XCOM: Enemy Unknown

Retrospektíva

Môžeme polemizovať nad tým, či skutočne ľuďom dochádza fantázia a skvelé nápady alebo len skrátka vraciame do súčasnosti to, čo sme v minulosti považovali za dobré. Dôvody pre prerábky filmov, nové verzie starých piesní, či počítačových hier sa objavujú už nejaký ten čas. V prípade hier si človek hovorí, že je toho v poslednej dobe akosi moc. Generácia tridsiatnikov spomína na svoju mladosť a vydavateľské domy, či menší tvorcovia sa snažia túto mladosť nejakým spôsobom vrátiť. Niekto to skúša cez autentický zážitok 90-tych, prípadne starších, rokov. Iný sa zas pokúša priblížiť starú látku novej dobe - a v tom lepšom prípade i novému publiku. Niekomu sa nápad podarí a niekomu zas nie. Elektronický umelci by vám istotne povedali, aký zlý nápad je zahrávať sa so syndikátmi.

XCOM je produktom tejto doby. Mali sme šťastie, že sa medzi zamestnancami Firaxis našiel jeden nadšený, ktorý si dokázal celý projekt presadiť. Avšak asi nikto nečakal, že nový XCOM bude prevedený do novej podoby vo forme 1:1. Samozrejme, možné by to bolo, ale realita chce predsa len nové nápady, nové formy a prístupnejší formát. Predsa sa totiž rátalo i s konzolovou verziou a pôvodná hra by si s takýmto prístrojom príliš nerozumela. X-COM je dieťa počítačovej doby. Základné črty však ostali. UFO: Enemy Unknown totiž bola, pre tých čo nevedia, taktická stratégia skladajúca sa z dvoch hlavných častí. Manažmentu základne a taktickej, ťahovej časti. Oba základné prvky zostali zachované, zmenilo sa však ich fungovanie. Až do morku kosti.

Rekapitulácia

Existencia alternatívnych časových realít, je vcelku obľúbený materiál vedecko-fantastickej fikcie. Nuž, podobne môžeme pristupovať i k novému XCOMu. Mimozemská invázia sa posunula o niekoľko rokov. Môžeme len špekulovať čo zapríčinilo túto náhlu zmenu dejín, resp. prečo v našej rovine k útoku dochádza až o 16 rokov neskôr. Mimozemšťania však útočia s rovnakou účinnosťou a prehľadom ako v alternatívnej histórii. Zdá sa, že ľudstvo nemá najmenšiu šancu. Aj keď... za pokus to zrejme bude stáť. Je veľmi pravdepodobné, že ak by votrelci chceli, mohli by Zem zrovnať jedným silným útokom. K tomu sa však zatiaľ neodhodlali, čo môže predstavovať veľkú taktickú chybu. Vlády sveta preto zahajujú projekt XCOM, ktorý má za úlohu zastaviť únos obyvateľov planéty, zistiť motivácie votrelcov a napokon úplne eliminovať mimozemskú hrozbu. Jeden komandér, jedna základňa a kopec problémov.

Reimaginácia

XCOM: Enemy Unknown je iná hra. Množstvo zmien v prístupe k mnohým prvkom si všimne každý veterán série. Nový hráč nič neuvidí, len sa bude istotne čudovať, čo to tí pamätníci starých vojen trepú. Niekto bude potrebovať čas, aby sa so zmenami zmieril a zvykol si na ne, iný ich prijme okamžite a napokon sa nájdu i takí, ktorí sa so zmenami nezmieria vôbec. To je skrátka riziko absolútneho pretvorenia kultovej klasiky. Tak napríklad: množstvo základní, ktoré bolo možné stavať v pôvodnej hre, na hocijakom mieste planéty, tu nahradzuje niekoľko preddefinovaných na každom kontinente. Každé miesto má svoje zvláštne bonusy, ale hráč si vlastne neurčuje presné miesto. Základňa je jedna. Množstvo základní tak v tomto prípade nahrádza systém satelitov. Každej oblasti, resp. krajine môžete prideliť satelit, ktorý sleduje jej vzdušný priestor a vás upozorňuje na prebiehajúcu mimozemskú aktivitu. Tento systém tak eliminuje potrebu nových, ďalších základní, ktoré - povedzme si pravdu - v originálnej hre často práve slúžili len tomuto účelu. Vyhľadávania a prenasledovania votrelcov. Každá z týchto oblastí potom vyžaduje i leteckú podporu, bez ktorej nie je možné prenasledovať lietajúce taniere. Pozitívna zmena, ktorá prináša i čosi do taktického zvažovania na globálnej mape.

Zjednodušením prešlo i samotné zostreľovanie UFO. Oproti originálu je primitívnejšie, nezáživnejšie a prázdnejšie. Často som mal pocit, že táto zložka hry je tam len preto, že sa to akosi od tejto hry očakáva, avšak do jej zlepšenia nebolo vložené žiadne úsilie. Ono i celá správa glóbusu je jednoduchšia ako v pôvodnej hre. Žiadne posúvanie času na desatiny sekundy. Všetko sa hrnie dopredu jedným tlačidlom, ktoré hráča vyzýva k hľadaniu UFO aktivít. Nasleduje rýchly časový posun až do najbližšej akcie.

Na druhej strane, vizuálne spracovanie základne, to je iná pesnička. Jedným slovom, je výborné. Aj keď v konečnom dôsledku je základňa menej prehľadná ako v pravzore. Vlastne celý XCOM je o tom, čo si človek pri hraní pôvodnej hry vždy predstavoval. V tomto ohľade je to paráda. V základni je vidieť detailne každý kút, ten nádherný rez, v ktorom je zachytený celý jej život. Každej jednej miestnosti je venovaný náležitý detail, všetko sa hýbe a žije človeku pred očami. Skrátka nádhera. Na tomto mieste by možno bolo dobré spomenúť i akúsi kvázi komunikáciu s jednotlivými šéfmi oddelení, ktorý hrajú svoju úlohu i v zaujímavých strihových scénach, teda príbehu. Tvorí to jeden dynamický celok, ktorý pozitívne oživuje herný zážitok i napriek tomu, že nie je kľúčový pre definitívnu hrateľnosť titulu. Ostatne, vizuálna stránka všeobecne je zaujímavá. Tým samozrejme nemám na mysli počty polygonov, ale tzv. "art direction", ktorý sa skutočne vydaril. Či už je to výzor samotných vojakov, mimozemšťanov alebo množstvo klasických XCOM kulís v novom kabáte.

Nakoniec je tu ešte fungovanie správy zdrojov, šedý predaj mŕtvol a iných predmetov členským krajinám XCOMu. Tu je tiež malá, ale významná zmena – kým v pôvodnej hre človek potreboval len jedno telo na pitvu a potom ich mohol veselo predávať. V novej hre už tomu tak nie je. Z tiel mimozemšťanov sa stala výrobná surovina, ktorá je potrebná na výrobu niektorých predmetov. Čím sa ich predaj už nestáva takým lukratívnym tovarom. Zmena je aj v nárokoch na výskum a výrobu týchto predmetov. Každý predmet má svoje vlastné požiadavky, nielen finančné, ale i materiálové (a nie je to len elerium-115 a mimozemské zliatiny).

Druhým pilierom XCOMu sú potom taktické, ťahové súboje. Tie si tiež prešli ráznou zmenou. Autori sa úplne zbavili "časových jednotiek", obmedzili výbavu vojakov, veľkosť tímu a celkovo tak vyladili celé tempo hry. Úpravy, ktoré Firaxis spravili veľmi dobre fungujú. Systém je komplexný, ale nie komplikovaný. Každý vojak má svoju špecializáciu, svoju špecifickú úlohu, na ktorú sa najlepšie hodí. Človek si ho môže potom doupraviť ako sa mu hodí. Každý vojak môže v základe spraviť za kolo dve akcie, resp. pohyb a jednu ďalšiu akciu. Prípadne prebehnúť na väčšiu vzdialenosť. Výnimky v tomto systéme potom tvoria špeciálne vlastnosti, ktoré vaši vojaci naberajú so skúsenosťami v boji. I keď je atmosféra na bojovom poli veľmi podobná svojej predlohe, vďaka týmto rozhodnutiam aj čosi stratila. Strach a záchvev hrôzy, ktorý občas hráči pôvodnej hry zažívali, ten je preč. Ostáva len napätie, ale onen špecifický pocit strachu tu už nie je. Nemôže sa vám stáť, že vám mimozemšťania vyvraždia celú jednotku skôr, ako vylezie zo Skyrangera. Nie. Umierať budete, hlavne na obtiažnosti Classic, ktorá priam volá po tom, aby bola hraná. Na nižších obtiažnostiach sú totiž mimozemšťania až príliš pasívny a doslova čakajú až sa k ním priblížite.

Rekonzolizácia

Firaxis síce kde-tu v propagačných rečiach hovorili o PC koreňoch, ale v konečnom dôsledku to na ovládaní príliš necítiť. Nech sa to na gamepade ovláda ako chce – prirodzeným ovládacím zariadením PC je myš a klávesnica. A tu nám to trošku drhne. Čiastočne za to zrejme môže aj neposedná kamera hry, ale ovládať myškou hádzanie granátov, či určovať cieľ raketám je peklo. Po prepnutí do týchto módov myš odrazu akosi divne reaguje, akceleruje a nedá sa s ňou poriadne mieriť (hlavne v multiplayeri to môže byť problém, keď ste hnaný časovým limitom kola).

Spomínaná kamera, ide ruka v ruke s myšou. Prepínanie jednotlivých úrovní mapy si robí čo sa jej chce. V exteriéroch a jednoposchodových budovách to ešte nie je taký problém, ale akonáhle sa človek dostane do niečoho komplexnejšieho... Mal som misiu, kde bolo pristaté veľké UFO. Vždy keď som prepol na svojho vojaka, kamera (hra?) zobrazila namiesto správneho poschodia strechu. Zoom naspäť na vojaka, vojak sa pohol a kamera opäť ukázala strechu. Takto sa to opakovalo celú misiu a nemusím snáď hovoriť, že ku koncu už mi to liezlo jemne na nervy :-)

RE: Kritika

Napriek všetkému, všetkým tým drobným chybám a chybičkám funguje XCOM: Enemy Unknown skvele. Herná história pozná niekoľko hier, ktoré mali toľko chýb, že občas ani nešli dohrať, ale napriek tomu sa stali kultovou klasikou. Nie pre ich chyby, ale pre to pozitívne, pretože ako celok fungovali výborne a hlavne sa dobre hrali. XCOM: EU by som ešte dlho mohol kritizovať za jeho malé nedokonalosti - tu v grafickom vyobrazení, nepresnosti zobrazovania, občasného seknutia sa, ale to všetko je irelevantné. V momente keď od hry odvrátite zrak a čas ukazuje 5 hodín ráno, viete, že hráte výbornú hru. V hlave vám víri súboj medzi únavou a túžbou zahrať si ešte jednu misiu, vynájsť ešte jednu technológiu a potom..., potom už skutočne, ale naozaj pôjdete spať! Nie, zlé hry toto nedokážu a XCOM sa skrátka podaril. Svojim spôsobom je zaujímavou, modernou poctou pôvodnej hre.