Syndicate

Žiadne mobily, tablety či e-readery... postačí drobný čip, implantovaný kdesi v hlave, a všetky fotky, MP3ky, videá či internet sú doslova a do bodky na dosah kdekoľvek a kedykoľvek. Samozrejme, nič ale nie je také ružové, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Nesporne atraktívny kyberpunk, v akom nám prezentuje budúcnosť táto strieľačka, má totižto jedno podstatné ale - tým ale sú súperiace Syndikáty, ktoré po rozpadnutom politickom systéme prevzali kontrolu nad ľudmi a to má zákonite dopad aj na formu, akou sa v budúcnosti vedie konkurenčný boj o zákazníka. Ten už totižto nepredstavuje len bežného konzumenta, ale aj potenciálneho občana, ktorý sa za cenu upísania sa nejakému syndikátu dostane k životu, aký si presne vysníval. Ako už asi tušíte, rozhodne tento konkurenčný boj nie je ani mierumilovný, ani ústretový...

Do hry vstupujete ako Kilo - agent, ktorému bol implantovaný revolučný čip s kódovým označením Dart 6, mimo iného umožňujúci jeho majiteľovi bezproblémovo na diaľku hackovať čokoľvek, čo je "nabúrateľné". Krátka testovacia misia, ktorá vám ozrejmí základy fungovania tohto čipu, je ale v závere prerušená príchodom šéfa vášho domovského syndikáktu zvaného EuroCorp, ktorý vás zasvätí do vašej prvej skutočnej úlohy: vo firme totižto došlo k priemyselnej špionáži a technológia, ktorou mal EuroCorp dobyť svet, sa dostala do rúk konkurencie. V spoločnosti druhého agenta sa tak vydávate do sídla onoho konkurenčného syndikátu, aby ste sa vysporiadali nie len s vedcom, ktorý na výskume pracuje, ale extrahovaním jeho čipu aj zistili, kto je za únik informácií a dát zodpovedný. Nakoľko ale hra obsahuje všeho všudy len 3 hlavné postavy (vy ste len nemý pozorovateľ - ovca), už v prvých minútach bude jasné, kto je kto a kam sa príbeh nakoniec uberie. A to rozhodne z hľadiska kvality hernej story neveští nič dobré.

Problémom hry samotnej je totižto jej dĺžka, teda konkrétne dĺžka singleplayeru. 4-5 hodín, za ktoré hru prejdete tak povediac ležerným tempom (a na strednej obtiažnosti), jednoducho nedalo priestor autorom na to, aby dokázali dostatočne vierohodne načrtnúť nie len charaktery postáv, ale aj samotné príbehové úskalia, ktoré ich motivujú k jednotlivým činom. Výsledkom takto narýchlo ušitých oslích príbehových mostíkov a do oči bijúcich absurdít potom je dej, ktorý hlavne v druhej polovici totálne stráca akúkoľvek logiku. Samozrejme, takéto zovšeobecňujúce tvrdenie môže byť zavádzajúcim a preto uvediem jeden príklad za všetky - približne v polovici titulu začnete naháňať zradcu, ktorý vám postaví do cesty hneď niekoľko smrteľných prekvapení, pričom pri vzájomnej konfrontácii nemá problém vám priložiť k hlave pištoľ. Nasleduje ale príbehový twist vycucaný z prsta a hneď v ďalšom leveli vaša postava onomu zradcovi pomáha. No a ja sa pýtam... prečo? Prečo, keď sa mi tá osoba pokúšala x-krát o život a nemala problém proti mne poštvať desiatky vojakov a iných protivníkov, prečo jej po jednej očividne nasilu vmontovanej spomienke musím hneď z FLEKU pomáhať? Kde je nejaký vnútorný vývoj môjho hrdinu, ktorý by ma k zmene strán prirodzene logicky nasmeroval? Prečo po rokoch loajálnej práce pre EuroCorp musím hneď zamieriť za šéfom s cieľom odstrániť ho zo sveta? WTF? No.. škoda reči.. ak máte aspoň priemernú inteligenciu, tú inteligenciu vám bude príbeh Syndicate ustavične svojou nedomyslenosťou urážať.

Z hľadiska hernej story je obzvlášť stupídnym aj dizajnérske rozhodnutie vás každú minútu otravovať nejakými textovými informáciami. Opäť za to môže spomínaná krátkosť hry, keďže nakoľko autori nemali čas podať príbeh interaktívnou formou, museli tento problém vyriešiť takýmto spôsobom. Ten je však vzhľadom na podstatu titulu obzvlášť nešťastným, pretože mnoho kľúčovým informácií o pozadí syndikátov je vám prekladaných len vo forme textu a vám sa NAOZAJ nebude chcieť v zápale boja každú sekundu prerušovať hru len preto, aby ste si mohli niečo prečítať. Do prdele, toto je FPSka a nie adventúra či RPG! Takéto "trhače" hernej dynamiky proste v tomto žánri nemajú čo hľadať. Ja Syndicate nechcem čítať, ale prednostne hrať.. veď je to akcia, nie? Nemôžete sa mi preto čudovať, že približne v tretine hry som už tieto texty prestal čítať úplne a dostal som sa k nim až tesne pred záverom kampane - a aj to len z dôvodu, že ma zaujímalo to dianie okolo syndikátov. Nie to dianie okolo hlavnej postavy a jeho misie, ale udalosti, ktoré viedli k vytvoreniu spomínaných megakorporácií a systému riadenia, na báze akého funguje tamojšia spoločnosť. Je to smutné, ale je to proste fakt - po príbehovej stránke je Syndicate naozaj bolestivým sklamaním!

Príliš úsmevu na tvári vám ale istotne nevykúzli ani náplň singleplayerovej kampane. 20 misií, rozsekaných na niekedy len pár minútové segmenty, síce na seba nadväzuje relatívne nenásilne a plynulo, avšak ich obsah je po väčšinu času tak zúfalo fádnym a nezáživným, až sa mi chce nad výsledkom zaplakať. Až na pár svetlých okamihov (naozaj len pár - jazda vlakom a jeden drobný logický rébus hneď v prvej tretine hry) je väčšina levelov poskladaná z nasledujúcich, do nemoty sa opakujúcich situácií: prídete do miestnosti, vchody a východy sa uzavrú, dizajnér do miestnosti naženie XY protivníkov, tých vysekáte, východ sa otvorí, prejdete úzkou chodbou a repete. To je asi tak všetko, čo by sa dalo o kvalite jednotlivých levelov napísať. Proste nuda, šeď, žiadna invencia, žiaden originálny nápad... len ustavičné koridory a opakovanie hore uvedenej schémy všade tam, kde trebalo level aspoň ako tak "natiahnuť". Ok, aby som titulu nekrivdil, sem tam vás čaká súboj s rovnako schopným agentom, avšak tieto boss-fighty sú príliš zriedkavými na to, aby dokázali hrateľnosť aspoň ako tak oživiť. Jo a ešte jeden príklad dizajnérskeho diletantizmu v praxi  - každé druhé dvere na ktoré narazíte, sú pokazené, takže vkuse čelíte jednej a tej istej quick time sekvencii. Ak to budete robiť po 50-ty krát, určite vám tu už nepríde ani zábavným, ani nechcene humorným. Príde vám to akurát už len maximálne otravným.

Aby som ale vkuse len nehanil - samotný gameplay titulu rozhodne nemožno označiť za zlý, pretože schopnosti, ktoré vám dali tvorcovia prostredníctvom čipu Dart 6 do vienka, vcelku originálne osviežujú inak klasický run´n´gun štýl hry. Okrem vizuálne pekne prevedenej fičúry zvanej augmented reality (luxusný názov pre inak vcelku bežný bullet-time mód) totižto budete v miere viac než vrchovatej využívať trojicu hackerských skillov, umožňujúcich vám nie len poštvať súpera proti vlastným, ale donútiť ho spáchať samovraždu či mu v zbrani vyvolať nepríjemnú spätnú explóziu. Navyše, autori do hry -aj napriek jej krátkosti- pridali akýsi kvázi-RPG element v podobe vylepšovania týchto schopností, takže spočiatku na vás táto novinka rozhodne urobí dojem. Žiaľ, aj v tomto prípade však tvorcovia nápad nedotiahli do konca. Síce sa neskôr stretnete so súpermi, ktorých zabitie si vyžiada istú mieru hackingu, avšak až na pár ďalších aplikácií sú možnosti Dart 6 zúfalo nevyužité. Osobne mi napríklad chýbala nutnosť sa dajme tomu nejakým levelom prebiť len s použitým týchto skillz či potreba ich širšie využívať k riešeniu environmentálnych puzzle. Náznaky tam síce sú, ale je ich príliš málo na to, aby z hry urobili aj niečo viac, než len obyčajnú strielačku. Korunu všetkej tej nedomyslenosti  potom nasadzuje záverečná tretina hry, kde dobré 3-4 levely musíte prechádzať bez možnosti naplno tieto schopnosti využívať. Vzhľadom na to, že práve v závere titul celkom solídne graduje, je naozaj zarážajúcim, že práve v týchto pokročilých prestrelkách, kedy už viete s Dartom ako tak narábať, ho nemôžete naplno v boji aplikovať. Autora tejto geniálnej myšlienky naozaj len povesiť do prievanu.. veď viete za čo!

Našťastie, zúfalo priemerný (ba priam až pod-priemerný) singleplayer je aspoň ako tak vyvážený relatívne obstojným co-opom, ktorý vám síce ponúka len 9 misií, avšak vo štvorici hráčov je hacking hneď o čosi zaujímavejším a zábavnejším. V prvom rade je dôležité povedať, že v rámci kooperatívnej možnosti hry máte k dispozícií nepomerne variabilnejší repertoár skillov, takže konečne dostávate aj trošku tej slobody a šance experimentovať ako so zbraňami, tak aj jednotlivými schopnosťami. Čo sa týka dizajnu a náplne misií,  čaká vás v podstate štandardná zmes úloh, typická pre tento žáner - tzn. klasická obrana objektov, ochrana osôb či krádež a následný zdrh do bezpečia. Dôvod, prečo je ale co-op nepomerne zábavnejším bratom singleplayeru, spočíva v prepracovanom systéme získavania skúseností a s tým súvisiaceho modelu levelovania. Hra vám totižto umožní nie len zlepšovať svoje schopnosti a hacking, ale aj zbrane, vďaka čomu sa svojim konceptom blíži systému povyšovania a odmien, aký poznáme zo série CoD či z nedávneho Battlefieldu 3. Samozrejme, tie najlepšie "perky" si sprístupníte až usilovným a dlhotrvajúcim hraním, v čom ale problém určite nevidím, keďže otvorenejší level dizajn co-op misií a výrazne obtiažnejšia zmes protivníkov vás budú motivovať k tomu, aby ste sa ku co-opu ustavične vracali.

Po stránke technického spracovania je vidieť, že autori nemali dostatok času prísť s originálnymi dizajnmi a tak všetky tie hranaté miestnosti a koridory zaobalili do zrak-otupujúcich svetelných efektov a všadeprítomného bloomu, majúcich za úlohu iba jediné - odviesť pozornosť od chabého vizuálu, ktorý je dnes pri najlepšom len priemerným. Prečo priemerným? Tak napríklad keď si porovnám strohú detailnosť prostredia Syndicate s maniakálnou detailnosťou apokalyptického Rage (ale aj hociktorej inej nedávnej FPSky), tak si v prípade toho prvého pripadám naozaj ako vo sfére budgetu. Podivná je aj mimika a gestikulácia postáv, ktoré síce hovoria hlasmi známych hercov a herečiek (Brian Cox, Rosario Dawson a pod.), avšak ich prejavy majú od prirodzenosti doslova na míle ďaleko. Aspoňže sa autorom podarilo hru obdariť mimoriadne chytľavou hudbou a úderným zvukom zbraní, takže keď už si hru neužijú oči, tak to budú aspoň uši.

Hra, narýchlo ušitá horúcou ihlou s pár dobrými nápadmi, ktoré ale neboli z dôvodu časovej tiesne dotiahnuté do konca - tak to je v skratke Syndicate, polotovar, ktorý síce bez ťažkostí skonzumujete, avšak žeby vám ako celok zachutil, to rozhodne povedať nemožno. Samozrejme, ak vám ide v prvom rade o kooperatívnu hru, je titul rozhodne zábavným sústom, avšak pokiaľ hľadáte poriadnu dávku singleplayeru či podarený sci-fi príbeh, ani jedno z nich v tomto titule nenájdete. Syndicate tak zlyháva v tých najkľúčovejších momentoch a preto ho osobne odporúčam naozaj len tým najskalnejším fanúšikom žánra. Ostatní nech sa radšej poobzerajú po nepomerne kvalitnejších kúskoch. Majú totižto naozaj z čoho vyberať!