Xbox 360

Tak a je to tu! Prvá z dvojice jesenných AAA FPSiek konečne dorazila do obchodov a podľa smelých odhadov už stihla k dnešnému dňu predať viac ako 3 milióny kópií. Battlefield 3, konkurenčná nemesis nastávajúceho Modern Warfaru 3, tak má hneď niekoľko dôvodov na radosť - nie lenže sa ako značka opäť dostala na samotný vrchol tohto žánra (teda, minimálne do príchodu druhého menovaného), ale vďaka enormnému záujmu zo stany hráčov má už teraz budúcnosť viac než ružovú.

Ak ste nebodaj majiteľmi mobilných telefónov (alebo teda skôr smartfónov) bežiacich na systéme iOS (iPhone), resp. Android (Samsungy, LG a pod.), istotne vám nie je žáner tower defense hier vonkoncom cudzí. Swarm, Defense Grid, Siege Craft, Plants VS. Zombies... to všetko sú tituly spadajúce do tejto kategórie a pokiaľ ste žiadnu z nich nebodaj doteraz ešte nehrali, istotne by ste to v dohľadnej dobe mali zmeniť.

"Batman na hrad!" napadne mnohých z vás potom, ako s obrovským úsmevom na tvári a s nezabudnuteľnou satisfakciou na srdci dokončíte nového herného Batmana s podtitulom Arkham City. A pritom sa tento svetoznámy hrdina z dielne DC Komix dočkal svojej "rehabilitácie" len relatívne nedávno, a to či už prostredníctvom filmového plátna (obaja Nolanovskí Batmani sa radia medzi najlepšie filmy všetkých čias), alebo prostredníctvom hry, ktorá svojimi kvalitami prekvapila nejedného hráča či recenzenta.

Vždy keď mám zrecenzovať nejakú autíčkovú hru týždeň sám sebe nadávam. Nadávam si preto že som herný novinár a nie automobilový. Miesto toho, aby som rukami hladil volant Bugatti Veyron, alebo aspoň novej M5 od BMW držím v ruke plastovú imitáciu volantu a musím sa 2 hodiny vadiť s priateľkou aby ma pustila k televízoru aspoň na hodinu aj keď je v telke Monk, alebo ako sa ten debil volá (nechápem ako môže byť v telke vždy keď sa chcem hrať). Holt asi som niekde na životnej križovatke blbo odbočil (ukľudni sa miláčik myslel som profesijnej križovatke).

id Software, legendárne herné štúdio, ktorému je prisudzovaný aj honosný titul "tvorcovia žánru FPS", to nemá na trhu ľahké. Dnes, kedy sú hry z pohľadu prvej osoby zrejme najpočetnejšími zástupcami sféry digitálnej zábavy, je pre tvorcov takých ikon ako Doom či Qauke naozaj ťažké presadiť sa. Konkurencia je totižto natoľko veľká, že pokiaľ titul nepríde s niečim originálnym, nápaditým alebo aspoň ako tak odlišným, behom krátkej doby upadá do zabudnutia.

Dark Souls je nekompromisnou hrou. Ako som už spomínal v rámci pondelkového zamyslenia sa, tento titul vám privedie toľko herných úmrtí, že až sami budete žasnúť, ako často je možné v nejakej "blbej" hre skapať. 10, 100... možno až 1000 krát tak budete opakovať tú ktorú sekciu len preto, aby ste sa opäť dostali k bossovi, ktorý vám jednou ranou dá tak brutálnu nakladačku, že sa z nej spamätáte až po prebratí sa pri najbližšom checkpoint ohnisku.

Čo je to F1? To sú také preteky 24 jazdcov na okruhu, kde si odkrúžia okolo 70 kôl a na konci vždy vyhrá nemec.

Je to v hre... 19 rokov do nás každý rok EA Sports hučia toto heslo a recenzentským nováčikom ním možno aj napovedajú, kdeže to treba hľadať najvýraznejšie novinky toho-ktorého ročníka enejdžel tutausntniekoľko.

Hovorili ste si niekedy prečo si autori tejto hry vlastne hovoria Epic Games? Ak áno, tak teraz ste na svoje úvahy dostali celkom jasnú odpoveď. Zabudnite na nejaké Call of Duty, či Medal of Honor, Gears of War 3 je totiž stelesnená epickosť, filmovosť, grandióznosť, megalománia...

Nie som veľkým odborníkom na Bibliu, ale s veľkou dávkou istoty môžem povedať, že hier s touto tematikou sme tu k dnešnému dňu naozaj veľa nemali. V podstate si ani v tejto rýchlosti neviem spomenúť na žiadnu, ktorá by pracovala s tak citlivou sférou duchovného života akou ten religiózny istotne je, takže z tohto uhla pohľadu možno novinku z dielne Ignitionu, akčnú adventúru El Shaddai: Ascension of the Metatron, považovať za akéhosi priekopníka.

Som z toho smutný, ale je to proste fakt - ďalšia kvalitná séria bola domrvená. Po tom, ako mi Bound in Blood naservíroval mimoriadne výživnú westernovú akciu, ma v prípade aktuálneho pokračovania s podtitulom Cartel čakalo trpké rozčarovanie.

Je to proste brak. Kvalitný, ale brak. Zábavný, ale aj cez to všetko - "len" brak. Ak pochopíte podstatu predchádzajúceho súslovia, nielen že vám nespôsobí hranie nového dielu Earth Defense Force absolútne žiadne problémy, ale čo je ešte dôležitejšie, dokonca sa pri tom zabíjaní stoviek mravcov a inej hávede budete aj veľmi príjemne baviť.

Zlaté pravidlo (nielen) herných producentov znie: keď sa projektu darí, chce to pokračovanie. To sa v praxi uplatňuje aj na hry, ktoré už sami pokračovaniami sú. Kým to autorom sype do pokladnice dosť peňazí, budú produkt vydávať snáď donekonečna (viď. séria Call of Duty). Pre niektorých dokonca nie je prekážkou ani už uzatvorený príbeh, alebo, že pôvodný tím práce na hre odmietol. To sa stalo aj legendárnej značke F.E.A.R., tretie pokračovanie sa po ostrieľaných vývojároch z Monolithu dostalo do rúk menej skúsenému štúdiu Day 1. Bol tento krok rozumný, alebo sa tým porušila nepriestrelná reputácia série?

Musím sa priznať, že príbeh Aliciných dobrodružstiev v krajine zázrakov (oficiálny názov) z pera Charlesa L. Dodgsona príliš nepoznám. V našich krajoch totižto v čase môjho detstva vládli trošičku iné rozprávky a tak som sa k tomuto knižnému bestselleru dostal až v rámci hrania 3rd person akčnej adventúry American McGee´s Alice z roku 2000, ktorá tradičný príbeh zaobalila do vskutku neopakovateľného psycho-hororového pozlátka.

Shinji Mikami, Goici Suda (a.k.a. Suda 51) a Akira Yamaoka. Trio legendárnych japonských developerov, majúcich na svedomí také pecky ako Resident Evil, Killer 7 (kto nepozná, nech ihneď googluje a svoju nevedomosť napráva) či Silent Hill, sa pod jednou strechou nesúcou názov Grashopper Manufacture spojilo, aby nám prinieslo titul, spájajúci v sebe len tie najlepšie prvky zo všetkých uvedených hitov rokov minulých.

Existujú tri základné kategórie hier – špičkové AAA tituly, ktorých vývoj stojí neraz aj stovku(y) miliónov dolárov, shity, ktorých kvalita naopak nestojí ani len za deravý groš, no a potom sú tu hry, ktoré sa radia do kategórie stredu. Tzn., sú to produkty s priemernou až nadpriemernou kvalitou, ktoré síce dokážu solídne zabaviť, ale vo väčšine prípadov neposkytnú zážitok, ktorý by vo vás zanechal nejaké tie razantnejšie spomienky. Samozrejme, líši sa to titul od titulu, ale v podstate je možné povedať, že táto kategória hier je viac menej neškodnou a fanúšikov toho konkrétneho žánra rozhodne nesklame.