Dark Souls

Holt, Dark Souls nie je pre ľudí, ktorí si chcú u hry oddýchnuť. Vyžaduje dokonalú koncentráciu a súhru všetkých vašich zmyslov, pretože aj to najmenšie zaváhanie kruto trestá smrťou. Je to v podstate akési peklo digitálneho neba, ktorého jediným cieľom je mučiť hráča dovtedy, až kým nepochopí, že všetky zlyhania sú len a len JEHO chybou a jedinou cestou, ako sa z tohto martýria dostať, je pokora a ochota sa poučiť. Práve tá nútená sebareflexia, akou Dark Souls motivuje svoje hráčske obete k lepším výkonom, je zrejme najväčším ťahákom tejto super-ťažkej RPG sekačky a rozhodne tak možno povedať, že tak ojedinelý herný zážitok na dnešnom trhu nikde inde nenájdete. Je ale tento kruto náročný herný počin vhodný aj pre ľudí, ktorí zvyčajne hrávajú len na easy či beginner?

Nuž, ja to risknem a poviem že áno. Dôvod, prečo by Dark Souls mal dostať šancu aj v rámci casual publika, spočíva hneď v niekoľkých originálnych herných konceptoch, ktoré z neho robia naozaj unikátny herný zážitok. Prvým z nich je jednoznačne príbeh - ten však narozdiel od konkurencie nie je vyrozprávaný žiadnymi prestrihovými scénami či bohato vetvenými dialógmi. Všetko je v hmlistých obrysoch načrtnuté počas intra a potom sa vyprávačských techník chopí už len samotný dizajn herného sveta a obyvateľov v ňom žijúcich. Áno, sem tam sa dočkáte nejakej tej drobnej animácie, áno, sem tam prehodíte jednu-dve vety s tu a tam sa náhodne objavujúcimi preživšími...  gro vašich vnútorných pocitov z príbehu však bude vychádzať predovšetkým z fantastickej súhry minimalistických ambientných zvukov a surovo chladného vizuálu, ktoré vám v ich podmanivom súčte jednoducho nedovolia hru opustiť len tak. Budete totižto tou depresívnou atmosférou strachu a beznádeje natoľko pohltení, že vypátranie strojcov tejto katastrofy sa pre vás stane nie zábavou, ale povinnosťou. Práve táto vnútorná motivácia, vyplývajúca z túžby poznať dôvody úpadku kráľovstva Lordran, je jednou zo základných hybných síl celej hrateľnosti titulu a môžete mi veriť, že s každým novým odhaleným kúskom hernej zeme táto motivácia bude len a len narastať.

Apropo, herný svet samotný je doslova nočnou morou každého casual hráča - keďže autori nám narozdiel od duchovného predchodcu (Demons Souls) tentokrát prinášajú otvorenú "hraciu" plochu, po ktorej sa môžeme pohybovať bez akýchkoľvek vážnejších obmedzení, je táto nebývalá sloboda pre mnohých, prevažne sviatočných hráčov, naozaj odstrašujúcou. Nikto vás tu totižto nevedie za ruku a preto po príchode do štartovacej lokality Firelink Shrine môžete ísť kam chcete. Môžete sa vydať smerom ku katakombám, môžete navštíviť priľahlý cintorín, môžete pokračovať po cestičke k blízkemu mostu.. skrátka, kamkoľvek vaše oko dohliadne, tam môžete smerovať vaše putovanie. Tento absentujúci linearizmus hernej náplne síce spočiatku vedie paradoxne k pocitom skľúčenosti, avšak keď prekonáte počiatočný strach z rozlohy titulu a spravíte ten dôležitý prvý krok v podobe rozhodnutia sa, kam ísť a kam neísť, bude sa cítiť tak slobodne, ako ešte v žiadnej inej hre. Samozrejme, voľnosť v rozhodovaní so sebou nesie aj dôležitý faktor v podobe rozhodnutí zlých, ktoré budú prameniť predovšetkým zo skutočnosti, že niektoré zóny sú zaplnené o dosť ťažšími protivníkmi a bossmi a teda na nižších leveloch sa vaša výprava do týchto kútov bude takmer na isto rovnať smrti. Aj to je však skúsenosť k nezaplateniu, keďže touto metódou široko-spektrálneho prieskumu lokácií si aspoň vymedzíte tie, ktoré pre váš level nepredstavujú smrteľné nebezpečenstvo. Inak, aby ste nenadobudli dojmu, že tým autori kontrolujú hráčov postup - ak ste dostatočne skúsení, viete sa prebiť prakticky ktoroukoľvek sekciou, aj keď vám to dajme tomu zaberie nepomerne viac času a úsilia.

Z hľadiska samotných herných mechanizmov je možné Dark Souls bez diskusií označiť za Demon´s Souls vo verzii 2.0. Tak ako minule, aj tentokrát je totižto úvodný výber classu viac menej len kozmetickým, keďže rozdiely medzi povolaniami sú naozaj len minimálne a tak sa váš výber profesie scvrkne len na otázku, s akou výbavou chcete hru započať. Sluší sa doplniť, že jedinou vážnejšou novinkou pri výbere povolania je nutnosť voľby počiatočného daru, ktorý vám istým spôsobom uľahčí prvé okamihy s hrou. Vo veci ovládacej schémy sme sa síce dočkali niektorých drobných zmien, avšak opäť musím konštatovať, že gro ovládania charakteru, ako ho poznáme z Demonsu, ostalo prakticky bezo zmeny. Pribudla len možnosť zdrvujúcich útokov z výšky či niekoľko úrovní pohyblivosti vašej postavy, ktorá závisí predovšetkým od statu zvaného endurance (teda výdrž). Fanúšikov predchodcu istotne poteší aj zachovaný old-schoolový inventár či systém levelovania, opäť využívajúci duše, získavané zo zabitých protivníkov a bossov. Duše taktiež slúžia vo svete Dark Souls aj ako platidlo, za ktoré si budete nie len kupovať nové kusy výzbroje a zbraní, ale aj predmety rozmanitého úžitku, ktoré vám neraz zachránia život (zónu so smrteľnými žabami nemáte bez predmetu na odstránenie kliatby šancu prejsť). No a aby som n00bov ešte nejako potešil, pokiaľ zomriete, prídete o všetky nazbierané duše, ktoré tak ostanú "ležať" na mieste vášho skonu. Ak však na ceste k ich opätovnému získaniu zomriete znova, prídete o nich nadobro (čiže zbohom plánované zvýšenie sily či kúpa nového meča). Holt, taký je už ale život vo svete Dark Souls - nehostinný a trestajúci aj to najmenšie zaváhanie.

Vrátim sa ja ale ešte raz k ovládaniu. Je pravda, že zvládnutie pohybových a bojových schopností vašej postavy chce istý čas, avšak akonáhle preniknete do systému blokovania, útokov či backstabov, všetky vaše úspechy a neúspechy budu výsledkom len a len vašich schopností. Žiadne podvádzanie zo strany hry - iba vy a vaša schopnosť vedieť prečítať súperov a podľa toho adekvátne reagovať. Samotné súboje sú pritom nadmieru triviálnou záležitosťou, keďže každý protivník, či už sa jedná o toho radového, alebo o bossáka, má len určitú sadu pohybov a útokov, v rámci ktorých má za každým určité okno, robiace ho zraniteľným. To, že v hre zomierate s väčšou či menšou periodicitou, je preto dané len a len vašou nezodpovednosťou a netrpezlivosťou, vďaka ktorej často krát zakročíte skôr, než máte, resp. nestihnete dvihnúť štít a súper vás tak dvoma ranami pripraví o život. Nič komplikované v tom skrátka nie je. Obaja (vy a váš súper) totižto robíte chyby, takže vyhrať môže len ten, ktorý vie tie súperove zúžitkovať vo svoj prospech. Je jasné, že pri monštrách, prevyšujúcim vás o niekoľko desiatok hláv (a verte mi, nie je ich v hre málo), je rešpekt z vašej strany logický, avšak postupným sledovaním ich vzorcov správania sa, si vytvoríte dokonalý obraz o tom, kedy útočiť a kedy nie a teda aj dobré predpoklady k tomu, že ich na nasledujúci pokus (alebo ten ďalší) už možno "dáte dole".

Samozrejme, bez patričnej výbavy by boli strety s bossmi či rozsiahlejší prieskum nebezpečných kútov zeme Lordranu, doslova neriešiteľnou úlohou a tak neprekvapí fakt, že autori si pre vás v tejto oblasti pripravili tak neskutočne variabilný repertoár zbraní a výzbroje, že na svoje si musí prísť naozaj každý - či už lukostrelec, mág alebo mečiar (nie ten doslovný, slovensko-politický). Okrem bežných kusov, ktoré nachádzate po zabitých protivníkoch, je totižto možné v tých najskrytejších kútoch hernej plochy nájsť aj tie legendárne, obvykle strážené nejakým super ťažkým protivníkom, ktorý vám svojim ozrutným kladivom, mečom či sekerou, uberajúcou 3/4 vášho zdravia, nedá šancu na jediné drobné zaváhanie. Získanie takýchto vzácnych (a hlavne mocných) zbraní či kusov výzbroje sa preto radí medzi najkrajšie zážitky z hry a rozhodne vám hľadanie takýchto predmetov silne doporučujem, keďže s nimi sa stanú súboje s bossmi hneď o čosi ľahšími. Aby ste si ale nemysleli, že bežne dostupné meče, luky, helmy a pod. sú bezcennými - to v žiadnom prípade. Aj štandardnú výbavu je totižto možné dodatočne vylepšovať (u miestnych kováčov, samozrejme) prostredníctvom špeciálnych upgradovacích materiálov, pričom zbraň či brnenie tak získa nie len lepšie staty, ale dokonca aj nový look. Nezriedka tak môžete aj z obyčajnej sekery "vykresať" tak parádne vyzerajúci a fungujúci nástroj smrti, že ani legendárna sekera padajúca z chvosta jedného z drakov vás nedonúti tu vami vykovanú vymeniť.

Čo som ešte nespomínal a istotne stojí za zmienku, je systém checkpointov zvaných bonefires. Tie slúžia nie len ako životne dôležité save pointy, ale taktiež aj ako miesta, v rámci ktorých si doplníte zdravie, zbavíte sa otravy či doplníte si health potiony, tu nazvané "estus flasks". Sluší sa taktiež doplniť, že zatiaľ čo normálna verzia bonefire vám daruje liečivých odvarov len 5, jej vylepšená verzia (ktorú dosiahnete dodatočným rozdúchaním ohniska) vám dá potionov až 10. Ako správne tipujete, nie je to však zadarmo, keďže k spomínanému rozdúchaniu potrebujete použiť vzácnu komoditu zvanú humanity. Tú získavate či už vo forme predmetu, náhodne vypadávajúceho z protivníkov, alebo vo forme odmeny za porazenie mini-bossov či bossov. Tých však nie je v hre nekonečné množstvo a keďže navyše je humanity potrebná pre vaše navrátenie sa medzi živých (po smrti sa totižto stávate akýmsi zombíkom, ktorý má narozdiel od ľudskej podoby hneď niekoľko postihov), je nad slnko jasné, že si ju budete strážiť ako oko  v hlave. Vo veci "kostených ohnísk" sa taktiež sluší poznamenať, že aj keď pre vás predstavujú synonymum bezpečnosti, po ich aktivovaní sa zresetujú všetky stavy protivníkov, takže vyplienené miesta sa opäť zaplnia, vytvárajúc tak ideálne podmienky pre farming duší a určitých itemov.

Osobitný multiplayerový komponent, ktorým sa preslávil Demon´s Souls, sa našťastie dostal aj do pokračovania, takže aj tentokrát si budete môcť do boja prizvať kamarátov, či v prípade, že ste podlý a záškodnícky charakter, v podobe temného fantóma infiltrovať herný svet niekoho iného a jeho zabitím si prísť k mimoriadne lákavej odmene. Po starom ostali aj správy od iných hráčov zanechané na podlahe, či tu a tam sa objavujúci duchovia hrajúcich kolegov, naznačujúci, čo vás čaká za tým ktorým rohom. Ak ste teda hrali duchovného predchodcu Dark Souls, bude vám MP komponent tohto titulu mimoriadne blízky, ak ste ho náhodou nehrali, svojim osviežujúcim konceptom si keď už nič iné, tak minimálne získa aspoň vaše sympatie.

Z hľadiska technického spracovania je dôležité povedať jednu vec - aj napriek tomu, že autori na "pohon" ich diela odvážne používajú svoju vlastnú technológiu, je táto technológia značne nezoptimalizovaná. V praxi to znamená, že mnoho sekcií hry je postihovaných nepríjemnými poklesmi framov, ktoré neraz hraničia až s pojmom slide-show. Našťastie, rozporuplný dojem z haprujúcej technickej funkčnosti titulu vo veľkej miere napráva úžasný dizajn herného obsahu, ktorý nebojím sa povedať, nemá na dnešnom trhu konkurenciu. Po výtvarnej a estetickej stránke totižto nepoznám nič, čo by sa aspoň náznakom priblížilo k dychberúcim a nápaditým kreáciám, aké nám tu predvádzajú autori. Každá z lokácií má totižto svoju osobitnú atmosféru a obyvateľov, takže kdekoľvek sa pohnete, za každým vás čaká niečo nové, niečo, čo vás svojim prevedením dokonale uzemní. Dark Souls skrátka musíte vidieť aby ste pochopili, že nie je všetko len v high-tech enginoch, ale že skutočne krásna hra je produktom len a len tvorivej mysle skupiny výtvarníkov, schopných priviesť k životu aj tie najšialenejšie koncepty. Po zadu za grafickou stránkou titulu nezaostáva samozrejme ani audio, ktoré, ako som už v úvode článku spomínal, ťaží predovšetkým z výborne namixovaných ambientných zvukov, krásne dotvárajúcich temnú fantasy atmosféru titulu.

Surový, nekompromisný, super ťažký - taký je Dark Souls v kocke. Pre mnohých postrachom, pre mnohých výzvou, nový produkt z dielne From Software je ale cez všetky svoje technické problémy natoľko chytľavým a zábavným, že aj napriek jeho vysokým požiadavkám na hráčové skillz dokáže vďaka svojmu open-world konceptu a zvláštne podmanivej atmosfére pohltiť naozaj každého. A to dokonca aj mňa, teda človeka, ktorý k smrti neznáša hry s vysokou obtiažnosťou. Ak teda stále uvažujete, či si tento náročný kus akčného RPG zadovážiť, nech je vám uvedené zhrnutie dôkazom toho, že iná odpoveď ako "áno" v tomto prípade naozaj neexistuje. Verte mi, tak ojedinelý herný zážitok vám tento rok istotne žiadna iná hra neponúkne!