Saints Row: The Third

Je pravda, že ľudia staromódni a konzervatívni (dnes sa táto kasta hráčov zvykne označovať pojmami ako "old-timeri" či "veteráni"), síce nenachádzajú pre túto ságu pochopenie, ale súčasná generácia takýto odvážny a nespútaný prístup k žánru open world rozhodne kvituje. A práve táto "fajta" hráčov si istotne užije aj najnovší diel s názvom Saints Row: The Third.

O tom, že nejakého toho realizmu či vážne poňatého deja sa ani tentokrát nedočkáte, sa presvedčíte už v prvých okamihoch s hrou. Gang Saints, ktorý po udalostiach z dvojky úplne ovládol metropolu Stilwater, sa za vašej neprítomnosti stihol pretransformovať do uznávaného mediálneho impéria a tak vás v úvode nezaskočí, keď sú hrdinovia tejto grupy (Shaundi, vy, Johnny Gat) natoľko populárni, že aj počas prepadu banky rozdávajú podpisy svojim fanúšikom. Ako však správne tipujete, spomínaná banková lúpež sa vymkne z pod kontroly a tak sa hlavní predstavitelia po krátkom pobyte za mrežami ocitajú na palube lietadla, hľadiac do očí šéfovi Syndikátu, novej a obzvlášť mocnej zločineckej organizácie. Ten si je úspechu gangu Saints na pôde Stillwateru veľmi dobre vedomý a tak sa chce na biznise tejto populárnej mediálnej grupy podlo priživiť. Samozrejme, zajaté trio s takýmto návrhom nesúhlasí a po šialenej (a patrične vzdušnej) akcii vo výške niekoľko tisíc metrov nad morom sa ocitá v metropole Steelport, domove práve spomínaného Syndikátu. A tu sa začína písať skutočný príbeh tretích Saints, ktorí sa tak opäť raz musia postaviť na nohy, aby v závere hry aj tamojším obyvateľom ukázali, že nie je gang ako gang.

Tradičný scenáristický trik, kde jednoduchou zmenou lokácie sa kompletne zruší akákoľvek doteraz nahonobená história subjektu, teda nachádza uplatnenie aj tu a sám si ani neviem dobre predstaviť, ako by autori dokázali pokračovanie spraviť dostatočne príbehovo zaujímavým, ak by ostali verní pôvodnému dejisku. Nová metropola v podobe Steelportu tak zákonite vytvára priestor pre plejádu úplne nových a ešte uletenejších postáv a komických figúrok, ktoré vám bez štipky sebareflexie či akejkoľvek vážnosti naservírujú dej spôsobom, aký sa bežne v hrách nevidí. Zábavné over-the-top dialógy, úsmevné macho-gestá, sústavné prestrelky či zbesilé a fyziku popierajúce naháňačky, to všetko totižto posúva príbeh vpred tak nesmierne osviežujúcim spôsobom, že hre ľahko odpustíte aj tu a tam sa objavujúcu nechutnosť, ktorá však k sérii patrí rovnako, ako všadeprítomná vulgárnosť. Skrátka, forma tu jednoznačne víťazí nad obsahom a pokiaľ sa chcete u hry predovšetkým baviť, rozhodne si story nového Saints užijete tak, ako aj tie predošlé. Len samozrejme, nesmiete pri tom príliš zapájať mozog...

Open-world koncept hry, ktorý vám už od prvotných okamihov umožňuje robiť v Steelporte tak povediac čo sa vám zachce, ostal bez vážnejších zmien. No, nejaké tie zmeny sú, ale žeby nejak výraznejšie odlišovali celkovú hrateľnosť titulu od jeho predchodcov, to povedať určite nemožno. Gro náplne tak aj tentokrát tvorí pestrá zmes primárnych úloh, ktoré aj napriek štandardnému obsahu (niekam dôjdi, niekoho eskortuj, niekoho zabi a pod.) rozhodne netrpia syndrómom stereotypu. Čo však ale istotne sklame každého fanúšika tejto ságy, je nepochopiteľne striedmy výber sekundárnych jobov, ktorý už ani viac generickejším nemohol byť. Preč sú humorné misie za volantom hovnocuca, preč je zábavné bránenie celebrít pred nájazdmi fanúšikov (či haterov), preč sú adrenalínové eskorty prostitútok... všetko, na čo sa autori v prípade pokračovania zmohli, sú nemastné neslané vrtuľníkové doprovody či bránenie drogového biznisu, ktoré vás omrzí už po prvom záťahu. Azda jedinými ako tak zábavnými úlohami mi prišli guardian angel (rozvoz tigra ale prvý hangover - štýlom je to ale to isté, ako v minulom dieli rozvoz šľapiek), poisťovací podvod (u ktorého však vaša úspešnosť závisí čiste len na šťastí - objasním neskôr) a Profesor Genki´s Super Ethical Reality Climax, čo je v podstate reality show, kde musíte zdolať určitú sériu miestností v istom časovom limite a pritom aj nazbierať určitý finančný obnos. Ako? No predsa zabíjaním všetkého možného. Okrem hore uvedených jobov potom nesmiem zabudnúť ani na vcelku repetitívne assassination misie či hľadanie rozmanitých collectibles, okrem peňazí pridávajúcich aj nejaký ten skúsenostný bod do celkovej reputácie.

Práve tá je dôvodom, prečo vôbec hraním vedľajších a teda nepovinných úloh strácať čas. Narozdiel od minulého dielu totižto reputácia nemá vplyv na sprístupňovanie príbehových misií, ale slúži ako solídne navrhnutý systém levelovania, pomocou ktorého ste motivovaní zaoberať sa aj tým, čo vás možno nemusí až tak baviť. Odmenou za zvyšovanie reputácie totižto sú rozličné perky a vylepšenia, ktoré si môžete následne za príslušný finančný obnos zakúpiť. Sluší sa dodať, že mnoho týchto upgradov (či už vašich schopností, zbraní alebo gangu ako celku) je v neskorších fázach hry doslova životnou nevyhnutnosťou a tak urobíte len a len dobre, ak jednotlivé bokovky začnete riešiť už od samotného počiatku hry. Druhým dôležitým artiklom v titule sú potom -ako inak- peniaze, bez ktorých sa skrátka dnes už nikam nepohnete. Ich kumulácia je potom vo veľkej miere daná vašimi investičnými aktivitami, teda objemom nehnuteľného majetku v podobe vlastnených lokálnych budov a obchodov, generujúcich pravidelný príjem. Tých pár drobných, ktoré dostanete za splnené misie, vás totižto z biedy nevytrhne.

Suma sumárum, gameplay samotný nevybočuje zo zabehnutého štýlu série a pokiaľ máte dostatok tvorivej predstavivosti, viete sa u hry krátkodobo zabaviť. Problém však nastáva, ak očakávate aj niečo viac než len bohatú customizáciu charakterov či náhodné potýčky so znepriatelenými gangmi. Saints Row: The Third sa síce tvári ako titul, ktorý vám ponúka hromadu možností na vybláznenie sa, avšak opak je v skutočnosti pravdou. Experimentovanie so zbraňami a vozidlami (tunning samozrejme nechýba) omrzí behom niekoľkých minút a keď sa k tomu navyše pridá aj stereotypná a nenápaditá náplň vedľajších úloh, ostanete v hre veľmi rýchlo bez akejkoľvek zmysluplnej vízie čo robiť alebo kam ísť. Zamrzí taktiež aj hrozivá zastaranosť niektorých herných prvkov, ktoré boli prehliadnuteľné možno tak v GTA III, ale dnes už skrátka nemajú v tak vysokorozpočtovom titule čo hľadať. Mám na mysli predovšetkým absolútny kreténizmus zvaný AI, ktorá absolútne zlyháva pri navigovaní áut v doprave, vďaka čomu je sledovanie premávky naozaj nechcene komickou záležitosťou. Práve jazdecká nemohúcnosť počítačom riadených šoférov, ktorá najviac vyniká na križovatkách, tak robí jednu z vedľajších úloh prakticky nehrateľnou - poisťovací podvod, v rámci ktorého sa máte nechať zrážať autami na dopredu stanovených crossingoch, je vďaka nemožnosti AI NORMÁLNE prejsť križovatkou tak zabugovaným, že po 10tom pokuse to radšej vzdáte a reputáciu si "zarobíte" niekde inde. Z ďalších nezmyselných a frustrujúcich nápadov potom spomeniem policajnú neférovosť voči hráčovi (policajti útočia VŽDY len na vás, aj keď potýčku začne niekto iný) či prítomnosť veľkých protivníkov (označovaných ako "brute" - how original!), ktorí do konceptu hry vôbec nepasujú a sú viac otravnými súpermi, než zábavnými.

Saints Row: The Third žiaľ neoslní ani po stránke technického spracovania. Áno, to masívne zlepšenie grafiky oproti predchodcovi je vidieť na každom kroku, avšak ani tento face-lift už na dnešnú dobu nestačí. Sústavný pop-up textúr a objektov, pravidelné poklesy framov či šablónovitý dizajn mesta sú ale nič v porovnaní s tým, čo zažijete za volantom miestnych vozidiel. Také niečo, že fyzika, tu totižto nehrozí. Kľudne tak v plnej rýchlosti doslovne prevalcujete akúkoľvek kolónu áut pred vami, pričom neraz vás táto udalosť ani len nespomalí! Dokonca sa mi tento kumšt podaril aj s obyčajnou motorkou a to je už naozaj čo povedať. Skrátka, to slovíčko na r. (pre "pomalých" - realizmus) tu dostáva riadne na frak. Je síce pravda, že samotný koncept hry a jej náplň s realistickým poňatím nepočítajú, ale aspoň tá jazda mohla byť spracovaná tak, aby človek nemal pocit, že jazdí s tankom, ktorý zvláda stovku za dve sekundy. Našťastie, nevyváženú technickú stránku titulu aspoň ako tak zachraňuje kvalitné audio, kde predovšetkým lokálnym hudobným staniciam nemožno odoprieť solídny výber trackov.

Nuž, čo dodať na záver? Počas hrania som sa nevedel zbaviť pocitu, že celý ten humbuk okolo hromady vedľajších aktivít je len hlúpym zastieraním skutočnosti, že v tej hre sa až na príbehovú líniu prakticky nič vážnejšie nedá robiť. Mesto Steelport tak na mňa pôsobilo len ako kulisa, ktorá má od životom prekypujúceho Liberty City naozaj na míle ďaleko. Na druhú stranu, prepracovaný systém zvyšovania reputácie a hromada odomykateľných perkov ponúkajú aspoň akú takú satisfakciu  z hrania a keď sa k tomu navyše pridá aj odľahčený príbeh a kopec over-the-top akčných scén, ako povrchná, avšak v malých dávkach výborne zábavná jednohubka, funguje Saints Row: The Third priam dokonale.