Earth Defense Force: Insect Armageddon

Tradičný trademark tejto série, tj. strieľanie po všetkom nehumanoidnom až dokým to všetko nehumanoidné neskape, je bez diskusií tak zúfalo primitívnym konceptom, že na ňom jednoducho nemožno nič pokaziť. Možno aj práve preto sa táto sága stala medzi hráčmi tak záhadne populárnou, keďže obdobné tituly cé-, alebo možno až dé-kategórie spravidla neoplývajú tak chytľavým gameplayom, ako je tomu v prípade EDFka. Dnešná novinka, EDF Insect Armageddon, teda ide v stopách svojich predchodcov a servíruje nám viac menej to isté, ibaže tentokrát doplnené o niekoľko vskutku výborných noviniek. Otázka teda, či sa vám oplatí vôbec do nového dielu ísť, keď už máte doma jeho predchodcu (EDF 2017), je v podstate irelevantnou - pokiaľ vás tento "brak" bavil aj minule, neexistuje žiadna možnosť, žeby vás nebavil aj v prípade aktuálneho nástupcu.

Ak by sme sa mali baviť o nejakom "príbehu", asi by ho bolo možné zhrnúť nasledujúcou vetou  - mimozemšťania zaútočili na našu planétu, do bojááá! Punktum. Ravagers, ako sa ufóni nazývajú, nemajú chuť vyjednávať... chcú s nami iba jednoducho vy... doplňte si sami. No a ako nato naša civilizácia odpovie? No predsa hrubou silou, teda vami a ešte zopár ďalšími pajdelákmi. Logika hovorí, že sme v zadku, avšak pravidlá béčkových sci-fi japonských hororov (kde táto séria konieckoncov vznikla) si myslia niečo úplne iné. Týpek, vybavený desiatkami typov guľometov, laserometov, raketometov, granátometov a rozličnej-farby-missilemetov, všetko -ako inak- s neobmedzenou muníciou, predsa musí na bojiskách zožať úspech, no nie? A tak sa aj (v prípade vašej dobrej mušky) bude počas vášho, relatívne krátkeho, 3-chapterového singleplayerového ťaženia diať.

Je škoda, že autori sa nevydali cestou minulého dielu a neponúkli nám predsa len pestrejšie prostredia (bojuje sa len v meste - EDF 2017 vás ale poslalo do nepomerne zaujímavejších lokalít - napr. na pláže, do roklín, do jaskýň atď.), na druhú stranu je ale štruktúra a architektúra levelov predsa len prepracovanejšia a kohéznejšia, takže počas tej vyvražďovačky alienského etnika dokonca na sebe postrehnete aj pokus o akési taktizovanie. To ale predovšetkým vyplýva zo schopnosti kryť sa za budovy, ktoré narozdiel od minulého dielu už nesundáte na jednu ranu z raketometu, ale až na rany 2, dokonca až 3. Inak je ale vhodné povedať, že aj napriek malému počtu levelov je Insect Armageddon relatívne dobre znovuhrateľným softvérom, a to nie len kvôli survival módu či campaign generátoru (ktorý vám do misií kampane náhodne namieša úplne iné zostavy protivníkov), ale predovšetkým vďaka novinke v podobe odlišnej štvorice classov, za ktorých môžete hru prejsť. Každý z nich má totižto nielenže iné atribúty (pohyblivosť, výdrž a pod.), ale dokonca aj prístup k vlastnej palete špecifických zbraní (napr. vojak má k dispozícií štandardný samopal, jet-packár akýsi bleskomet a pod.) , takže pokiaľ si budete chcieť odomknúť naozaj všetok arzenál, inak ako znovuprejdením hry to skrátka nedokážete. Nehovoriac ani o tom, že titul obsahuje aj také niečo že RPG prvok, ktorý v podobe levelovania vašej postavy vám umožní využívať niektoré zbrane až po dosiahnutí toho-ktorého levelu.

Inak je ale náplň misií prakticky konštantne triviálna - dôjdi na miesto určenia, cestou zabi všetko čo sa pohne, na mieste určenia zabi všetko čo sa pohne a prípadne potom ešte zabi všetko, čo sa nestihlo dovtedy pohnúť ale pohne sa až teraz. Simple mechanizmuš, ktorý ale dáva vzniknúť dokonale návykovej, ničím nedeformovanej arkádovej hrateľnosti. Vtip, prečo je tento na prvý pohľad mizerný a zúfalo nenápaditý koncept tak parádne zábavný, spočíva aj v tom, čo a v akých počtoch to na vás v misiách dolieza. Toto nie je hra, kedy sa s prepáčením serkáte s jedným protivníkom pol hodiny - tu sa proti vám rozbehne v jednom momente aj 50 či 100 alienov a pokiaľ sa budete chcieť pohnúť ďalej, neostane vám nič iné než súperov do posledného vyhladiť. Prerastené mravce, pavúky či vesmírne stíhačky vám problémy ani vo svojich početných húfoch v drvivej väčšine prípadov nenarobia (s výnimkou ale mravenísk a pavúkonísk, z ktorých lezie háveď v pravidelných intervaloch a tak vám vie v krátkom časovom intervale veľmi nepekne "zatopiť"), avšak akonáhle sa na scéne objavia obrovitejšie kusy, už začne ísť do tuhého - ozrutný pavúk "plodiaci" nepríjemných potomkov, veľký robot, robotická mega-modlivka, ešte väčší robot Hector 2 či super giga veľký arachnoid zvaný "daddy long legs" (!), tí všetci do jedného vám na bojisku spôsobia nemalé trable a keďže ich navyše hra proti vám posiela v tých najšialenejších kombináciách, o niečom ako "nuda" nemôže byť v prípade nového EDFka ani len reč.

Samotný gameplay je teda kryštalický jednoduchý a jediné čo si od vás okrem pohybu a strieľania vyžiada (dokonca ani mierenie nebude potreba - automatické navádzanie niektorých zbraní to vykoná za vás!), bude občasné využívanie tzv. rýchleho prebíjania, to v momente, kedy budete chcieť veľmi rýchlo pokračovať v kosení protivníkov a nebude sa vám chcieť príliš dlho čakať na tradične pomalý reload. Nanešťastie, táto featurka očividne prevzatá z Gearsov, nefunguje tak ako má a zvyčajne bude jej aktivovanie len čiste funkciou šťastia a náhody. Inak v rámci pokračovania ma mrzí len jedna vec - z hry zmizlo komické ale veľmi zábavné "odpinkávanie" mŕtvych mravcov, ktorí po zásahu do ich post mortem schránok lietali levelom ako handrové bábiky a dokázali tak vykúzliť úsmev na tvári aj tomu najväčšiemu pesimistovi. V Insect Armageddone už túto bezosporu vtipnú blbovinku nenájdeme a ja som z toho zákonite smutný.

Baviť sa v prípade série EDF o nejakých super vymakaných audio-vizuálnych efektoch je naozaj bezpredmetné. Táto sága nikdy nebola o grafike a aj keď je nový diel po stránke vizuálu relatívne obstojným, na nejaké tie oku lahodiace finesy radšej dopredu zabudnite. Má to ale svoje opodstatnenie - rozloha levelov a predovšetkým desiatky a stovky objektov v nich sa pohybujúcich, zákonite museli viesť ku škrtom v oblasti vizuálneho pozlátka, čo si ale počas tých epických bitiek len zriedkakedy všimnete - tucty mravcov o veľkosti kamiónu vás totižto zamestnajú do takej miery, že o nejakých HDR efektoch či volumetrických hmlách nebudete mať čas vôbec polemizovať. Vadí to ale hrateľnosti? Absolútne nie - titul si totižto zakladá práve na nej a preto si ho užije naozaj každý, komu nevadí primitívna, krajne braková arkádová zábava v štýle tých najšialenejších béčkových sci-fi (tiež označovaných fanúšikmi ako "guilty pleasure"), aké sa kedy v oblasti kinematografie objavili. A samozrejme aj ten, kto k smrti neznáša hmyz a všetko čo k nemu patrí. Takže... let the bug hunt begin!