RAGE

Z toho dôvodu preto neprekvapí fakt, že v rámci prípravy svojho najnovšieho počinu sa id Software nikam neponáhľalo. Výsledok viac ako 5-ročného vývoja, však budí rozpaky. Nie po stránke zábavnosti, ale z hľadiska optimalizácie a celkovej funkčnosti, teda dvoch aspektov, vďaka ktorým boli tituly z dielne id Softu vždy príkladom pre konkurenciu. Početné technické problémy predovšetkým PC verzie však nemôžu poprieť skutočnosť, že Rage je aj napriek uvedeným nedostatkom  vo svojich fundamentálnych základoch stále tá kvalitná a chytľavá FPS, na akú sme z dielne štúdia id zvyknutí. Chcete patričné argumenty? Nech sa páči!

Príbeh, teda vec, ktorá v FPSkách hrá zvyčajne len druhé husle, je v prípade RAGE načrtnutý až s prekvapivým citom pre detail. V rámci úvodného intra sa totižto ocitáme v roku 2029, kedy k Zemi mieri ozrutný asteroid Apophis a tak je tá najväčšia elita našej civilizácie bezpečne pochovaná v špeciálnych zariadeniach zvaných Archy pod povrch tak, aby po odznení blížiacej sa apokalypsy opäť postavila ľudí do čela potravinového reťazca. Samozrejme, tento plán za záhadných okolností stroskotá a tak sa po dlhočizných 106 rokoch preberáte k životu ako jediný preživší vašej Archy, aby ste hneď v prvých okamihoch na vlastnej koži pocítili krutú nehostinnosť Wastelandu. Samozrejme, aj napriek tomu, že post-apokalyptický svet je len veľmi riedko osídlený, ste od blížiacej sa smrti zachránení šéfom miestnej udalosti, ktorý vás tak pomaličky vovedie do situácie, ktorá vládne na Zemi daného letopočtu. Úvodné okamihy s hrou sú teda naozaj atmosférické - pocit, že ľudstvo má svoje najlepšie roky dávno za sebou, je tak silný, že kľudne mu prepadnete bez ohľadu na to, či vám je tematika apokalypsy blízka alebo nie. Škoda len, že v obdobne sugestívnom a podmanivom duchu nie je príbeh dávkovaný aj počas hry, keďže akonáhle sa chopíte ovládania vašej postavy, o tom, v akom stave sa nachádza naša spoločnosť, sa dozviete len z rozhovorov s miestnymi. To automaticky ale neznamená, žeby sa príbeh s odohranými hodinami vytrácal z vašej pozornosti - to rozhodne nie. Ide len o formu jeho rozprávania, ktorá je pasívna a kriticky tak závislá od toho, či sa hráč o herné udalosti zaujíma, alebo sú mu ukradnuté. Osobne ale doporučujem viesť čo možno najviac dialógov, keďže aj zdanlivo prevarený koncept post-apokalyptických reálií má v podaní titulu RAGE stále čo ponúknuť a čím prekvapiť.

Ako ste už možno stihli vydedukovať z predchádzajúceho odstavca, koncepčne je novinka z dielne id Softu výrazne odlišnou od toho, na čo sme u tohto štúdia boli doteraz zvyknutí. Na prvý pohľad totižto RAGE pôsobí ako akýsi neforemný hybrid open-world akcie a klasickej FPSky, ktorý vnáša do tradičného žánra niekoľko netradičných prvkov a mechanizmov. Krátkym "prebehnutím" si úvodnej lokácie ale zistíte, že všetko je v skutočnosti o dosť priamočiarejším a tá toľko proklamovaná sloboda je v hre len tak povediac do počtu (naskytá sa mi tu výborná analógia s Mafiou 2). Síce tu máte k dispozícií relatívne pestrý repertoár vozítok, síce sa môžete počas jazdy medzi lokáciami zapojiť do šarvátok s banditmi... avšak hlbší význam to brázdenie naprieč bezosporu krásnymi lokáciami naozaj nemá. Wasteland skrátka funguje len ako jeden veľký HUB, z ktorého sa postupne vydávate do striktne lineárnych levelov na základe questov, zadaných miestnymi obyvateľmi. Questy samotné potom majú buď charakter príbehový, teda ich cieľom je posúvať dej ďalej, alebo ide o charakter vedľajší, poskytujúci hráčom dostatok sekundárneho, neraz výborne odmeňovaného herného obsahu. Ďalšou netypickou novinkou v tomto žánri je prítomnosť určitých RPG prvkov, majúcich najmä podobu inventára a peňazí. Nakoľko počas vašich výprav nachádzate hromady a hromady predmetov rozličného úžitku, tie je možné u miestnych obchodníkov speňažiť a následné prachy utratiť na nákup munície či vylepšení. Môžete tak spraviť, ale nemusíte - hra totižto okrem inventára ponúka aj relatívne prepracovaný systém výroby vlastných "pomôcok", ktoré vám počas tuhých bojov neraz zachránia život. Stačí mať k dispozícií potrebný plán výroby, všetky požadované ingrediencie a vaša nová príručná vežička či sentry bot sú hotoví. Je síce pravda, že hra vás do craftingu za žiadnych okolností nenúti, avšak ak sa rozhodnete titul hrať na vyššej obtiažnosti, bez bandáží, granátov, bumerangových wingstickov či malých výbušných autíčok niektoré sekcie nebudete mať šancu zdolať. Otestované.

Aby ste si teda z uvedeného gulášu herných mechanizmov spravili aký-taký prehľad o tom, ako hra funguje v praxi, uvediem vám jeden príklad. Šerif z Wellspringu vám dá úlohu zastaviť nebezpečných banditov, v neďalekom opustenom bunkri vyrábajúcich výbušné autíčka. Nasadnutím do niektorej z dostupných bugín sa vydáte k danému miestu, sledujúc pritom waypoint na vašej minimape. Po dosiahnutí cieľovej lokality vyskočíte z auta a vojdete do bunkra. Nasleduje klasická porcia FPS akcie, v rámci ktorej vyprášite nezbedným banditom kožuchy, vyhodíte do povetria uskladnené výbušniny a pekne na drzovku sa vytratíte späť k vozítku. Tou istou, cestou akou ste k danej lokalite prišli, sa aj vrátite a zastavením sa u šerifa quest úspešne dokončíte. Následne sa vydáte do miestneho shopu predať prebytočné predmety či dokúpiť zásoby, prípadne ešte "vycraftujete" všetko to, čo z nájdených komponentov dokážete. Ďalšie kroky potom povedú opäť k niektorej z postáv, ktorá vám zadá ďalšiu úlohu a vy ju zdarne dokončíte podľa rovnakej šablóny, ako tie predchádzajúce. Zdá sa vám to stereotypným? Nič prekvapivé - v istých okamihoch, ak sa zostanete príliš dlho venovať problémom obyčajných plebs, môže hra skĺznuť do rovín fádnosti. Proti tomuto neduhu ale id Software bojuje nadmieru efektným spôsobom. Akým?

Úžasnou variabilitou a fantastickým dizajnom herných prostredí. Všetky, ešte raz opakujem, všetky lokácie do ktorých sa pozriete, majú svoj osobitný ráz a čaro, vďaka čomu nimi neprebehnete len tak povediac z rýchlika, ale povenujete im dostatok záujmu a rešpektu. Je síce pravda, že niektoré textúry nemusia pôsobiť next-genovo, je pravda, že v prípade Xboxovej verzie je sem tam bádať pokles framov či rozlíšenia, celkový estetický dojem z hry je však natoľko dychberúci, že on sám je dôvodom na to, aby ste si RAGE kúpili a dali mu šancu. Niektoré scenérie sú skrátka tak prekrásne, že neraz pripomínajú skôr precízny artwork, než nejakú hernú scénu z jednotiek a núl, po ktorej sa môžete poprechádzať. Rukou v ruke s dizajnom prostredí ide aj dizajn a pestrosť vašich protivníkov, kde okrem spomínaných banditov narazíte na rozdielne veľkých mutantov či odlišne vyzbrojené jednotky Authority, predstavujúce tu akýchsi primárnych antagonistov. Sluší sa dodať, že po stránke umelej inteligencie sa protivníci v ozbrojenej konfrontácii správajú prekvapivo rozumne a na excesy typu "kamikadze" útokov tu naozaj nenarazíte. Na čo však istotne narazíte (a v množstve viac než hojnom), je vynikajúci pocit zo streľby, ktorý je podporený nie len pestrou paletou výborne vyvážených zbraní, ale aj patričným zvukovým podkresom, jasne dávajúcim najavo, že vo virtuálnych prackách držíte poriadny kus kovu a nie len plást, na aký sme si zvykli u série Call of Duty (kde nevierohodná plochosť streľby bola doslova uši trhajúca). Skrátka, FPS segmenty RAGE sú jasným highlightom titulu a dokazujú tak, že id Software ani po tých rokoch odmlky nič nezabudol zo svojho kumštu.

Navonok miešajúci viacero odlišných žánrových konceptov, RAGE je aj napriek open-world štruktúre svojho obsahu stále tou poctivou FPSkou, na akú sme od tvorcov Dooma zvyknutí. Famózne navrhnutý herný svet, netradičná prímes RPG prvkov a predovšetkým old-schoolová hrateľnosť, to všetko sú devízy titulu, ktorý aj napriek mnohopočetným technickým problémom PC verzie možno bez diskusií doporučiť naozaj každému fanúšikovi žánra. A za koláčiky zvané pinkies, po ktorých zobratí sa z reprákov ozve tradičné zručanie Doomovského "prasaťa", si odo mňa autori vysluhujú bonusový bodík k dobru. Prečo? Veď uvidíte sami - nostalgia vie totižto byť naozaj sviňa. Alebo ružové prasa?