Halo: Combat Evolved Anniversary

V podstate je možné povedať, že až do dnešných dní sa prakticky nenašiel nik, kto by svoj HD remaster bral naozaj vážne - každý to logický chápe ako nadmieru efektívny spôsob ryžovania na tradícii či dávnej popularite, pričom o "blaho" hráčov mu ide naozaj až na poslednom mieste. Aj napriek nesporným kvalitám dajme tomu HD kolecie God of Warov to však podľa môjho skromného názoru nestačí k tomu, aby za tú istú hru len s mierne, naozaj len mierne, vylepšeným vizuálom (dokonca ani audio u týchto hier nie je updatované - uvedená GoW collection mala len DPL II, tak ako originál!) niekto pýtal od hráčov vôbec nejaké peniaze. Z toho dôvodu preto považujem prvotinu štúdia 343 Games, Halo: CE Anniversary, za prvý skutočný HD remaster - vďaka kompletnému prevedeniu originálu do nového enginu a rozličným tweakom či už herných mechanizmov, alebo náplne, totižto ponúka naozaj pocit, že si na ňom autori dali záležať a nešli v prvom rade po peniazoch. Je to ale dostačujúcim k tomu, aby nás táto FPS klasika dokázala adekvátne zabaviť aj dnes?

Nuž, závisí to od toho, ako veľkými fanúšikmi tejto série ste. Pokiaľ Halo poznáte len ako jednu z mnohých kvalitných FPS sérii, tento bez diskusií podarený návrat späť do úplných začiatkov ságy si rozhodne neužijete tak ako ľudia, ktorí tento fenomén považujú za to najlepšie, čo vo svojich životoch mali možnosť hrať. Samozrejme, nakoľko posledný diel s názvom Halo Reach zrejme pozná NAOZAJ každý majiteľ platformy Xbox 360, už prvotné okamihy tohto remaku mu minimálne vyvolajú spokojný úsmev na tvári - úvodná animácia totižto nadväzuje presne tam, kde skončilo uvedené pokračovanie (prequel) a hráči sa tak ocitajú na palube plavidla UNSC Pillar of Autumn, ktoré v blízkosti vesmírnej inštalácie zvanej Halo čelí drtivému útoku zo strany Covenantov. Keďže situácia je naozaj kritická, do služby je povolaný Master Chief - kyberneticky vylepšený super-vojak, pre ktorého žiadna neriešiteľná situácia nie je neriešiteľnou. V koži tohto "drobca" ste tak veľmi skoro po prebudení z cryospánku donútení vesmírnu loď nedobrovoľne opustiť, aby ste na povrchu tajomnej prstencovitej inštalácie postupne odhalili nie len jej skutočnú funkciu ale aj hrozivé tajomstvo, ktoré malo navždy ostať v jej útrobách pochované.

Príbeh, ktorý dôverne poznajú hádam desiatky miliónov fanúšikov, teda ostáva bezo zmeny (novinkou sú len video-terminály, ktoré vám ešte viac do hĺbky ozrejmia dej a jeho možné smerovanie v Halo štvorke), akurát že forma jeho prezentácie predsa len zodpovedá nárokom dnešnej doby. Čo však rovnako neprešlo prakticky žiadnymi úpravami, je aj samotná náplň titulu - každý z desiatich levelov singleplayerového ťaženia je totižto priamou kópiou toho, čo sme mali možnosť vidieť u originálu. Samozrejme mám na mysli teraz dizajn a architektúru, keďže zodpovednosť za grafický kabát tentokrát na seba preberá engine z Halo Reach a teda hra je na prvý (ale aj na ten druhý) pohľad oproti pôvodnej verzii naozaj krokom v pred. Aby sme si ale uvedomili, aký priepastný rozdiel medzi oboma releasmi v skutočnosti je (10 rokov je holt, dlhá doba), autori do hry zakomponovali vskutku zaujímavú featurku, umožňujúcu si kedykoľvek, pekne real-time, prepnúť hru do pôvodnej podoby. Týka sa to pritom nie len vizuálnej stránky levelov, ale prakticky všetkého, čo tvorí obsah hry. Tzn. nepriatelia, zbrane, spolubojovníci, vozidlá... to všetko sa behom krátkeho okamihu vie vrátiť späť v čase, do svojej originálnej podoby a vám absolútne nič nebráni v tom si Halo CE: Anniversary prejsť kompletne len v "old-gen" móde. Sluší sa však doplniť, že aj napriek veku má starý vizuál stále niečo do seba a občas som sa aj sám pristihol, ako hru hrám v pôvodnej podobe bez toho, aby ma to nejako rušilo.  Čo to dokazuje? Nuž len to, že autori na svoju dobu naozaj priniesli niečo originálne, čo v istých aspektoch aj dnes odoláva nepríjemnému zubu času.

Ten však dokonale stihol ohlodať už vtedy nevyrovnaný dizajn jednotlivých misií a tak dnes viac, než kedykoľvek pred tým pocítite, že po stránke štruktúry levelov bolo, je a navždy aj bude Halo súbojom dvoch protikladov - fantastických úrovní typu Sielnt Cartographer a otrasných "copy paste" levelov typu The Library. Osobne mi prišla prvá polovica hry nepomerne variabilnejšia a nápaditejšia než tá druhá (spomínaný Library level tu dopĺňa obdobne stereotypná misia zvaná Two Betrayals), čo len potvrdzuje hromadu dohadov o tom, že vývoj prvého Halo bol po mesiacoch tápania vývojárov až príliš urýchlený, čo dohnalo autorov k strohému a nanajvýš ubíjajúcemu dizajnu neskorších levelov. Každopádne, aj napriek nekonzistentnej kvalite jednotlivých misií sú mnohé sekcie hry stále výborne zábavnými a aj vďaka -na svoju dobu- prelomovým herným mechanizmom, dokážú v istých momentoch naozaj pohltiť. Veľkú úlohu pritom zohráva ako pestrý arzenál zbraní (pocit zo streľby mi tu prišiel ešte o čosi lepším, než u Halo Reach), tak aj hromada úsekov za "volantom" warthogu či výborná AI protivníkov, ktorí po bojisku manévruju rovnako obratne, ako vy. Suma sumárum, ak pretrpíte tých niekoľko stereotypných lokácií (ktorých ale -priznajme si- nie je až tak málo), čaká vás nostalgická zábava, ktorú istotne doporučíte každému fanúšikovi série.

Samozrejme, singleplayerovú porciu hry už tradične dopĺňa aj multiplayerový komponent, ktorý okrem co-opu pre dvoch hráčov (pre porovnanie, Reach podporoval až štyroch) ponúka aj tradičný kompetitívny mód, a to na šestici zremakovaných máp (žiaľ, do výberu sa dostali aj nie príliš podarené kúsky, naopak - niektoré legendárne mapy tu nepochopiteľne absentujú). Nakoľko však kvalitou spracovania tieto bojiská značne zaostávajú za kvalitou singleplayeru, je naozaj na zváženie, či sa Halo: CE Anniversary oplatí kúpiť len a len kvôli MP. Krátka odpoveď - neoplatí, nakoľko je možné si balík Anniversary máp stiahnuť aj ako DLC pre Reach. Ak ste však odvekými fanúšikmi tejto série a chcete si s láskou zaspomínať na časy, kedy sa ikonický Master Chief ešte len prebíjal na výslnie, niet ideálnejšej možnosti, než si tento bezosporu podarený HD remake zaobstarať. A to platí aj pre tých, ktorí do tohto fenoménu vhupsli až s neskoršími dielmi. Zbytok hráčskej populácie nech sa však poobzerá po niečom inom...