Silent Hill: Downpour

Možno sa teraz niektorí českí bratia ohradia, že som na margo Vatry príliš kritický, ale pravda je niekde úplne inde - ja iba konštatujem fakty také, aké sú. Nepochybujem, že v uvedenom štúdiu je kopec talentovaných vývojárov, dokonca ani nespochybňujem navýsosť dobré úmysly, s ktorými pristúpili tvorcovia aktuálneho dielu s názvom Downpour k jeho vývoju. Problém je totižto v už spomínanom Konami - po rozpačito prijatej "emerickej" verzii Silent Hillu: Homecoming sa skrátka uvedený distribučný dom zo svojho pochybného rozhodnutia nepoučil a namiesto stávky na istotu sa vydal cestou experimentovania. A to (ako už istotne stihlo naznačiť záverečné hodnotenie), rozhodne nedopadlo tak, ako by ste si čoby fanúšikovia série predstavovali.

Hneď v úvode je však dôležité z mojej strany vyzdvihnúť jeden kľúčový fakt - Downpour rozhodne nie je katastrofálnou hrou a pokiaľ sa radi bojíte (a nieste fanúšikmi tejto série - na to pozor!!!), istotne by ste nad ním mali aspoň na moment pouvažovať. Problém Downpour spočíva predovšetkým v jeho zúfalej generickosti - a to či už v oblasti príbehu, tak aj jeho celkového dizajnu. Príbeh samotný pritom začína presne v duchu Silent Hilláckej tradície a síce že o hlavnom hrdinovi, väzňovi Murphym Pendletonovi, ako aj o dôvode, prečo sa ocitol v onom neslávne známom mestečku, neviete prakticky nič. Postupne sa objavujúce flashbacky, textové dokumenty či poskromne dávkované dialógy vám ale radosť z hernej story veľmi rýchlo zrazia na bod mrazu.

Dôvod? Jedno klišé za druhým - proste, ak ste videli akýkoľvek film či seriál z prostredia väzenia, už prakticky od prvých minút s hrou budete vedieť, asi kam sa táto story začne uberať. Jasné, jeden-dva dejové twisty vás síce nechajú v miernom prekvapení, ale ani zďaleka sa nejedná o také mind-fuck odhalenia, akými sa blysla či už SH2, 3, alebo dokonca aj 4. Navyše, váš mozog nedostane ani na moment zabrať - každý detail je tu polopatisticky vysvetlený tak, aby hráč nemal absolútne žiaden priestor na vlastnú interpretáciu. Žiadne tajomnom opradené rozhovory, žiadne dvoj či viac-zmyselné výjavy, žiadna atraktívna či netradičná tematika - iba lineárna a zúfalo derivatívna story, ktorú vám dnes v pohode napíše každý, aspoň trošičku schopnejší scenárista. Viete, súbežne s Downpourom hrám aj Silent Hill HD Collection a u oboch remasterovaných dielov ma príbeh vyslovenie ženie v pred a motivuje v hre pokračovať aj napriek tomu, že už by som mal zaľahnúť. U Downpour sa žiaden ani náznakom podobný pocit nedostavil. Je toto dôkazom dobre napísanej a pútavej story? Odpoveď si snáď vydedukujete už sami.

Ešte horšie však z môjho pohľadu dopadlo to, v čom táto sága od nepamäti vynikala - dizajn prostredí a monštier. Aj napriek tomu, že aktuálna novinka je koncepčne identická s predchodcami (teda mieša lineárne sekcie s tými otvorenejšími), ani za pána B. si neviem spomenúť, čím všetkým som to vlastne prešiel. Marí sa mi, že som bol v nejakých baniach a v akomsi sanatóriu (?), avšak mám nesmierny problém si spomenúť, o čo v nich vlastne išlo. Až na pár svetlých výnimiek (vrcholom je asi skladanie scény pre divadelnú hru, ktorá následne "ožije") sa totižto jedná o lokácie bez akejkoľvek štipky dizajnérskej invencie. Chodby, miestnosti bum prásk, naplnené jednými a tými istými objektami (vojdete do domu a v kuchyni visia na stene pravidlá bezpečnosti pri práci, teda tie isté pravidlá, ktoré viseli v bani - akože WTF??), proste nič pamätihodné, ako bola povestná Brookheaven Hospital, hrôzostrašný Lakeside Amusement /ark či parádne valcové väzenie z The Room. Navyše, ani tá toľko do nebies vynášaná otvorenosť Silent Hillu nie je až také terno, ako by sa mohlo zdať - v základoch ide o pár uličiek z na seba narúbanými domami, ktoré majú sem tam aj interiér a teda automaticky v sebe ukrývajú aj nejaký ten sidequest. Žeby som ale bol z tých behačiek medzi villami nejak odvarený, to povedať nemôžem - ich dizajn totižto postráda akýkoľvek punc zvrátenosti, morbidity či tvorivej originality, tak typickej pre sériu Silent Hill.

Otherworld, miesta, ktoré boli odjakživa hororovým highlightom každého Silent Hill titulu, tu dopadli tak, že keby som sa mohol na ich margo slobodne vyjadriť, asi by tu bolo naozaj veľa vyhviezdičkovaných slov. Amatérskosť, tvorivá nemohúcnosť a doslovná bezzubosť pánov level-dizajnérov totižto najviac vyniká práve tam, kde by mal Downpour excelovať - v démonických a krajne znepokojivých leveloch, odohrávajúcich sa v samotnom pekle. Aj napriek tomu, že akceptujem fakt, podľa ktorého je vízia pekla pre každého človeka úplne iná, je otherworld aktuálneho Silent Hillu tak hnusne splácaným a logiku nedávajúcim paškvilom, až sa mi chce zvracať. Autori jednoducho zobrali prvky ako trubky, mreže, ostatný drôt a pár klietok, všetko to hodili do nejakého "randomize" editoru a bolo vybavené. Zabudnite, žeby tieto úrovne nejakým spôsobom reflektovali či už duševný stav hlavného hrdinu alebo to, čo vykonal. Jednoducho prechádzate miestnosťami bez ladu a skladu, vkuse sa mení vaša perspektíva (statická kamera tu ukazuje svoju hrozivú ohavnosť) občas vás naháňa nejaké červené svetlo (ktorého pôvod sa samozrejme nedozviete) a to je asi tak všetko. Jo a sem tam (tuším že 2x)  sa proti vám postaví aj humorne vyzerajúci týpek s plynovou maskou a v pršiplášti, oháňajúci sa veľkým kladivom. Ehm. Horor jak sviňa, však? Ako vravím, otherworld v podaní Downpouru je hnusne arogantným pľuvancom do ksichtu všetkému skvelému, čo nám sága Silent Hill v rámci našich výprav do hlbín pekla ukázala a pokiaľ si nechcete tento klasický SH trademark traumaticky znechutiť, radšej sa aktuálnemu dielu poriadne vyhnite.

Zúfalo nenápaditým a nebojím sa povedať že krajne tuctovým dizajnom sa vyznačuje aj osadenstvo hry samotnej. Pche! To zas bude spŕška kritiky! Samara z Ringu (alebo ako sa to utopené dievča volalo), chlapík so sado-maso sklonmi (na hlave má akési kovové "čosi"), väčší chlapík so sado-maso sklonmi, humanoid loziaci po strope a ehm, nafukovacia Anča, ktorá na vás útočí svojimi tieňmi. Tak to je prosím pekne výpis všetkého, absolútne všetkého, čo sa vám postaví do cesty. Žiaden patient demon, žiaden manequin, žiaden closer, žiaden slurper... nič. Pardon - NADA. Nič hrozivé, znepokojujúce, strašidelné, odpudivé - iba "sebranka" už milion-x-krát videných dizajnov, ktoré vo svete Silent Hill nemajú absolútne čo hľadať. A vidíte, predsa sa tam objavili - vďaka nerozvážnosti Konami! Zabudnite teda na to, že by vás obyvatelia Downpour nejako vystrašili - skôr vám budú na smiech, čo je ale v širšom kontexte naozaj na zaplakanie.

Sidequesty a súbojový systém, teda dvojica prvkov, na ktorých si štúdio dalo údajne mimoriadne záležať, síce nenaštve tak, ako spomínaný dizajn herného sveta a jeho obyvateľov, avšak žeby ste sa kvôli tomu mali hneď radovať, to určite povedať nemožno. Vedľajšie úlohy, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v tu a tam prístupných domoch a budovách, sú relatívne pestrými a rozhodne patria k tomu lepšiemu, čo vám Downpour ponúkne. Poteší aj relatívna strohosť vášho žurnálu a mapy, takže na vyriešenie viacerých bokoviek budete musieť predsa len pohnúť mozgom. Škoda len, že akokoľvek zábavnými tieto príbehové odbočky sú, stále sa jedná len o záležitosti, ktoré nemajú s hlavnou príbehovou líniou absolútne nič spoločne a teda vás prakticky odvádzajú od toho, čo by vás malo hnať dopredu - teda od hlavnej story. Na jednu stranu sa tak síce solídne bavíte, na stranu druhú však strácate prehľad o tom, kde ste vlastne v deji skončili a prečo sa vlastne musíte vydať na miesto, vyznačené na mape. Druhý masívne prepieraný element hry, súboje, sú však katastrofou ešte väčšou, než boli súboje u Homecomingu. Keďže súbežne s Downpourom hrám aj HD Collection Silent Hillov 2 a 3, môžem s istotou povedať, že akokoľvek pôsobia bitky v starších dieloch neobratne a zastaralo, nie sú o nič horšími než tie, videné v dieli najnovšom. Dokonca sa ani nebojím tvrdiť, že vďaka lepšiemu auto-targetingu sa mi bojovalo s kreatúrami Silent Hillu 2 o dosť "príjemnejšie a zábavnejšie", než je tomu v prípade aktuálnej iterácie. Tá má totižto nie len problém s "lockovaním" súperov, ale nakoľko sa vám veci sústavne rozpadávajú v rukách (aj taká olovená trubka, železné páčidlo či statná požiarnícka sekera!), sú stretnutia s obyvateľmi Downpour nesmierne frustrujúcim a krajne nezábavným zážitkom. Zážitkom, ktorému sa budete chcieť stoj-čo-stoj vyhnúť! A to z hľadiska open-world konceptu mestečka Silent Hill rozhodne nie je tým najšťastnejším vyústením.

Obrovský potenciál však hra nedokázala vyťažiť ani z technického spracovania - neprítomnosť audio-mága Akiry Yamaoky síce tvorcovia vykompenzovali angažovaním skúseného Daniela Lichta, avšak výsledok je rovnako diskutabilný a poddimenzovaný, ako všetky ostatné aspekty hry. Úvodný motív je síce skvelý, ale kam sa podela všetká tá ambientná hudba, ktorá nám pri hraní minulých dielov naháňala strach? Nič také tu totižto nenájdete a ak aj nebodaj áno, tak naozaj len v stopovom množstve. Osobne ma taktiež kruto sklamala aj mizerná aplikácia zvukov dažďa a búrky, ktoré mali byť hlavným nosným motívom temných síl v hre. Mnohokrát vás totižto na prítomnosť lejaku upozorní až vizuálna odozva v podobe kvapiek na zemi - ale žeby autori znepokojivú podstatu zrážky previedli aj do patričných audio efektov, na tu už skrátka nemali dostatok talentu. Rovnako amatérsky potom pôsobí aj grafická stránka hry, kde predovšetkým po stránke technickej Downpour aj po jeho nainštalovaní trpí sústavným zasekávaním a framedropmi, doprevádzajúcimi všadeprítomné loadingy. A že ich nie je málo, na to môžete vziať jed!

Keby som nedostal v týchto dňoch do rúk spomínanú HD kolekciu starých dielov, možno by som bol k Downpour trošičku zhovievavejší. Takto sa mi ale naskytla doslova ideálna príležitosť porovnať jednotlivé "ročníky" navzájom a možno aj práve preto je záver recenzie taký, aký je. Trpký, nahnevaný, negatívny. Totižto tam, kde dnes už "archaický" Silent Hill 2 svojim príbehom, atmosférou a spracovaním herného sveta dozrel ako kvalitné víno, tam najnovší prírastok v sérií iba bezzubo cvaká ako starena, ktorá práve prišla o svoju protézu. Generický dizajn, tuctová story, frustrujúci súbojový systém a celková nenápaditosť obsahu skrátka Downpour stavajú do pozície najhoršieho dielu v sérii a ja nenachádzam ani jeden jediný pádny argument, prečo by som tomuto záveru mal oponovať. Ved ešte aj ten Homecoming mal aspoň parádne spracovaný otherworld či bossov (scarlet), z ktorých behal mráz po chrbte. No... škoda reči - fanúšikovia, ruky preč!