Gears of War 3

Tak na úvod si predstavte čisto hypotetickú situáciu, že by ste posledných pár rokov žili niekde v jaskyni, alebo v kláštore mimo civilizácie a o sérii Gears of War ste nikdy nepočuli. Keď v roku 2006 vyšiel prvý diel, ako jedna z vlajkových lodí konzoly Xbox 360, herný svet sa razom zmenil. Jednak priniesol vynikajúcu grafiku, plnú detailov (bola to jedna z prvých hier postavených na, v tom čase, úplne novom,Unreal Engine 3), predstavila aj nový spôsob ovládania prostej third person akčnej hry s prepracovaným systémom krytia, ktorý si od nej vypožičala kopa konkurenčných titulov. Po roku sa, celkom prekvapivo, objavila aj na platforme PC, pravdepodobne posledný krát v dejinách série. Osudy skupiny vojakov, bojujúcej proti krvilačnej rase Locustov, vďaka svojej neopakovateľnej atmosfére nadchli státisíce hráčov po celom svete. Roku pána 2008 nás autori poctili druhým dielom, ktorý sa niesol v duchu hollywoodskych trhákov a reputácia série sa zdvihla ešte o čosi vyššie. A tak sa v mnohých diskusiách často vyskytovala otázka, či vývojári znova dokážu prekročiť svoj tieň a urobiť tretí diel ešte kvalitnejším. Väčšina z vás však už pravdepodobne aj tak zascrollovala na výsledné hodnotenie (alebo im napovedala veľmi optimisticky ladená anotácia), a tak rozhodne netreba skrývať, že sa to, napriek skeptickým predpokladom, opäť podarilo, zoberme si však všetko pekne poporiadku.

Tri roky čakania na trojku boli skutočne mučivé, určite sa každému hráčovi zapísala do srdca scéna, kedy naši hrdinovia odlietajú, nad troskami mesta Jacinto, kamsi... Na planéte Sera však ubehlo iba 24 mesiacov. Za tento čas sa stihla rozvinúť celkom nová rasa Lambent, čo sú vlastne starí známi Locusti, ktorí zmutovali za pomoci látky Immulsion. Hlavní protagonisti sa nachádzajú na lodi Sovereign, ako jednej z mála fungujúcich základní frakcie COG. Jedného dňa na loď prilieta z dlhého exilu veliteľ Prescott a táto návšteva naštartuje dianie vskutku globálnych rozmerov. Marcus Fenix zisťuje, že jeho otec je stále nažive a v skutočnosti bol unesený samotným Prescottom na istú vedeckú základňu, takže sa ho vyberie hľadať. Nejde tu však len o čisto rodinné stretnutie, ale hlavne o to, že Adam Fenix pozná spôsob, ako definitívne zastaviť hrozbu Lambent.

Príbeh sa snaží byť hlavným hnacím motorom vášho postupu hrou a musíme uznať, že sa mu to darí skutočne dobre a to tým, že schopne rozvíja charaktery jednotlivých hrdinov a oni už rozhodne nepôsobia, ako anonymné stroje na zabíjanie, ale ako skutoční ľudia z mäsa a kostí. Neobávajte sa samozrejme nejakých zložitých citových vzplanutí, Marcus bude večne málovravný drsniak a Baird nepríde o svoju nálepku večne nespokojného, ale tento jemný ľudský prvok (už naznačený minule) dodáva hre celkom iný nádych. Najzaujímavejšie je pozerať sa na to, ako sa Dom vyrovnáva so smrťou svojej manželky. Pribudli aj nové postavy, ako napríklad čiernovláska Sam, či tretí z bratov Carminovcov. Predtým epizodické charaktery, Anya Stroud, alebo Dizzy Walin sa dočkali oveľa väčšieho priestoru.

Aj keď sa autori dušovali otvorenejšími úrovňami, než minule, nejaké extrémne zmeny cítiť nie je. V podstate je linearita základom toho, že zostávate neustále v strehu, všemožnými skriptami si hra udržuje vašu pozornosť od začiatku do konca. Nie, skutočne tu nie je jediné hluché miesto, kde by ste si povedali: „Tak toto nevyšlo.“ Hra je premyslená do najmenšieho detailu, nenudí vás opakujúcimi sa úlohami, ale neustále pred vás predkladá nové výzvy, ktoré sú skutočne variabilné. Chvíľu sa plížite okolo stráží, v snahe nespustiť poplach, za moment sa ukrývate pred paľbou z kanónu v zákopoch, bránite vojenskú základňu, jazdíte v armádnom vozidle s guľometom..., frekvencia neočakávaného je počas hernej doby neustále na rovnakej (vysokej) úrovni. Akciu dávkuje niekedy na každom kroku, inokedy ju strieda s oddychovými pasážami, kedy najlepšie vyniknú pikantné hlášky hrdinov. Čierny humor je občas dosť ostrý, ale nikdy nie trápny a veríme tomu, že sa minimálne raz pri hre zasmeje na komentároch postáv každý.

Ďalšou kapitolou je spomínaná filmovosť, tá súvisí so všetkým vyššie uvedeným. Nenarážame len na klasické ingame animácie (takisto bravúrne zvládnuté), ale celkový pocit z hry. Celý čas si pripadáte ako v akčnom filme s tými najvyššími produkčnými kvalitami. Odzrkadľuje sa to hlavne v audiovizuálnom prevedení. Graficky je táto hra už prakticky absolútna špička možností Xboxu 360 a slovo „nádhera“ sa vám do úst dostaví veľmi často, textúry sú vo vysokom rozlíšení a modely (najmä postáv) hýria toľkými detailmi, že hra môže smelo stáť po boku takého Crysis 2 (samozrejme jeho konzolovej verzie, tá PC je už vďaka omnoho silnejšiemu hardvéru niekde úplne inde). Tomu sekunduje aj vysoká audio kvalita, či už ide o zvuky zbraní, vozidiel, hudbu, alebo dabing. Nič z toho však nie je samoúčelné, ale pomáha vytvoriť dokonalú atmosféru planéty, kde sa bojuje o holý život. Niektoré scény pôsobia takým emocionálnym tlakom, že sa slabšie povahy možno neubránia slzám.

Hrateľnostne sa nový diel prakticky nezmenil, avšak, čo iné aj čakať. Stále ovládate obrovského vojaka, na ktorého sa pozeráte odzadu a pri mierení sa pohľad prenesie do módu „cez plece“. Šikovne sa premiestňujete pomedzi prekážky a postupujete bojovým poľom dopredu. Je to také jednoduché, že by sa dalo povedať, že v podstate len buď idete, stojíte, strieľate, sekáte, alebo stláčate nejaké tlačidlo, bez zapojenia šedej mozgovej kôry. To nič nemení na fakte, že hra je aj tak neuveriteľne zábavná. Dalo by sa povedať, že Gears of War 3 je prakticky úplným protikladom nedávneho hitu Deus Ex: Human Revolution, napriek tomu ju staviame na rovnakú úroveň. Keď sami uvidíte efektmi nabitú hektickú prestrelku, kde všetko vybuchuje, nepriatelia vyskakujú zo zeme takmer všade a vy sa kryjete uprostred krížovej paľby, vyvolá to vo vás pocit úplnej bojovej eufórie a budete si to chcieť zopakovať znova a znova, a stále dokola.

Zbraňový arzenál sa nedočkal nejakých závratných noviniek, napriek tomu sa tu nové kúsky objavujú. Najzaujímavejším prírastkom je zbraň vystreľujúca projektily, ktoré sa zaryjú do zeme, vynoria sa priamo pred cieľom a vybuchnú. Dá sa tiež naraziť na luparu, dvojhlavňovú brokovnicu s odpílenou prednou časťou, ktorej obrovský účinok degraduje len veľký rozptyl nábojov a nutnosť nabíjať po každom výstrele. Stavíme sa ale, že aj tak po väčšinu hry ponesiete základný samopal Lancer s primontovanou motorovou pílou. Takisto sa tu vyskytuje aj akási jeho retro verzia s klasickým bajonetom. Zbrane budete používať na staré známe typy nepriateľov, ale aj na nových jedincov, hlavne zástupcov rasy Lambent. Jednou z ich nepríjemných vlastností je vybuchovať po úmrtí a tak sa hodí držať sa od nich ďalej. Nechýbajú však ani skvelé súboje s bossmi.

Hra je prednostne orientovaná na kooperáciu až pre štyroch hráčov v online hraní a pre dvoch v splitscreene. Na koľko zábavný coop bude, závisí pochopiteľne od toho s kým hráte, ale v partii kamarátov je to rozhodne veľmi príjemný zážitok. Nie, že by bol osamotený hráč v nevýhode, ale nevyužije naplno všetky herné možnosti. Napríklad v momente, kedy máte odstrániť stráže, skôr ako spustia poplach, je nutné zlikvidovať dvoch naraz z pomerne veľkej diaľky. Sami zlikvidujete jedného, ale umelá inteligencia odmieta spolupracovať, alarm jeden zo strážcov zapne a máte o problém postarané. Iné problémy s AI sme neregistrovali a hru je celkom v pohode možné prejsť aj osamote. Príjemnou výzvou je obtiažnosť, ktorá sa neustále pozvoľna zvyšuje a ku koncu už skutočne cítite pomerne veľký tlak na vaše schopnosti.

Gears of War 3 je geniálna hra, nie kvôli akýmsi hlbokým filozofickým myšlienkam, ale kvôli tomu, že ide o koncentrovanú zábavu. Koncept série bol dotiahnutý prakticky do dokonalosti a je veľký problém niečo vytknúť. Je to ako keď zoberiete najsilnejšie momenty oboch predchádzajúcich dielov a umocníte ich na druhú. Sága si ani lepšie zakončenie priať nemohla a pocit, že hráte skutočne výnimočný počin vás neopustí po celú dobu ani len na sekundu. Ak vlastníte Xbox 360 a máte aspoň trochu radi akčné hry, táto je pre vás skutočná povinnosť.