Amy

Je mi jasné, že ako DLC-only záležitosť musela byť hra vyvíjaná s obmedzeným budgetom a teda zákonite aj pod nepríjemným tlakom, avšak vydať takýto nedorobok a ešte za neho pýtať aj peniaze, to už chce naozaj poriadnu dávku arogancie a drzosti. Že vraj hra je zámerne ťažká a preto ju väčšina ľudí nevie naplno oceniť - bullshit! Autori zrejme ostali zakliesnení kdesi v rokoch 2000-2002 a nechápu, že aby titul ako-tak fungoval, musí mať nie len dobrú atmosféru, ale aj patrične dobré (a hlavne FUNGUJÚCE) herné mechanizmy, ktoré nefrustrujú ale naopak, motivujú hráča k podávaniu tých najlepších výsledkov. VectorCell, štúdio zodpovedné za tento exkrement, ale základy dobrej hry zjavne neovláda a preto je výsledkom ich zbytočnej roboty titul, na ktorý budete nadávať ešte pekných pár mesiacov po tom, ako ho neveriacky a z hnusom zmažete z disku, resp. vyšmaríte von oknom.

Hneď z fleku sa priznám, že po viac ako 8 hodinovom martýriu som to s Amy v záujme zachovania zdravého rozumu radšej vzdal. Osobne nemám nič proti výzvam v hrách a dokonca som v posledných mesiacoch prešiel hneď niekoľko titulov na najťažšiu obtiažnosť (naposledy to bol Gears 3 na insane - sólo), avšak čo je veľa, to veľa. Pokiaľ je totižto obtiažnosť výsledkom debilných a nefungujúcich herných mechanizmov, je hranie takto postihnutej hry nie zábavou ale čistým utrpením. Aby som ale nechodil stále len v bludnom kruhu, prejdem rovno k argumentom, ktoré by vás mali dokonale odradiť od akýchkoľvek zámerov to s týmto kusom softvéru aspoň na moment skúsiť. A začnem hneď tým čo z hľadiska konceptu vzbudzovalo zďaleka najväčšie nádeje - príbehom. Základná premisa deja, pojednávajúca o autistickom dievčatku so špeciálnymi schopnosťami, síce neoplývala prílišnou originalitou, avšak v spojení s  apokalyptickou zombie nákazou vytvárala keď už nič iné tak aspoň predpoklad toho, čo by mohlo byť neskôr naozaj zaujímavou a tajomnou story.

Žiaľ, hra sa s vysvetľovaním herných udalostí vôbec nepáre a tak sa prakticky za celú dobu hrania ani poriadne nedozviete, prečo vypukla nákaza, kto ste a kto je Amy a v akom období sa vlastne tá hra odohráva. Samozrejme, viacero indícií naznačuje tomu, žeby sa mohlo jednať o blízku budúcnosť, ale nakoľko autori nemajú ani len v päte vám niečo objasňovať, budete sa musieť holt, sústavne myšlienkami brodiť len v domnienkach a teóriách, ešte väčšmi zhoršujúcich váš dojem z príbehu. No a aby toho nebolo málo, trápne dialógy, hrozivo nelogický scenár (napr. NPC vám v animačke povie, že ju máte nasledovať a pritom je nastavená tak, aby nasledovala vás) či katastrofálna mimika postáv vás po čase donútia k tomu, aby ste tejto zložke hry kompletne prestali venovať pozornosť. Ak je toto dôkazom napínavej a zaujímavej story, pak tu máme asi nového kráľa hernej brakovosti!

Ešte horšie však na tom je Amy z hľadiska základných herných mechanizmov. Samotná náplň hry je tvorená troma približne rovnocennými zložkami, a síce bojom, stealthom a riešením logických hádaniek. To prvé, teda boj, mi svojim spracovaním zo všetkého najviac pripomenul prvé diely Silent Hillu - vaša postava má pre útok vyhradené len jedno jediné tlačítko, pričom aby boli boje "napínavejšie", dokáže sa pred útokmi súperov uhýbať. Fajn, síce nič prevratné ale keby to aspoň ako-tak fungovalo, nemám s tým u titulu zo škatuľky DLC-only žiaden problém. Tvorcovia však nedokázali ani takto triviálny mechanizmus bitiek pretvoriť do podoby, ktorá by bola zábavnou. Základný kameň úrazu súbojov totižto spočíva ako v nemotornosti hlavnej postavy, tak aj v podivnom kolíznom systéme, ktorý aj napriek tomu, že vizuálne ste protivníka doslova "preťali", váš útok jednoducho nezaregistruje. Proste, do zombíka to režete hlava nehlava, avšak hra si z toho rozhodne ťažkú hlavu nerobí a tak len zriedkakedy váš útok vyhodnotí ako úspešný. V rámci akčnej zložky titulu potom istotne nepoteší ani brutálne degradovanie vašich zbraní, kde u takej drevenej palice to síce ešte viem pochopiť, ale to, že sa mi po pár použitiach v rukách rozpadne aj statné páčidlo, to mi už príde ako totálne nedomyslená zhovadilosť. A to, že postava sa sama nevie bez tyčí a iných predmetov brániť, považujem za idiotizmus najhrubšieho zrna... keď už nič iné, tak to mohli autori vyriešiť aspoň nejakým quick-time eventom.

Keďže nemotorný a po pravde, otrasný súbojový systém, núti hráča sústavne sa stretom s infikovanými vyhýbať, ku slovu sa v takýchto situáciách dostáva stealth zložka hry. Tá ma dvojakú podobu - buď sa môžete pred dotierajúcimi hordami ukryť alebo sa môžete nechať infikovať (tzn. vzdialiť sa od Amy, ktorá vás udržuje pri živote) a vydať sa medzi zombies ako "jedna" z nich. Problém tohto bezosporu zaujímavého a z časti aj napínavého mechanizmu je, že nielenže nemáte žiaden zjavný indikátor, ktorý by vám povedal, koľko života vám ešte ostáva, ale navyše je možné sa v blízkosti zombies pohybovať len pomaly, pretože akonáhle pridáte do kroku, nejakým záhadným spôsobom vás súperi "odhalia". Úvodzovky preto, lebo nechápem, ako keď ste v stave "zombie", vás dokážu nemŕtvi (ktorým beh taktiež nerobí problém!) identifikovať. Proste, ďalšia z rady nelogickostí. No a tá v úvode spomínaná možnosť ukryť sa pred zombíkmi je síce pekný nápad (prevzatý z hororu Haunting Ground), ale keď sa vďaka odfláknutej AI zombíci zakliesnia o vašu skrýšu resp. ostanú pred vami stáť až do konca vekov, neostane vám nič iné, než zvoliť reštart checkpointu. A to vám rozhodne po vôli nebude, keďže hre je na checkpointy naozaj skúpa, takže kľudne vás pošle až na začiatok levelu len preto, lebo tvorcovia boli liknaví do hry pridať viacero záchytných bodov. Vzhľadom na to, že titulom prechádzate po väčšinu času len dobre známou (a toľko nepopulárnou) metódou "pokus-omyl", je nedostatok checkpointov naozaj maximálne frustrujúcim zistením.

Tretia zložky hry, teda riešenie hádaniek a logických puzzle, síce spočiatku vnáša do celkového gameplayu titulu aspoň aké také oživenie, ale keď budete po x-tý ráz posielať Amy cez nejaký otvor do vedľajšej miestnosti, aby vám otvorila dvere do ďalšej zóny, kde vás čaká takmer to isté, akurát že v blede-modrom, prestane vás to veľmi rýchlo baviť. To ale nie je všetko - obvyklý problém s elevátormi (Amy totižto nevie liezť po rebríkoch - how original!) či rozličnými key-cardami (ako poznáte ešte z čias Wolfa či Dooma) je v titule použitý snáď toľko krát, že je to až v rozpore s logickou stavbou jednotlivých lokácií a levelov - skrátka a dobre, je vidno, že tieto kvázi-puzzles boli do levelov narúbané na silu, pričom ich jedinou úlohou bolo umelo natiahnuť hernú dobu. Žeby sa ale banda géniov z VectorCellu zamyslela nad tým, či daná hádanka dáva v kontexte s daným prostredím aj nejaký zmysel, to už bolo zrejme nad kapacitu ich IQ. Rovnako na hlavu pôsobí aj fakt, že medzi kapitolami strácate všetky predmety, ktoré ste dovtedy mali - týka sa to nie len drahocenných injekcií proti nákaze, ale dokonca aj špeciálnych schopností Amy, ktoré nachádzate počas hry. Ok, poviete si, niečo podobné mal aj Alan Wake.. avšak tu je miznutie predmetov a naučených špeciálnych abilít bez akéhokoľvek odôvodnenia. Kľudne sa vám tak stane, že po x-tom reštarte checkpointu sa objavíte bez telekinézy, bez ktorej sa skrátka nedostanete ďalej. Čo nasleduje po tom, je snáď nad slnko jasné - potupný reštart celého levelu.

Ono, v podstate celá hra je po okraj preplnená nelogickosťami a stupídnymi dizajnérskymi nápadmi, nad ktorými ostáva rozum stáť. Zoberte si napríklad taký beh.. na to, aby sa vaša postava dala aspoň ako tak do poklusu, musíte stlačiť 3(!) tlačítka. Lana je pritom v globále nesmierne spomaleným charakterom, takže aj tá najväčšia blbosť ako je lezenie po rebríku jej trvá tak dlho, že si za ten čas v pohode uvaríte kafé, naučíte sa hebrejsky a ešte aj zostrelíte jedno či dve lietadla. Ok - what next? Tak napríklad kruh pre výber schopností malej Amy - má síce 5 položiek, ale za celú dobu hrania sa mi podarilo nájsť všeho všudy len dva skilly. A čo takto dementná animácia vašej postavy v prípade nejakého šoku, ktorú musíte pretrpieť aj keď to do vás veselo hustí tlupa zombíkov? Alebo sústavne zasekávanie sa o lajdácky "odstávajúce" polygóny a "neposlušné" objekty? Alebo dokonalo logické otváranie dverí pomocou elektronického spínača po tom, čo ste v oblasti vypli prúd (yup, aj toho si v hre užijete neúrekom)? A potom je tu ešte tá povestná 5. kapitola, ktorá je doslova výsmechom profesionálnemu level a game-dizajnu (autori jednoducho v istý okamih zmenia pravidlá hry bez toho, aby vás o nich čo i len okrajovo oboznámili). Skrátka, všetky herné prvky a mechanizmy, ktoré mali zabezpečiť dôstojnú hrateľnosť, sú v titule nejakým spôsobom nefunkčné či nedomyslené a preto aj napriek tomu, že po stránke audio-vizuálu nie je Amy vôbec zlou hrou, ako celok ju nemožno doporučiť naozaj nikomu. Simply put - ruky preč!