Alice: Madness Returns

Dnes, kedy sa na trhu objavuje pokračovanie tejto neprávom zabudnutej klasiky, sa nám deformovaný svet zázrakov pripomína opäť a po zdolaní viac ako 12 hodinového dobrodružstva v koži hlavnej protagonistky musím povedať, že v ešte uletenejšom duchu, než tomu bolo minule. Grotesknosť a dekadentnosť novej Alice totižto hraničí s čírou genialitou, keďže obdobne šialené dizajny a nápady v zdravej mysli vzniknúť jednoducho nemôžu. A my predsa tvorcu tejto série, Americana Jamesa McGeeho, označiť za blázna nechceme, však? Preto tá jemu typická genialita...

Príbeh, spočiatku hrozivo neprehľadný a nezrozumiteľný, pritom rozpráva o jednej smutnej, ale cez to všetko nie až tak výnimočnej tragédii. Požiar domu, v ktorom zahynuli nie len rodičia ale aj sestra, si Alica aj po absolvovaní „stáže“ v jednom nemenovanom ústave dáva sústavne za vinu a nepomáhajú ani pravidelné sedenia s psychiatrom, ktoré jej depresívny stav ešte väčšmi zhoršujú. Táto psychická kríza vyvrcholí v momente, kedy sa s Alicou vydáte do ulíc viktoriánskeho Londýna, s cieľom prevziať si z miestnej lekárne dávku svojich liekov. Do svojej cieľovej destinácie ale nedôjdete – vašu pozornosť totižto odpúta biela mačka, ktorá vás opäť privedie do sveta zázrakov. A tu sa začína vaša strastiplná púť za identifikáciou pôvodcu všetkého toho šialenstva, ktorý pomocou nezastaviteľného vlaku ničí aj tie najposlednejšie pozitívne spomienky, aké Alica má. Samozrejme, ako príbeh skončí, to vám tu rozhodne neprezradím, avšak ak vám poviem, že má rozuzlenie hernej story po dlhšom čase naozaj milo (teda, nemilo – vzhľadom na desivú pravdu, ktorá vyplávala na povrch) prekvapilo a tak povediac, pribilo do sedačky, inak ako kladným doporučením tejto hry to azda vyznieť ani nemôže.

Ako som spomenul v úvode predchádzajúceho odstavca, po dejovej stránke budete mať pekných pár úvodných hodín poriadny guláš. Aby ste sa teda v postavách a udalostiach aspoň ako tak orientovali, silne vám doporučujem si pred spustením kampane prečítať prehľad udalostí minulých, dostupný v rámci kolonky „extras“. Ani tak ale nebudete pripravení na prevažne expresívne a lingvisticky veľmi zložité dejové vysvetľovačky, ktoré vás ale za vašu pozornosť odmenia postupne sa odhaľujúcou a až bolestivo nepeknou pravdou o tom, kam až môže ľudský hyenizmus zájsť. Výborne gradujúci príbeh potom veľmi efektívne dokresľujú aj rozličné sekundárne línie, ktoré prostredníctvom rozlične poskrývaných útržkových spomienok postupne odkrývate a vytvárate si tak ucelený obraz o tom, v akom psychopatickom prostredí sa to vaša hrdinka v minulosti pohybovala. V neposlednom rade musím taktiež pochváliť ponurú, priam Burtonovskú atmosféru hernej story, ktorá sa aj napriek mladistvosti hlavnej postavy nebojí zachádzať do sfér spoločenského hnusu tak odporných, že ten kontrast medzi krehkou devou a tým, čomu čelí, vás musí istotne aspoň čiastočne emocionálne zasiahnuť. A čisto len pre zaujímavosť – ak si pozriete najnovší filmový počin režiséra Zacka Snydera s názvom Sucker Punch, istotne vám príbeh hlavnej protagonistky, rovnako ako aj celková kompozícia deja, dajú dostatok indícii k tomu, aby ste mohli priamo identifikovať dielo, v ktorom sa autor inšpiroval najviac. A tri krát hádajte, o aké knižné dielo ide. Správne, o Alicu v krajine zázrakov. Teda „rozprávku“, ktorú tak fantasticky (a hneď 2x za sebou) prepracoval vizionár McGee.

Rukou v ruke s mimoriadne zaujímavou story ide jednoznačne aj osobitný dizajn prostredí. No, to slovíčko „osobitný“ je až príliš mierne na to, akou nesmiernou originalitou srší každá každučičká lokácia, do ktorej sa počas hry pozriete. Steam-punk, japonská kultúra, hororové bábiky, ženské telá s hlavami mravcov, samurajské osy, podmorské mesto plné oblečených rýb, zombies v tvare kariet, deti reality zohyzdené rukou karikaturistu... to všetko sa v hre mieša s tak precíznym zmyslom pre logickú nadväznosť, že aj napriek zdanlivo nesúrodej štruktúre hlavnej príbehovej kampane sa autorom tieto jednotlivé diely skladačky (tiež zvanej narušená psychika Alice) podarilo spojiť do neuveriteľne kohéznej hmoty. Všetko tu jednoducho dáva zmysel – každý jeden čo i len trošičku šialenejší herný prvok má totižto svoje opodstatnenie a pokiaľ hrou človek neprechádza vyslovene z rýchlika, tieto drobné detaily deformovaného sveta zázrakov mu musia zákonite ulahodiť. Je preto zbytočné exaktne vyselektovať slabšie či naopak, lepšie herné sekcie – každá z nich má skrátka svoje osobitné kúzlo, pre ktoré si ju obľúbite bez akýchkoľvek zbytočných predsudkov či iných reštrikcií. Odskúšané, overené – dizajn levelov novej Alice patrí čo do vizuálneho prevedenia v súčasnosti medzi jednoznačne to najlepšie čo nám aktuálne herné tituly ponúkajú a dokonca o niekoľko hláv poráža aj Shadows of the Damned, teda konkurenčný horor z dielne Grasshoperu, do ktorého som sám vkladal nemalé nádeje a ktorý ma tak nepríjemne sklamal – práve v oblasti nenápaditosti herných lokácií.

Samotná herná náplň ale ostáva v duchu predchodkyne – koncepčne je teda nová Alica po vzore prvého dielu klasickou plošinkovkou zo starej školy, so všetkým čo k tomu patrí. Tzn. gro hrateľnosti tvoria všakovaké skákacie pasáže, v rámci ktorých budete zdolávať nástrahy herného sveta. Vďaka troj-skoku a „plachteniu“ má ale vaša hrdinka relatívne parádny doskok a počas hry som sa ani raz nestretol s úsekom, kde by bolo nutné prekonať plošinky s milimetrovou presnosťou. Ak sa vám ale náhodou nejakú tú hopsaciu sekciu nedarí zdolať, autori vás zbytočne nezaťažujú zdĺhavými loadingami, keďže za krásneho motýlieho efektu vás respawnujú presne tam, kde ste si nabili držku. Prieskum lokácií je potom v pravidelných intervaloch prerušovaný (v tom dobrom slova zmysle, samozrejme) viac či menej náročnými súbojmi, kde opäť musím pochváliť nie len originálny dizajn protivníkov, ale taktiež aj nutnosť takticky viesť boj, keďže k porazeniu tých väčších z nich sa inak ako kombinovaním dostupnej štvorice zbraní nedostanete. Tie sú opäť spracované v čo možno najuletenejšom štýle a tak vás istotne neprekvapí, že okrem nožíka si z chuti zastrieľate ako z koreničky čoby rotačáku, či čajníka čoby granátometu.

V súvislosti so zbraňami je vhodné spomenúť aj klasický prvok plošinkoviek a síce zbieranie rozličných predmetov či hľadanie tajných miestností a ďalších secretov. Okrem bežne nachádzaných zubov, ktoré vám poslúžia ako platidlo za vylepšenie zbraní, sa budete počas vášho dobrodružstva stretávať aj s fľaškami otvárajúcimi prístup k bonusovým artworkom či útržkami spomienok, ktoré vám čo-to odhalia z konania niektorých NPC. Ku slovu sa taktiež dostanú voľným okom neviditeľné mostíky či plošinky, ktoré sa vám zvýraznia až po aktivovaní schopnosti zmenšenia sa, počas ktorej vaša hrdinka –len tak pomimo- rozkošne čká. Scvrknutím sa do mini-verzie si taktiež sprístupníte aj tajné sekcie za miniatúrnymi zámkami, neraz ukrývajúce jeden z vyššie menovaných predmetov. No a aby toho nebolo málo, tu a tam v rámci prieskumu lokácií objavíte aj majstrovsky zašité Radula Rooms, ktoré vám za splnenie konkrétneho challengu (správne zodpovedanie hádanky, porazenie určitej zostavy protivníkov a pod.) podarujú jeden dielik z nového života a ak tých dielikov nazbierate dokopy 4, vašej hrdinke pribudne na konto jeden nový „zdravotný“ kvietok. Prasačie rypáky, ktorých pokorenením (vašou príručnou koreničkou) sa vám sprístupní ďalšia várka neprebádaných sekcií, azda nemá zmysel ani ďalej obšírnejšie rozoberať. Tento bezosporu pestrý repertoár vedľajšieho resp. bonusového obsahu skrátka výborne dopĺňa inak relatívne štandardnú „hopsačkovskú“ hrateľnosť, ktorá síce nie je objavná ani nijako prehnane inovatívna, avšak vďaka dobre fungujúcim dielčím prvkom rozhodne nenudí.

Mnoho ľudí sa v prípade novej Alice ale sťažuje na radu vecí technického charakteru– majú problémy s kamerou, nepáči sa im údajne ťažkopádny auto-aim(?!) a dokonca kritizujú aj technickú stránku titulu, a to najmä z dôvodu klasických neduhov Unreal Enginu. Nuž, ak mám byť úprimný, tak až na občas chaotické mierenie či tu a tam poblikávajúce textúry (samozrejme, s tradičným pop-uppom, ako sme u tohto enginu zvyknutí) som u hry nezaznamenal žiadnu fatálnejšiu chybu či nedostatok, ktorý by ju degradoval na úroveň priemerného či nebodaj dokonca až nehrateľného titulu. Ja naopak musím vyzdvihnúť práve výsledok práce technickej sekcie vývojárskeho timu, ktorá dokázala daný engine so svojimi kladmi aj zápormi pretvoriť do naozaj nevšedného a originálneho obsahu. Je preto až zarážajúce, že mnoho redaktorov konkurenčných portálov je silno zaťažených len na počty polygónov, rozlíšenia textúr či HDR efekty, pričom ten podstatný prvok v podobe nápaditosti samotného audio-vizuálneho prevedenia ľahkovážne ignoruje, resp. ho neférovo prehliada. Pretože práve v oblasti grafickej prezentácie sugestívne grotesknej krajiny zázrakov spočíva jedno z hlavných kúzel Alice: Madness Returns.

Nemá zmysel preto vodiť vás za nos – pokiaľ sa radíte medzi fanúšikov žánra plošinkoviek, tento bezosporu ojedinelý návrat do fantazmagórií jednej pomätenej mysle si jednoznačne nesmiete nechať ujsť. Aj napriek tomu, že po stránke gameplayu vás nová Alice ničím významnejším neprekvapí, v spojení s originálnym poňatím príbehu svetoznámej rozprávky vás istotne chytí a nepustí, až kým hrou neprejdete tak povediac na jeden záťah. Čo viac k tomu dodať? Azda len, kupujte a sťahujte – samozrejme len legálne!