Kingdoms of Amalur: Reckoning

Samozrejme, objemnosť hry ešte nikdy automaticky neznamenala aj rovnako vysokú kvalitu a možno aj práve preto bol Reckoning až do dnešných dní braný s miernou opatrnosťou, nakoľko ide o prvotinu štúdia 38 Studios a ako sme sa už mohli veľa krát presvedčiť, prvé hry od "nováčikov" herného developmentu sú zvyčajne dosť priemernými. Našťastie, tím vývojárov zložený z viacerých schopných ľudí (tvorca Everquestu, autor kníh zo sveta Forgotten Realms a pod.) dal nakoniec vzniknúť hre, ktorá sa ako po stránke dizajnu, tak aj po stránke herných mechanizmov, nemá v boji s konkurenčným Skyrimom za čo hanbiť. Ak teda máte severskej klímy posledného dielu Elder Scrolls už naozaj po krk, môžete smelo emigrovať sem - do historicky nesmierne bohatých a rovnako perfektne hrateľných Kráľovstiev Amaluru.

R. A. Salvatore a T. McFarlane, dvojica umelecky mimoriadne nadaných persón (jeden je úspešným autorom kníh, druhý zas "kresličom" komixov), bola poverená vytvorením úplne nového fantasy univerza hry a výsledok je vskutku fenomenálny. Nie lenže sa týmto šikovným hlavám podarilo navrhnúť svet s viacerými originálnymi a v tomto žánri netradičnými prvkami, ale v spojení s dizajnérmi hry docielili, že ako história tak aj architektúra spolu koexistujú v priam dokonalej symbióze. Pritom príbeh samotný začína len veľmi zľahka a svoj epický rozmer odhaľuje pekne postupne - v hre sa totižto ocitáte v koži človeka, ktorý "vstal" z mŕtvych a ako taký nemá pevne stanovený osud. No a keďže vaša neexistujúca "životná" cesta môže úplne narušiť už dopredu napísanú -a krajne depresívnu- budúcnosť celej krajiny Amalúru, je viac než isté, že dobyvačný kráľ menom Gadflow, vám skôr či neskôr dá o sebe patrične vedieť. Otázka osudov, ktoré máme údajne pevne napísane a preto ich len slepo -ako také ovce- nasledujeme, je vskutku nezvyčajnou fantasy tematikou a klamal by som ak by som nepovedal, že je to práve táto rovina, ktorá ma na príbehu zaujala zďaleka najviac. Veď predsa, aj my sa pravidelne zamýšľame nad tým, do akej miery sme slobodní v skutočnom vedení nášho života a či náhodou nie sme len súčasťou nejakej veľkej rovnice a preto naozaj kvitujem, že sa tvorcovia rozhodli túto oblasť preskúmať aj v rámci svojej hry. Samozrejme, nakoľko sú Kráľovstvá Amalúru tvorené zmesou viacerých diametrálne odlišných rás a kultúr, je vzájomná nevraživosť, xenofóbia či politicko-mocenský boj prakticky súčasťou každodenného života obyvateľov onoho sveta a preto pokiaľ sa odhodláte preštudovať pozadie fungovania tamojšej spoločnosti, neostane vám nič iné, len sa naplno ponoriť do vedľajších príbehových línií. A ja vám to aj rozhodne odporúčam, nakoľko sú v drvivej väčšine prípadov rovnako zaujímavé, ako je tá nosná.

Koncepčne je titul open-world akčným RPG, ktoré síce ide v stopách konkurenčného Skyrimu, avšak otvorenosť sveta rieši predsa len odlišnejším spôsobom. Totižto tam, kde je posledný Elder Scrolls jedným súvislým a maximálne nesegmentovaným KUSOM ZEME, tam je Amalur skôr obrovský labyrint navzájom poprepájaných lokácií, medzi ktorými je síce dovolený slobodný pohyb, avšak svojou štruktúrou pripomínajú skôr zóny World of Warcraft, než diela z produkcie Bethesdy. Na jednej strane tak síce pocit z open-worldu nie je až tak mocný, ako v prípade Skyrimu, na strane druhej však tento trik rozdelenia krajiny na menšie regióny umožnil autorom vytvoriť nepomerne variabilnejší set lokácií, než to dovoľoval zvolený koncept tvorcom spomínaného Elder Scrolls V. Čo to v praxi znamená? Tak predovšetkým to, že každá jedna sekcia mapy doslova dýcha svojim vlastným životom, vďaka čomu sa hráč po vstupe do nej necíti ako neželaný hosť, ale ako súčasť roky fungujúceho a históriou opradeného sveta, ktorý len čaká nato, až ho niekto podrobí dôkladnému prieskumu. A budete to práve vy, kto sa vydá do tých najrozmanitejších dungeonov, jaskýň, kobiek, či zámkov, keďže práve v oblasti prieskumu lokácií táto hra exceluje ako žiadna iná - dokonca aj návštevy lokálnych dediniek nie sú ani náznakom tak anonymné ako v iných hrách, keďže každá usadlosť má svoj vlastný problém s ktorým sa potýka a vy ako hrdina rozhodne nebudete len tak nečinne postávať a prizerať sa, ako miestny ľud trpí. Skrátka, autorom sa podarilo aj napriek menej prirodzenému open-world dizajnu z hry vykresať dokonale fungujúci herný svet, ktorý aj vďaka prehľadnej a intuitívnej mape je radosť spoznávať.

Samotná herná náplň pritom spolieha na rokmi overené a krajne tradičné RPG princípy - questovanie, súboje a hľadanie pokladov. Štruktúrou sa systém questov v ničom nelíši od tých, videných u konkurencie, avšak ich pestrosť a variabilita si istotne zaslúžia komentár. Máte tu primárne questy, potom questy pre konkrétne frakcie a cechy, vedľajšie úlohy či "tasks", ktoré sú síce tými najmenej podstatnými.. ale keď už ich máte v žurnáli tak prečo ich pre nejakú tu solídnu odmenu nesplniť? Obsahovo sú úlohy až prekvapivo rozmanité a solídne vetvené, takže s klasikou v podobe "zabi X-vlkov" či "dones Y-kvetov" sa tu stretnete naozaj len ojedinele. Druhý kľúčový herný prvok - teda hľadanie pokladov - je rovnako návykovou drogou, ako už spomínané plnenie questov. Dôvod? Odmeny sú tak fantastické, že sa kvôli nim v pravidelných intervaloch dostavuje ten povestný stav "ešte kuknem čo je tu za rohom a idem off". Rozmanité vzácne kúsky nachádzajte pomaly na každom rohu a keď sa k tomu navyše pridajú aj vzácne sety či prekrásny dizajn, ktorým autori väčšinu najkvalitnejších itemov obdarili, je túlanie sa krajinou s cieľom nájsť nejaký legendárny meč či armor naozaj ťažko odolateľným pokušením. No a nakoniec som si nechal zrejme najväčší highlight titulu - súboje. Hra je v tejto oblasti akýmsi mixom hack´n´slash akcií typu God of War a Darksiders, čo v praxi znamená dynamický súbojový systém s jednoduchým ovládaním, ktorý ale vďaka pestrej palete komb nenudí ani po 60 hodinách jeho praktikovania. Hlavnú zásluhu na tom bezosporu má aj fantastický nápad umožniť hráčom flexibilne striedať útoky dvoma odlišnými zbraňami - jednoducho máte dva buttony vymedzené na dvojicu vami zvolených zbraní a tie následne môžete ľubovolne kombinovať. Azda nemusím pripomínať, že táto novinka vynikajúco oživuje inak štandardné fungujúci mechanizmus súbojov a pokiaľ ste v takom Skyrime museli kvôli RPG elementu ostať verní len jednému typu "náradia", budete zo slobody, akú vám ponúka Kingdoms of Amalur z hľadiska súbojov, naozaj odvarení. Také kombo, kedy obojručákom vymrštíte súpera do vzduchu, aby ste ho následne "pošteklili" tuctom rýchlych sekov pomocou dvojice dík... také niečo sa rozhodne nedá nazvať než len trefou do vkusu naozaj každého z nás.

Dôvod, prečo spomínaná flexibilita súbojového systému funguje, spočíva aj v relatívne benevolentnom prístupe, s akým autori navrhli zložku levelovania. Totižto, všetky kľúčové skilly pre zvládnutie zbraní okupujú tie najspodnejšie miesta dostupných talentových stromov, takže pokiaľ vám ide naozaj len o hrubú silu, kľudne môžete svoju postavu vyprofilovať tak, aby bola schopným zabijakom bez ohľadu na to, čo drží v ruke. Samozrejme, kto chce, môže si zo svojho hrdinu spraviť super tichého "rogue-type" zabijaka, mocného mága či udatného bojovníka, avšak je to práve možnosť tvorby hybridných povolaní, ktorá robí z Amaluru niečo viac, než len bežný "kus" akčného RPG. Osobne som napríklad zvolil kombinovanú cestu bojovníka/rogue zabijaka, ktorá ma umožnila nie len dominovať v boji proti početnej presile, ale ukázala sa byť aj mimoriadne účinnou v momentoch, kedy som potreboval v tichosti odstrániť obzvlášť ťažkých mobov. Inak, čo sa týka talentových stromov samotných, hra je z tohto pohľadu možno až príliš konzervatívnou - máte tu sadu pasívnych a aktívnych skillov, zostavu účinných kúziel, resp. magických útokov a potom už spomínané špecializácie na konkrétny typ zbraní, ktoré vám umožnia s dotyčnými "náradiami" rozdávať predsa len silnejšie rany. V duchu s tradičnými RPG zákonitosťami potom platí, že tie pokročilejšie talenty si odomknete až vtedy, keď do príslušného "stromu" nasypete určitý počet XP bodov. No a aby som nezabudol, súčasťou levelingu postavy je aj zvyšovanie schopností v niektorej z dostupných profesií (blacksmithing, locksmithing a pod.)  kde do popredia musím predovšetkým dať skill zvaný "detect hidden", ktorý vám ako správnym dobrodruhom vo vašom okolí odhalí všetky tajné poklady a miestnosti. V spojení s už spomínaným bohatým lootom je táto schopnosť naozaj nutnosťou pre každého, kto chce byť čo najviac "in".. a to či už z hľadiska armoru, alebo zbraní.

Pýtate sa... má táto hra vôbec nejaké zápory? Nuž, má a nie je ich až tak málo. V prvom rade ma osobne dosť iritovalo to zdĺhavé pendlovanie sem a tam - síce máte k dispozícii teleporting pomocou mapy, avšak vďaka relatívne dlhým (a častým) loadingom je zvyčajne o dosť jednoduchším sa radšej do cieľovej destinácie prebehnúť. A práve v takýchto prípadoch by sa mi naozaj zišiel nejaký mount. Autori skrátka akosi pozabudli na fakt, že ľudia sa v tom bezosporu rozsiahlom svete predsa musia vedieť pohybovať aj rýchlejšie, než len po vlastných. Ďalším výrazným problémom Kráľovstiev Amalúru je nefungujúca in-game ekonomika. Totižto, nakoľko počas vašich výprav nazbierate také kvantá pokladov, že ich ani nebudete stíhať predávať, je odmena drvivej väčšiny questov v podobe peňazí dosť nešťastným riešením. Vďaka bohu teda zato, že sú tie úlohy tak zábavnými a príbehovo zaujímavými, pretože inak by vás nedostatok kvalitných odmien od ich plnenia mohol odrádzať. Poslednou výraznejšou výtkou z mojej strany je dabing vedľajších postáv, tzn. dedinčanov, tulákov, obchodníkov a im podobných. Je jasné, že pri takom počte NPC si tvorcovia nemohli dovoliť sto-percentné nahovorenie u každého z nich, avšak excesy typu, že elf ku mne prehovorí tvrdou írštinou či predavačka je podľa intonácie čerstvo preoperovanou transkou, už boli veľa ja na mňa.

Pozor - aby ste ale nenadobudli milného dojmu, že hra je po technickej stránke odfláknutou... to ani náhodou! Rozkošne pestrofarebná a na detaily bohatá grafika, ktorá svojou štylizáciou pripomína sériu Fable, síce trpí tradičnými problémami open-worldov ako sú doskakovanie objektov a textúr, avšak ako celok na vás istotne urobí dojem. Navyše, počas hrania som sa nestretol ani s jedným drastickým frame-dropom, takže kód hry je naozaj šitý konzolám na mieru a určite vás nečaká slide-show, akú ste zažili v Blighttowne, neslávne známej to lokácii Dark Souls. Rovnako kladne hodnotím aj výbornú doprovodnú hudbu, ktorá síce vykráda kadečo (napr. úvodná znelka je čistý rip-off tracku k filmovému Spider-Manovi), ale svojou pompéznosťou krásne dokresľuje podmanivú atmosférou, ktorou sa tento titul vyznačuje.

Ak vám to teda z predchádzajúcich riadkov ešte nedošlo - Kingdoms of Amalur: The Reckoning je bomba, ktorá svojimi kvalitami ničím nezaostáva za kolegom Skyrimom. Pútavý príbeh, flexibilný a kruto návykový súbojový systém, motivujúci treasure hunting, variabilné questy či levelovanie, umožňujúce si hru užívať presne podľa vlastných predstáv, tak to sú v kocke hlavné devízy titulu, proti ktorým sa naozaj len veľmi ťažko hľadajú silné proti-argumenty. Skrátka a dobre, Elder Scrolls dostalo mocného konkurenta, ktorého by ste si rozhodne nemali nechať ujsť!