The Lord of the Rings: War in the North

Posledný menovaný však z uvedenej trojice vychádza ako zjavný "cheater", keďže narozdiel od konkurencie stavia potenciálny úspech svojho diela nie na svojich nápadoch, ale na ideách niekoho úplne iného. A to už dnes skrátka zárukou úspechu rozhodne nie je. Totižto, snažiť sa zapáčiť cudzím perím je síce v súčasnosti bežnou praxou, ak sa však pod tým "perím" neskrýva aj adekvátne zaujímavý obsah, všetka tá snaha zviesť sa na sláve nejakej predlohy, vychádza navnivoč. Ako už správne tipujete, je to aj prípad akčného RPG The Lord of the Rings: War in the North, ktoré aj napriek atraktívnemu príbehovému materiálu nedokázalo z tohto potenciálu vyťažiť prakticky nič, čo by stálo za vašu pozornosť.

Práve onen spomínaný príbeh pritom už počas vývoja prejavoval vskutku veľké ambície a fanúšikom diel z pera J.R.R. Tolkiena sľuboval story, ktorá predlohe istotne nespraví hanbu. No, vec sa má takto - po dejovej stránke je War in the North relatívne obstojným doplnkom príbehu Pána Prsteňov, keďže súbežne s výpravou spoločenstva sleduje trojicu nových hrdinov, vydávajúcich sa po stopách ďalšieho z mocných Sauronových nohsledov, zákerného lorda Agandaura. Problém hernej story však spočíva v oblasti jej samotnej prezentácie, teda vo forme, akej je hráčom podávaná. Odhliadnuc od faktu, že trio nových charakterov je tak stereotypným ako len môže byť (trpajzl nemá rád elfov, "Aragorn" wannabe človek je šéfom skupiny a pod.), je zrejme najbolestivejším zážitkom čítanie a počúvanie dialógov, teda "veci", ktorá hrá v žánri akčných RPG dosť podstatnú úlohu. Môžete mi veriť, že toľkých otrepaných a klišoidných fráz, aké sa vám v rámci početných rozhovorov v titule dostanú do uší, zrejme len tak skoro v žiadnej inej hre nenájdete. Čo je však ešte horšie, autori si nedali ani len tú najmenšiu prácu s hľadaním vhodných a aspoň ako tak profesionálnych dablérov a tak sú dialógy v hre doslovným utrpením na počúvanie. Nehovoriac ani o tom, že podobnosť hlasov v prípade známych postáv (Elrond, Bilbo, Legolas...) je prakticky neexistujúca a väčšina dobre známych hrdinov tak znie ako banda idiotov a amatérov, ktorí ani nevedia poriadne pracovať s intonáciou hlasu. Stručne povedané - na papieri mimoriadne atraktívna a zaujímavá, v praxi však katastrofálne podaná... taká je story nového herného LOTRa.

Z hľadiska samotného herného konceptu vyzerá všetko na prvý pohľad v poriadku - máte veľkú mapu Stredozeme s hromadou postupne odomykaných lokácií, plníte questy, hľadáte tajné poklady a vo všeobecnosti, postupujete v duchu klasického RPG. Aj tu však hra nepochopiteľne stráca pôdu pod nohami  a to spočiatku solídne prepracované dobrodružstvo s kopou pridaného obsahu, sa veľmi krátko po úvode hry mení na obyčajný koridor, z ktorého nemáte kam uhnúť. V hre prítomné questy totižto nemajú s podstatou tohto slova absolútne nič spoločné, keďže ich fasujete tak povediac automaticky a plníte ich taktiež len a len automaticky. Aj tá spomínaná mapa Stredozeme je preto prakticky k ničomu, nakoľko nemáte absolútne žiaden dôvod sa do už prebádaných lokácií vracať. Autori tento prvok mohli kľudne vypustiť, keďže napr. konkurenčný Hunted, ktorý s LOTR: War in the North zdieľa podobný základný koncept, sa bez neho v pohode zaobišiel. Samozrejme, koridor sám o sebe ešte nemusí ihneď znamenať negatívum, pokiaľ by ponúkal nápaditú náplň či dizajn jednotlivých misií. Žiaľ, aj v tejto oblasti titul pôsobí ako treťotriedny produkt nejakých amatérov a keď budete po x-té čítať, že sa máte presekať hordami až do určitého bodu, kde vám to bude povedané opäť, veľmi rýchlo vás tá zábava prejde.

Ak by však vôbec aj nejaká bola! Náplň levelov je totižto za každým rovnaká (z bodu A sa dostať z bodu B a cestou zmasakrovať všetko živé i neživé) a už to môže priniesť niektorým jedincom veľmi rýchlo nudu a stereotyp. To ale nie je najhorším, čo vás na vašich výpravách postretnete - o dosť fatálnejším je totižto zúfalo nedynamický a krajne zabugovaný súbojový systém, ktorý nie len že neumožňuje si nejakého protivníka "locknúť" a viesť s ním tak vyrovnanú partiu, ale vďaka podivným hit-zónam na vašich súperoch viac nasiera než baví. Chcete príklad? Tak dajme tomu, že stojíte proti veľkému trollovi - ozruta, ktorá vás dá dole na dve-tri rany, jednoducho reaguje na vaše sekanie len vtedy, pokiaľ to do nej režete pod určitým uhlom a za určitých podmienok. Ak nebodaj troll vykonáva nejaký skript, môžete ho sekať hlava nehlava, ale na jeho "zdraví" sa to vôbec neprejaví. Možno si teraz poviete, že tu by na rad mohli prísť niektoré zo špeciálnych schopností, ale aj u nich je to skôr len vec okrasy než funkčnosti (kým sa vám skilly nabijú, už dávno je dobojované - plus ani ich účinnosť nie je taká, žeby ste mali potrebu sa k ním utiekať). V podstate, celý leveling je tu absolútne zbytočným, keďže som nepostrehol, žeby sa nejak podpisoval na zlepšení mojich schopností.

A tu sa dostávam k zďaleka najväčšiemu kameňu úrazu - keď som sa púšťal do hrania titulu, myslel som si, že budem hrať za trojicu schopných hrdinov, ktorým (po vzore spoločenstva) stovka orkov nebude robiť žiaden problém. Opak je však v skutočnosti pravdou - zatiaľ čo vašu bandu primadon vie dať efektne dole prakticky ktorákoľvek trojčlenná banda skurutov (a že ich cestou stretnete požehnane), vy máte aj na pokročilejších úrovniach problém sa vysporiadať s čo i len jedným z nich. Darmo sypete experience body do "strength" - na vašich schopnostiach to vôbec nie je vidieť! Sám som sa snažil vymaxovať dmg output mojej postavy, ale nech som sa snažil akokoľvek, ten jeden skurut nikdy nepadol po menej ako 5 ranách (na oplátku, on vás zabije po troch - otestované). V súvislosti s tým potom zákonite vyvstáva otázka, že akú úlohu vo vašej sile a efektivite v boji zohráva vaša výbava. A hneď vám to aj poviem - žiadnu! Mal som v rukách dvojicu fialových (teda vzácnych) mečov a protivníci padali po tom istom počte rán, ako keď som držal v prackách niečo obyčajné. Inými slovami, vplyv výzbroje na výsledok súbojov bol totálne minimálny až nulový. A rovnako minimálna a nulová bude aj vaša satisfakcia z bojov. To nie je maľovanie čerta na stenu, to je holt, krutý fakt. Nie je proste normálne, aby banda orkov pôsobila schopnejšie než banda hrdinov, ktorí majú zastaviť jedného nebezpečného zlosyna.

Z hľadiska technického spracovania rozhodne nemožno povedať, žeby hra vyzerala hnusne - je len proste neatraktívna a tuctová až na dreň. Koridorové levely sem tam odhalia zaujímavú scenériu, avšak po väčšinu času sa skôr budete cítiť ako kdesi v štúdiových kulisách a nie v lesoch a kobkách, ktoré tvoria históriu Stredozeme. Nepáčil sa mi ani fádny dizajn prostredí, ktoré síce občas požmurkávajú na fanúšikov predlohy, ale z hľadiska štruktúry častokrát nemajú žiadnu vnútornú logiku. Priemernou taktiež musím nazvať aj audio stránku hry, ktorá okrem katastrofálneho dabignu prekvapivo vôbec nepracuje s hudobnými motívmi filmovej licencie, ale namiesto toho si ide svojou zúfalo generickou a nenápaditou cestou. No a perlička na záver - umelá inteligencia spolubojovníkov je zrejme tým najhorším, čo sa k dnešnému dňu v tejto oblasti stihlo objaviť a preto pokiaľ si chcete užiť z hry aj to málo, čo je v nej pozitívneho, na singleplayer radšej ani len nepomýšľajte. Co-op je totižto jediná cesta, ako aj z tých najbežnejších súbojov vyviaznuť s relatívne najmenšími škodami.

Je to smutné, ale LOTR: War in The North je podpriemernou hrou, ktorá sa navyše objavila v tak nesprávnom čase, že už dnes ju možno bez problémov označiť za zabudnutú vec. Amatérsky podaný príbeh, nezábavný súbojový systém a stereotypný gameplay totižto nepotešia ani fanúšikov žánra akčného RPG, ba ani fanúšikov diel J.R.R. Tolkiena. To si radšej pozháňajte obdobne ladenú záležitosť s menom Hunted: The Demons Forge, ktorá je asi tak o tri triedy kvalitnejšia a chytľavejšia, než tento paškvil. LOTR neLOTR - hra skrátka musí mať aj nejaké to fungujúce jadro a to žiaľ Vojna na Severe nemá.