Hunted: The Demon's Forge

Hunted: The Demon's Forge (ďalej len Hunted) je ale akousi záhadnou výnimkou. Svojimi celkovými kvalitami sa síce nemôže radiť medzi tie úplne top tituly, avšak baví možno viac, než ktorákoľvek adekvátna AAA konkurencia. V čom spočíva to jeho kúzlo? Ako je možné, že hra s mnohými problémami a nedostatkami má hrateľnosť výživnejšiu, než záležitosť, do ktorej vývojári a distribučka naliali hromadu a hromadu prachov? Nuž, odpoveď je nejasná, avšak do istej miery aj daná tým, ako veľmi vás žáner tzv. dungeon crawlerov oslovuje. Pre mladšie vekové skupiny je síce tento pojem veľkou neznámou, avšak u starších ročníkov musí zákonite vyvolať spomienky na staré časy, kedy sa do dungeonov chodilo prakticky každý deň a nikoho by ani vo sne nenapadlo, že v budúcnosti bude tento typ hier prakticky na pokraji vyhynutia. Nuž, Hunted tento trend úpadku kedysi slávneho žánra výborne oživuje a rozhodne ponúka viac hĺbky, než sa môže na prvý pohľad zdať.

Tie pravé kvality ale rozhodne nehľadajte v príbehu. Ten je vo svojich základoch tak primitívny, ako len môže byť – dvojica nájomných žoldnierov sa vydáva na dobrodružnú cestu za oslobodením dcéry jedného majetnejšieho starostu, pričom ale počas svojej výpravy odhalí zlo, ohrozujúce budúcnosť celého herného sveta. Punktum. Žiadne komplexné či navzájom prepletené dejové línie, žiadne rozvetvené dialógy, žiadna forma narácie, ktorá by vás donútila sa o príbeh zaujímať viac, než je naozaj nutné. Nie - toto je skrátka titul, u ktorého je príbeh len akousi výplňou, alebo lepšie povedané lepidlom toho, čo počas vašej výpravy zažívate. Je to na škodu veci? Nemyslím. Dôvod, prečo je story línia titulu Hunted vcelku dobre stráviteľná, totižto spočíva vo dvojici hlavných protagonistov. Impulzívna elfica E´lara a jej naopak opatrný a rozvážny kolega Caddoc, sú keď už nie výborne, tak minimálne obstojne napísanými charaktermi, ktorí počas viac ako 8 hodinovej kampane dokonca podstupujú aj akýsi vnútorný vývoj, takže v závere príbehu budete jasne bádať zmenu ich zmýšľania a postojov. Autori navyše výborne pochopili humorný potenciál dvojice protagonistov, ktorí sa tak počas výpravy sústavne podpichujú, vďaka čomu ich spolupráca nevyzerá ako narýchlo spichnutý nápad nejakého dizajnéra, ale ako pekne premyslená súhra dvoch odlišných názorových smerov, navzájom ale vytvárajúcich až nečakane silnú symbiózu. Skrátka, ako keď sa dva protiklady priťahujú...

Duo hlavných hrdinov je samozrejme ideálnym podkladom pre vytvorenie kvalitného co-opu, avšak ani samotný singleplayer nie je na zahodenie. Umelá inteligencia poháňajúca konanie vami neovládaného charakteru odvádza naozaj solídnu robotu a až na pár drobných kixov sa na kolegu môžete v boji bez problémov spoľahnúť. Dvojica odlišných protagonistov potom zo sebou zákonite prináša aj diametrálne odlišné bojové štýly, takže na svoje si prídu ako ľudia milujúci boj na diaľku (E´lara), tak aj hráči, ktorí skôr preferujú súboje face-2-face. Samozrejme, každý z dvojice charakterov je schopný viesť boje oboma spôsobmi, ale vzhľadom na zjavné proporčné rozdiely medzi hrdinami je jasné, že chlap bude plniť rolu tanka, zatiaľ čo ženská pre zmenu úlohu DPSkára. Tomu taktiež nasvedčuje aj paleta špeciálnych schopností a skillov, ktoré si kupujete za modré kryštály, nachádzané počas vašej výpravy. Caddoc sa tak bude môcť spoľahnúť na silné bojové výpady či magický útok ktorý vymrští okolitých protivníkov do vzduchu, E´lara pre zmenu na ohnivé či ľadové šípy, fungujúce ako ideálny nástroj pre neraz s radosťou vítaný crowd controlling. Celkovo je teda možné povedať, že škálou bojových i nebojových schopností sa obe postavy príjemne dopĺňajú a ani jednu z nich nemožno označiť za vyslovene dominantnú. Sluší sa taktiež doplniť, že aj napriek snahe autorov propagovať titul ako fantasy variant populárnej série Gears of War, je zabudovaný systém krytia sa viac menej zbytočným, pretože drvivú väčšinu súbojov budete musieť tak či tak vyriešiť pekne z blízka.

Inak je ale možné povedať, že po stránke gameplayu je Hunted v podstate klasickou hack´n´slash akciou, len čiastočne okorenenou drobnými RPG prvkami, majúcimi podobu či už nových kusov vašej výzbroje (štandardné i magické zbrane, i keď tie druhé menované len s obmedzenou použiteľnosťou) alebo health a mana potionov, nutných pre udržanie vašich zverencov v plnej sile. Klasickému ponímaniu žánra RPG potom zodpovedajú aj vedľajšie úlohy, ktoré plníte automaticky v rámci prechádzania hrou a ste za ne priebežne odmeňovaní. Možnosť nosiť až trojicu „lekárničiek” či schopnosť vláčiť so sebou hneď dvojicu ťažkých zbraní, to sú len niektoré z mnohých bonusov ktoré si počas hry odomknete a môžete mi veriť, že obzvlášť bez tých mnou menovaných bude zdolávanie neskorších kapitol naozaj zaváňať frustráciou. V súvislosti s RPG zložkou titulu potom nesmiem zabudnúť ani na zbieranie peňazí ktoré je ale značne nedoriešené, keďže v samotnej hre ich nemáte kde utratiť a slúžia vám len na odomknutie obsahu v rámci samostatného módu zvaného Crucible (dungeon creator, v ktorom si pomocou primitívnych nástrojov vytvárate vlastné dobrodružstvá).

Možno sa teraz sami seba pýtate, čo je to v úvode spomínané kúzlo, ktoré robí z tejto záležitosti viac, než len tuctovú priemernosť. Nuž, ja vám to hneď aj poviem - „dungeon crawler”. Pojem, ktorý vo svojej podstate vyjadruje dobrodružnú výpravu skupiny hrdinov do temných kútov podzemných kobiek či iných priestorov zvaných dungeonov, do bodky vystihuje to, čo robí z Hunted tak nesmierne návykový titul. Nie je to ani súbojový systém, ani príbeh, ba ani úroveň technického spracovania – ten faktor zábavnosti si v plnej miere ukrajuje pestrá paleta lokácií, do ktorých sa v rámci vášho dobrodružstva vydáte. Tie síce neohúria svojim vizuálom, avšak ich premyslený dizajn ukrývajúci v sebe hromadu vedľajších, nepovinných odbočiek je dostatočne motivujúcim k tomu, aby ste sa v hre motali viac, než si to od vás hlavná príbehová línia vyžaduje. A verte mi, že vy si tie katakomby a dungeony veľmi radi podrobne prešmejdíte, pretože hromada parádnych logických hádaniek a s nimi súvisiacich odmien je ukrytá práve tam, kde by ste to naozaj neočakávali. Je pravda, že vynechaním týchto nepovinných sekcií o nič podstatné neprídete, avšak ten pocit, kedy narazíte na vedľajšiu chodbu vedúcu do hrobky s pokladom, je dostatočne silným argumentom k tomu, aby ste si jednotlivé lokácie užívali viac, než vám naznačuje lineárna štruktúra hry.

Škoda len, že po stránke technického spracovania Hunted až nezdravo často naráža na problémy, komplikujúce celkový dojem z hry. Grafické prevedenie najmä vegetácie je žalostné, levely mimo miest a podzemných priestorov zaváňajú amatérizmom a budgetovosťou a ak si k tomu pridáte aj problémy s animáciami či nezdravo časté zasekávanie sa postáv o objekty, môžu tieto kixy vo vás zanechať nepríjemný pocit nedokončenosti titulu. Osobne mi taktiež nesadlo riešenie loadingu nových sekcií levelu, ktorý je realizovaný prostredníctvom dverí – tie sa ale objavujú aj tam, kde je ich prítomnosť totálne „mimo mísu” a v kontexte daného prostredia pôsobia ako päsť na oko. Obdobne diskutabilne je možné zhodnotiť aj audio stránku, ktorá síce v rovine dabingu nemá žiadne výraznejšie nedostatky, avšak výpadky hudby či ostatných prvkov audia by sa u titulu tejto kategórie rozhodne nemali stávať. Aspoňže hra beží relatívne plynulo, takže na nejaký ten drastickejší frame-dropping môžete v pohode zabudnúť.

Aj napriek početným technickým problémom ma ale Hunted bavil až do samotného konca. Svoje samozrejme zohral už spomínaný brilantný dizajn lokácií, avšak ani ostatné aspekty hry neboli vôbec odfláknuté, vďaka čomu som si užíval ako početné boje, tak i tichšie pasáže, v rámci ktorých sa ku slovu dostal prieskum a objavovanie tajov herného sveta. Je teda jasné, že ako dungeon crawler funguje Hunted prakticky na jednotku a fanúšikom dobrodružných akčných adventúr poskytne zábavu, ktorú dnes už skrátka nevídať tak často.