Batman: Arkham City

Výsledok v podobe mnohých ocenení "game of the year" preto nebol vôbec prekvapivým a tak sa Batman: Arkham Assylum právom zaradil do zlatého fondu herných klasík. Dnes, kedy sa na trhu objavuje dlho očakávané pokračovanie, je možné konštatovať len jednu vec - ak sa chce, tak to ide! Aj napriek úzko špecifickej tématike totižto Batman: Arkham City opäť dokazuje, že v rukách schopných vývojárov vie byť aj komixový materiál podaný tak, aby zaujal nie len fanúšikov predlohy, ale aj ľudí, ktorí Batmana poznajú maximálne tak z filmového plátna. A práve vďaka nebojácnemu búraniu zaužívaných predsudkov je už teraz možné nového herného Batmana označiť za milník, ktorý bude v hernej spoločnosti rezonovať ešte pekných pár mesiacov po tom, ako sa nezmazateľne zapíše do mysle každého z nás. Neveríte? Tak šup do čítania!

Joker, ústredný záporák prvého dielu, je v úvode hry nezvestný. Mnohí by si preto mohli myslieť, že Gotham je v bezpečí, avšak opak je v skutočnosti pravdou. Dôvodom je totižto Arkham City, múrom obohnaná zóna slumov v blízkosti Gothamu, do ktorých bývalý vedúci Arkhamského sanatória, teraz už starosta mesta, Quincy Sharp, nahnal všetkých kriminálnikov a vytvoril im tak vlastné mini-mesto, kontrolované nie len privátnymi žoldniermi Tiger Security, ale predovšetkým geniálnym psychiatrom Hugom Strangeom. Ten tak preberá po Jokerovi rolu hlavného Batmanového nemesis a aj keď neoplýva žiadnymi super schopnosťami, má v rukáve jedno obzvlášť nebezpečné eso - pozná totižto osobu, ktorá sa za maskou Batmana skrýva. Do hry tak vstupujete v koži Brucea Wayna, ktorý je v rámci protestnej akcie za zatvorenie Arkham City zajatý a vhodený priamo medzi tých najhorších zločincov, aké mesto Gotham kedy poznalo. Hlavný hrdina tak musí už od prvých okamihov čeliť svojej zrejme najväčšej nočnej more - odhaleniu svojej identity. Našťastie, Strange má s Batmanom iné plány a pomocou záhadného protokolu 10 chce svetu ukázať, kto je skutočným vládcom Gothamu.

Toľko teda k úvodným príbehovým peripetiám, ktoré vás aj vďaka absencii zbytočných kecačiek behom krátkeho okamihu vtiahnu do hry a vy tak začnete prakticky ihneď rozplietať klbko udalostí, vedúcich až k dychberúcemu finále. Nemá preto zmysel vám prezradzovať, s čím všetkým na vás autori počas výborne napísaného a zrežírovaného príbehu vybafnú - toľko nečakaných zvratov a prekvapení totižto musíte "prežiť" na vlastnej koži. Namiesto toho však vyzdvihnem jeden istotne odvážny krok zo strany vývojárov, ktorým je nepomerne pestrejší a bohatší repertoár vašich obávaných protivníkov. Tam, kde v Arkham Assylum bol hlavným záporákom v podstate len Joker, tam je Arkham City doslovnou prehliadkou tých najikonickejších súperov, akým kedy Batman počas svojej dlhodobej komixovej kariéry čelil. Penguin, Mr. Freeze, Two-Face,  Ras Al Ghul, Deadshot, Clayface (ups, toho som asi nemal spomínať :)... to všetko tvorí súčasť osadenstva Arkham City a ak ste si nebodaj mysleli, že všetky uvedené postavy si svorne podajú ruky a spoločne sa zomknú proti Batmanovi, asi ste autorov naozaj podcenili. Príbeh titulu je totižto príliš mazaný na to, aby z tak fantastickej plejády súperov dokázal vykúzliť len tupé klišé, ktoré sa už ani dnes poriadne nenosí. Nie - každý z uvedených protivníkov má totižto svoju vlastnú identitu a agendu, vďaka ktorej nepôsobí len ako postava do počtu, ale ako významovo dôležitý charakter, ktorý má čo povedať aj samotnému Batmanovi. Nie je to teda ten šablónovitý koncept, kedy záporná postava je striktne zápornou, či pozitívna striktne pozitívnou. Dokonca aj konanie Batmana ma neraz nechalo v nemom úžase nad tým, ako odvážne autori pristúpili k profilovaniu tohto hrdinu. Je preto naozaj dôležité počas hry venovať pozornosť každým detailom a rozhovorom, pretože len tak preniknete do hĺbky príbehu a pochopíte, prečo sa ten ktorý súper správa tak, ako sa správa. Tá podivná radosť z toho, keď počas rozhovoru s Jokerom objavíte náznaky ľudskosti a trápenia sa, za to skrátka jednoznačne stojí.

V nadväznosti na predchádzajúci odstavec sa preto nemožno čudovať, že z hľadiska koncepčného vás Batman: Arkham City doslova vyzýva k tomu, aby ste si z času na čas dali od hlavnej dejovej línie pauzu a vydali sa tak povediac tam, kam vaše oko dohliadne. Len tak totižto naplno oceníte tú mieru detailov, s akými pristúpili autori k dizajnu nie len prízemných sekcií Arkhamu City, ale aj všemožných interiérov či striech, balkónov, nadjazdov a všetkého ostatného, na čom môžete s Batmanom pristáť. Holt, open-world štruktúra hry je jednou z najväčších devíz titulu a aj vďaka prekrásnym lokáciám je radosť z objavovania všakovakých dekadentných krás Arkham City prakticky konštantná po celú dobu singleplayerového ťaženia. Bezosporu famózna voľnosť sveta je však dvojsečnou zbraňou - nakoľko už od prvej minúty hry máte prakticky úplnú slobodu v tom, kde ísť a čo robiť, je tento pocit najmä u casual hráčov ľahko zameniteľný za strach z prílišnej prekomplikovanosti. Je jasné, že mnoho gadgetov a schopností máte prekladaných postupne, i tak je ale plejáda činností, ktoré zvládate už od počiatku, dosť mätúcou na to, aby mnohých hráčov dokázala vcelku nepríjemne vytrhnúť z tempa hry. Demotivujúco na mňa taktiež pôsobili aj mnohé Riddlerové výzvy, u ktorých strávite kľudne aj 10 minút len preto, aby ste po vyskúšaní všetkého možného zistili, že zrejme nemáte potrebné vybavenie a tých spomínaných 10 minút ste ľudovo povedané premrhali.

Apropo, Ridldler a.k.a. hádankár. Ak ste hrali Arkham Assylum (o čom samozrejme nepochybujem), istotne ste hľadaním povestných Riddlerových otáznikov strávili azda toľko času, koľko plnením úloh hlavnej príbehovej línie. Je preto pre vás určite potešujúci fakt, že tento mimoriadne nákazlivý herný prvok minulého dielu je v Arkham City späť, a to dokonca v ďaleko komplexnejšej a prepracovanejšej forme. Totižto, okrem hľadania spomínaných otáznikov, budete tentokrát musieť po splnení určitého počtu Riddlerových challenges zachraňovať aj unesených ľudí, a to riešením čoraz náročnejších logických miestností, tajne poskrývaných po celej ploche Arkhamu. Samozrejme, odmena v podobe odomykateľných artworkov či výziev v rámci samostatnej hernej sekcie zvanej "Riddlers Revenge" je prítomná aj tu, takže z hľadiska nepovinných úloh možno tie Riddlerové zaradiť istotne do popredia vášho záujmu. Inak, čo sa týka "questov" samotných - hra je po stránke variability ako primárnych, tak aj sekundárnych úloh, obzvlášť vynaliezavá a tak vám môžem s kľudom Angličana doporučiť, aby ste po každej príbehovej misii zbežne preskúmali celé Arkham City, keďže iba tak sa dostanete k niektorým inak utajeným charakterom (Bane, Deadshot a pod.). Perličkou v rámci plnenia úloh sú potom bez diskusií súboje s bossmi, ktoré vám utkvejú v pamäti ešte pekných pár hodín po tom, čo ich úspešne absolvujete. A že sa vyjadrujem príliš zovšeobecnene? Buďte radi - fantastickými bitkami s úhlavnými záporákmi si totižto musíte prejsť sami aby ste pochopili, že som vám chcel len a len dobre.

Z hľadiska koncepcie hernej náplne ostáva nový Batman verný svojmu predchodcovi. Tzn., že tešiť sa môžete nie len na dynamický súbojový systém (vylepšený o hromadu nových animácií a kómb), ale aj na všadeprítomný prieskum lokácií, keďže príbeh sa odohráva v rovnakej miere ako v exteriéroch, tak aj v interiéroch. Samozrejme, korením výborne vyváženej hrateľnosti sa aj tu stávajú všakovaké gadgety, ktorých je tu o čosi viac než minule (ku klasikám typu batarang či batclaw pribudli hračky ako elektro-paralyzér, rušička spúští či freezer), čo síce na jednej strane prispieva k väčšej variabilite riešenia problémov a prekážok, na strane druhej však častokrát končí zbesilým preklikávaním medzi jednotlivými techno-vecami s nádejou, že konečne objavíte ten pravý, ktorý je priamo určený pre danú situáciu. Z tohto pohľadu by som preto uvítal skôr menej, ale zato univerzálnejších gadgetov, nakoľko mi ich zložitá identifikácia (vyplývajúca z ich počtu) v kritických okamihoch priniesla niekoľko nepríjemných frustrujúcich chvíľok. Naopak, kladne musím zhodnotiť systém levelovania postavy a s tým súvisiaceho postupného sprístupňovania si nových skillov a upgradov, ktorý je vzhľadom na nelineárnu štruktúru hry veľmi dobre vyvážený a ani raz som nepostrehol nejaké zásadnejšie dopady na hrateľnosť, prameniace z nesprávnej voľby nových vylepšení či schopností. Ku slovu sa taktiež v miere viac než malej dostane aj tradičný detektívny mód, umožňujúci vášmu hrdinovi riešenie kriminálnych prípadov tak povediac CSI-Style. Navyše, s úspechom ho využijete aj počas bežnej rekognoskácie terénu, nakoľko vám zvýrazní nie len protivníkov, ale aj interaktívne miesta, čo rozhodne pri rozlohe hry nie je na škodu. Z môjho pohľadu mi však detektívny pohľad pripadá mierne "overpowered" a mnoho inak napínavých sekcií, kde máte predovšetkým konať nepozorovane, stráca všetok autormi zamýšľaný náboj. Inými slovami, budete sa cítiť ako boh a ním Batman rozhodne nikdy nebol a nikdy ani nebude.

To, že Batman: Arkham City bude krásnou hrou, sa vedelo už prakticky od prvého dňa vývoja. Výsledok však istotne predčil očakávania aj toho najzmlsanejšieho audio-video fila. Plynulá grafika, zahalená do temných odtieňov sivej a modrej, totižto v spojení s podmanivým soundtrackom a špičkovými ambientnými zvukmi vytvára tak intenzívnu atmosféru, že aj hociktorá "noirovka" môže novému Batmanovi závidieť tú podmanivú depresiu a beznádej, s akou predkladá hráčom svoj obsah. Niet sa potom čo čudovať, že doba pohltenia hrou sa rovná len niekoľkým sekundám, vzápätí ktorých sa do nového Batmanovského dobrodružstva ponoríte doslova celou dušou a mysľou. V krátkom čase sa tak na trhu objavuje už druhý titul (prvým z nich je Dark Souls), ktorý sugestívnymi metódami zdrapí hráča do spárov svojho diania a nepustí ho, až kým onen nešťastník neodhalí aj tie jeho najväčšie tajomstvá. Samozrejme, brilantný dabing už len stroho podčiarkuje dychberúci dojem, aký vo mne technická stránka Batmana: AC zanechala - naozaj jej niet čo vytknúť!

Zásadný titul tohto roka? Bezpochyby. Pokračovanie dnes už legendárneho Arkham Assylum skrátka splnilo všetko to, čo počas dlhočizných mesiacov vývoja nasľubovalo a hráčom tak prináša nie len väčšiu, ale po všetkých stránkach komplexnejšiu a prepracovanejšiu víziu toho, ako by mali hry na základe komixov vyzerať. Ako? No predsa tak, aby u nich padali sánky nie len fanúšikom predlohy, ale každému, kto je aspoň trošičku herne pozitívny. Ak sa teda radíte medzi solídnych gamerov, Batman: Arkham City si za žiadnych okolností nesmiete nechať ujsť!