZ3 či invázia Reachu naozaj nechytajú. Vtip totižto spočíva v intenzite zážitku a ten dokázali autori Bulletstormu sprostredkovať v tak čistokrvnej a inštinktívnej forme, že som bol ich biznisu prakticky ihneď zapredaný.

A to som ani len nenačal to, čo tento skvostný počin tak výrazne odlišuje od ostatných FPS – tzv. Skill shoty, teda akýsi motivačný program pre vás, aby ste zabíjali čo možno najbrutálnejšie a najefektívnejšie. V princípe je to jednoduchá matematika – zabijete protivníka strelou do hrude – 10 skill bodov, nakopnete ho do rozkroku a pak mu prevŕtate lebku guľkou – 50 skill shotov, energetickým lasom ho pritiahnete k sebe, brokovnicou rozdelíte na dve časti a horné torzo pošlete do neďalekého kaktusu – squish – 100 skill shotov. Triviálny nápad, avšak v rovine hrateľnosti priam návyková vychytávka. Ako som už na modelových príkladoch spomenul, k dosiahnutiu skill shotov vám postačí trojica nástrojov – kopanec (a jeho Vanquist style sliding verzia), laso a ktorákoľvek z dostupných zbraní. Čo s uvedenou trojkombináciu vykúzlite, to už bude záležať čiste len na vašej vynaliezavosti a schopnosti plne využiť nebezpečenstvá okolitého sveta (kaktus, elektrické káble, nízky strop, priepaste a pod.). Variabilitu neortodoxného zabíjania ešte väčšmi zvýrazňuje relatívne pestrá paleta zbraní a ich sekundárnych módov, ktoré si kupujete a upgradujete práve za nahromadené skill shoty. Kvalitné vybalansovanie jednotlivých kvérov beriem za samozrejmosť, rovnako ako dlhočizný zoznam dostupných i skrytých skill shotov, motivujúci k ešte bláznivejšiemu experimentovaniu v zabíjaní. A ako som už niekoľko krát podotkol, štýlová veľkoprodukcia mŕtvol všakovakého tvaru a kompozície vás neprestane baviť ani po zdarnom dokončení singleplayerovej kampane a v podstate sa budete cítiť ako nejaký závislák, pretože toho slastného pocitu keď protivníkovi amputujete obe nohy, aby ste ho s pripevnenou výbušnou svetlicou následne odkopli do grupy jeho ešte živých kolegov sa nenabažíte ani po tisícom replikovaní.

V takom prípade istotne dáte zavďač módu echoes, ktorý vo forme separátnych segmentov vyňatých z hlavnej kampane naplno otestuje vašu schopnosť vyťažiť zo situácie absolútne maximum, inými slovami, pozabíjať skupiny protivníkov tým najefektívnejším spôsobom. Tieto časovo obmedzené úseky si preto vyžadujú dokonalú znalosť jednotlivých lokácií a zbraní, keďže výsledné hviezdičkové hodnotenie sa prenáša do online rebríčka a predsa nechcete vyzerať ako nejaký n00b, ktorý nevie nápadito usmrcovať. Je pravda, že echoes vám nevydržia na bohvie akú dobu, ale odomknutie jedenástich dostupných levelov a dosiahnutie 5 hviezdičkového ratingu v každom z nich, vás zabaví minimálne rovnako, ako tomu bolo u samotnej kampani. Samozrejme, autori nezabudli ani na multiplayer, ktorý síce obsahuje len jeden mód v podobe Anarchy (variant módu Horde z Gearsov), ale s prihliadnutím na celkový herný štýl titulu je postačujúcim až až.

Po audio-vizuálnej stránke je Bulletstorm bezosporu rozkošným dielom. Unreal Engine najnovšej verzie čaruje na každom kroku, čoho výsledkom je prakticky konštantne otvorená tlama hráčova, ligajúca každú každučičkú scenériu či lokáciu, na ktorú spočinie svoj zrak. Navyše, jednotvárnosť známa z niektorých konkurenčných titulov (KZ2) tu nedostáva žiaden priestor na realizáciu, pretože autori si s každým kúskom herného sveta poctivo vyhrali a vytvorili tak zrejme najatraktívnejšie herné kulisy, aké kedy tento žáner bol schopný poskytnúť. Superlatívmi nešetrím ani na margo modelov postáv a protivníkov, ktorí nebyť priemernej AI, možno by stihli pobudnúť na scéne aj dlhšie než obligátnych pár sekúnd, deliacich ich od potupnej smrti. V rámci konceptu hry ale tento fakt nevadí, keďže titul svojim spádom a hrateľnosťou odkazuje skôr na Serious Samov a Painkillerov, než na FPSky typu Crysis a Stalker. No a v neposlednom rade nesmiem vynechať ani špičkové audio, ktoré či už v podobe početných “hrubozrnných“ dialógov, alebo vo forme úžasného soundtracku (hudba hrajúca v menu si sama o sebe zaslúži legendárny status) umocňuje zážitok z hry do takej miery, že bez tejto zložky by titul stratil minimálne polovicu zo svojho čara. A to je už čo povedať!

Bulletstorm sa skrátka vydaril. Nemá zmysel tu ťahať porovnania s konkurenciu keď aj tak je jasné, že tento titul je niekde úplne inde. Netvári sa byť vážnym, netvári sa hrať na city, nesnaží sa filozofovať nad psychológiou a pato-psychológiou mutantov – jeho jediným cieľom je baviť. Zabávať na štýl divokého toboganu, na konci ktorého ostane len rozradostený pocit z toho, aký intenzívny a dychberúci priebeh ona jazda mala. Ak hľadáte niečo podobné (a ako správni hráči, mali by ste), Bulletstorm vás určite nesklame!