X-men: Destiny

X-men je starý komix, ktorý vytvoril (asi ako všetko od Marvelu čo za niečo stojí) Stan Lee v 60tych rokoch minulého storočia. Postavičky začínali v rovnakej modro-žltej uniforme, postupne sa v+sak formovali, až kým sa neprešlo k podstatne temnejším farbám, kde je základom čierna. Podobne ako sú kostýmy v populárnych X-men filmoch.Takisto sa vyvíjali aj jednotlivé charaktery, prehlbovali sa ich črty a prestali byť jednoznačne plochodobré alebo zlé.

Prečo píšem v recenzii hry o tom, ako vyzerali a vyvíjali sa jednotlivé postavy? Zdá sa to možno nespojité, ale opak je pravdou. Už to, že obleky postáv z X-men zodpovedajú podobe z konca 80tich a začiatku 90tych rokov ma malo varovať, že táto hra možno nebude to, na čo som si za ostatnú dobu zvykol, ale nejako som tomu nevenoval pozornosť a hurá zachraňovať svet.

Hra sa odohráva v období po udalostiach, kde sa Charles Xavier spolu s Magnetom postavili proti Bastionovi. Profesor X je považovaný za mŕtveho, školu prebrali pod svoje krídla pôvodní X-meni a svet je rozdelený na tri frakcie. Na jednej strane sú ľudia, ktorí mutantov nechcú, a ktorých zastupuje radikálne hnutie „Purifiers“. Na opačnej strane je zasa Magneto s jeho Bratstvom, ktorí jednoznačne tvrdia, že svet má patriť homo superior. No a niekde medzi nimi sú X-men spolu s ľuďmi, ktorí chcú mierové spolunažívanie.

My si na začiatku môžeme výbrať jednu z troch postavičiek. Svojim spôsobom si tým určujeme štýl hry ktorým chceme hrať. Jedna postava je skôr tank, so silnými útokmi na blízko a veľa životmi, ďalšia má zase schopnosti útokov na diaľku a teda teoreticky máme dôvod prejsť hru viackrát za sebou, s tým, že bude odlišná vzhľadom na iné schopnosti. Okrem výberu postavy sme počas hry viackrát postavení pred rozhodnutie ku komu sa prikloníme. Na jednej strane súžiariví X-meni na čele s Cyclopsom, na strane druhej Magnetovo Bratstvo mutantov, ktoré neberie ohľady na ľudí. Hru ako takú to však príliš neovplyvní, akurát sa možno nedostanete k dvom alebo trom špeciálym misiám. A aby som zosumarizoval všetky výbery ktoré nás čakajú, v istých fázach hry si vyberieme novú schopnosť, ktorú naša postava získa. Tieto schopnosti môžeme postupne zlepšovať za XP body. Okrem toho počas hry nachádzame X-gény, čo sú vlastne akési drobné bonusy. Môžeme ich použiť do útoku, alebo obrany a ovplyvňujú či už formu akou útočíme, alebo množstvo života, či jeho regeneráciu.

Ak ste teda podobne ako ja, čakali RPG prvky, ktoré nám umožnia piplať sa s postavičkou a prispôsobiť si ju na obraz svoj, čakali sme spolu úplne zbytočne. Hra teda vôbec nie je RPG hrou, ale jednoduchou skákačkou a mlátičkou. Presúvame sa medzi jednotlivými bodmi na mape, vždy tam vytrieskame nejakú skupinku nepriateľov a následne sa znovu presúvame. Zmenu prinášajú občasné súboje s bossmi, ktoré však niesú nijako náročné a ani nemajú príliš odlišnú mechaniku od normálnych súbojov. Na boj nám slúžia dva údery, jeden blok, nejaké tie kombá a pár špeciálnych schopností. V Mortal Kombate som mal viac možností ako tu. A ako čerešnička na torte, hru prejdete za cca 6 hodín.

Po grafickej stránke hra prináša ako som už spomínal hore, návrat ku komixom z obdobia 80tych rokov. Preto sú X-meni naobliekaní v krikľavých kostýmoch. Nepriatelia sú žiaľ davy anonymných postavičiek, ktoré buď pochádzajú z klonovacích vaní impéria, alebo ich robili cez kopirák. Je síce fakt, že pri jednom súboji padne tridsať až sto protivníkov, a asi by bolo náročné robiť každého zvlášť… No i tak stovka úplne rovnakých postavičiek nie je zrovna najzábavnejšou.

Jediné čomu nemám čo vytknúť  v tejto hre je zvuková stránka. Postavičky sú nadabované profesionálne, je im rozumieť, zvuky prostredia, či hudba tiež zapadajú do hry a nič nekazia. Niesú však ani ničím výnimočné. Jednoducho sú dobré.

Keď to teda celé zhrnieme dokopy, dostaneme veľmi priemernú a jednoduchú hru, ktorá určite poteší deti. Najmä ak súfanúšikmi X-menov. Ak ste však starší a čakáte od hry nejakú tú výzvu a prípadne ešte aj RPG prvky, toto vás dlho baviť nebude, každopádne, dá sa to raz prejsť.