Rayman Origins

Dôvod, prečo sú tieto herné klenoty masám relatívne neznáme, je pritom jednoduchý - ich kvality dokáže naplno oceniť naozaj len herný fajnšmeker. "Raymanovky" totižto nikdy neboli titulmi jednoduchými a aj napriek fantastickému rozprávkovému vizuálu ponúkali solídnu výzvu aj pre tých naj-hard-corovejších gamerov. Dnes, kedy sa na trh dostáva fanúšikmi netrpezlivo očakávanie pokračovanie s názvom Rayman Origins, je však možné povedať len jednu vec - ak ste milovníkmi digitálnej zábavy a obzvlášť žánra plošinkoviek, zabudnite na Sonicov, Máriov a neviem ešte akú gutu. Nový Rayman je totižto bez debaty najlepšou platformovkou tohto roka a pokiaľ to myslíte s hraním naozaj vážne, skôr či neskôr si ho pozháňajte!

Ok, možno som záverečný odstavec uviedol trošku predčasne, ale som aspoň rád, že viete, s čím máte v prípade tejto novinky čo dočinenia. Rayman Origins je proste hrou, u ktorej je gejzír originálnych nápadov a čírej tvorivosti tak intenzívny, že si ho spočiatku ani nebudete vedieť poriadne užiť. Príbeh, pojednávajúci o jednej obzvlášť mrzutej starenke, pritom nepôsobí ako hlavný hnací motor vašich dobrodružstiev, ale len ako vhodný doplnok netradičnej rozprávky, ktorej hrdinom je roztopašná bez-končatinová bytosť, tak náramne odlišná od toho, čo dnes v žánri "fičí" (zvieratá, inštalatéri.. veď viete).

Práve postavička Raymana je dôvodom, prečo z hry srší tak obrovská hravosť a optimizmus, nakoľko vďaka fantastickej práci animátorov je radosť tohto tvora vôbec len sledovať, ako robí to, čo robí. A nie len jeho. Aj jeho kamoš, modrý žabiak Globox, je graficky tak famózne animovaným, že vzájomná (avšak priateľská!) fackovačka medzi ním a Raymanom vás neomrzí ani po x-tom raze. Sluší sa doplniť, že hra síce ponúka co-op až pre 4 hráčov, ale osobne odporúčam len hru vo dvojici, keďže jednak sa tým vyhnete občasnej frustrácii z niektorých neskorších levelov ale súčasne si tak aj zvýšite šance na pozbieranie všetkého, čo sa v tej ktorej úrovni nachádza bez toho, aby ste sa v leveli cítili namačkaní ako haringy.

Z hľadiska základnej štruktúry hry ostal Rayman Origins dokonale verný svojim predchodcom a preto aj tu nachádza uplatnenie postupné odomykanie si nových svetov, do ktorých sa dostávate až na základe nazbierania určitého počtu ružových guličiek zvaných electoons, rozlične pouväzňovaných v jednotlivých leveloch. Každá zóna je pritom tvorená hneď niekoľkými progresívne obtiažnejšími sekciami, pričom každá z nich je navyše poskladaná z viacerých pod-úrovní. V závere týchto tzv. "hubov" vás potom čaká buď nejaký ten fajnový boss, alebo letecká sekcia na chrbte muchy, ktorá vám nadmieru príťažlivou formou pripomenie staré dobré časy tyrianov, raptorov a im podobných arkád.

Sluší sa dodať, že Rayman spočiatku dokáže len hopsať, pričom až s pribúdajúcimi odohranými hodinami získava späť všetky svoje schopnosti, na ktoré sme u neho zvyknutí. Plachtenie vo vzduchu, päsťovky, plávanie pod vodou, behanie po stenách... to všetko si však budete musieť v koži hrdinu najprv pracne vybojovať, vďaka čomu nie ste ihneď zahltení hromadou schopností, ale učíte sa ich pekne postupne. V praxi sa tak spočiatku ľahká plošinkovka plynule zmení na relatívne náročnú a komplexnú vec, s ktorou sa v istých okamihoch zapotíte aj napriek tomu, že máte na konte také skalpy ako Dark Souls či Ninja Gaiden 2. Našťastie, drvivá väčšina levelov je výzvou náročnou tak akurát, takže keď ju konečne zdoláte, ste odmenení vynikajúcim pocitom z dobre odvedenej práce, čo vás len a len motivuje k tomu, aby ste pokračovali v hre ďalej.

Vo veci variability úrovní snáď nemusí byť pochýb o tom, že Rayman Origins v tejto oblasti doslova srší nápadmi. Či už po stránke výtvarnej, alebo po stránke dizajnu a stavby, každý jeden level obsahuje toľko pamätihodných sekcií a výjavov, že si ich s radosťou dáte znova len preto, aby ste sa tou krásou mohli znova raz pokochať. Sviežo zelené džungle, životom prekypujúce podmorské hlbiny či mrazivo chladné a nebezpečne šmykľavé fjordy, to všetko je v hre podané s tak maniakálnym zmyslom pre detail, že akokoľvek ste doteraz považovali ľudí z Ubisoftu za obyčajných "derivátorov", po zážitku s novým Raymanom od základov zmeníte svoj názor.

Korunu všetkému tomu bravúrnemu game-dizajnu potom nasadzujú špeciálne "utekáme v pred čo nám nohy stačia" úrovne, v ktorých máte za úlohu dohoniť zdrhajúci poklad (?), pričom v ceste vám stojí brutálne náročná prekážková dráha, kde jedno jediné zaváhanie znamená automatický reštart celého levelu. Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že takéto úrovne vás automaticky po niekoľkých nezdaroch privedú do šialenstva, opak je v skutočnosti pravdou - autori ich skrátka navrhli tak, aby nefrustrovali ani po x-tom nepodarenom pokuse. Ako som už spomínal, zďaleka najviac zábavy hra ponúka v co-op režime pre dvoch hráčov, keďže tým sa stane zbieranie žltých guličiek zvaných lums (za určitý počet týchto nezbedníkov dostanete bonusových electoons) či hľadanie tajných pokladov a sekcií výrazne dynamickejším bez toho, aby si ktorýkoľvek z hrajúcich uvedomoval, že mu ten druhý ľudovo povedané "prerastá cez hlavu". Inými slovami, každý sa baví bez rozdielu, či je skilled gamer, alebo nie je.

Nebojte sa však, žeby ste sa osamote nedaj bože nudili - to v žiadnom prípade! Fantastická pestrosť levelov totižto v spojení s úžasným audio-vizuálom dáva vzniknúť  natoľko návykovej hrateľnosti, že akokoľvek sa tomu budete brániť, novému Raymanovi skôr či neskôr úplne prepadnete. Ak teda hľadáte v aktuálnej záplave FPSiek a RPGčiek titul, ktorý vášho hráčskeho ducha nie len pohladí, ale aj povznesie, už nemusíte hľadať ďalej. Práve ste ho totižto objavili.