Total War: Rome II

Najskôr nebolo pre nikoho prekvapením, že sa britské štúdio Creative Assembly rozhodlo vo svojej svetoznámej sérii Total War vrátiť späť do antického Ríma. Mnoho iných období, ktoré by dávali autorom možnosť zúročiť svoje megalomanské predstavy v dizajnovaní epických bitiek už k dispozícii nie je, keďže do ostatných dôb by sme sa vracali už po tretíkrát a moderné dejiny sa do kontextu hry jednoducho nehodia. Úvahy o tom, či už fanúšikovia nie sú podobnými titulmi presýtení sa zdajú byť bezpredmetné pri pohľade na to, akými ováciami je každý nový diel vítaný. Akokoľvek neuveriteľne sa to zdá, naposledy sme mali možnosť nahliadnuť do starovekého Ríma pred takmer desiatimi rokmi a konečne bolo na čase zapracovať rokmi nahromadené prvky hrateľnosti aj do tejto tematiky.

Pre skúseného znalca série isto nebude problémom skočiť do centra bojovej vravy, i keď vývojári nešetrili mnohými zmenami, hlavne v oblasti herného rozhrania. Rokmi osvedčené mechanizmy hry zostali poväčšine zachované, napriek tomu, ak porovnáme zmeny, ktoré prináša nový diel oproti ostatným, môžeme objektívne zhodnotiť, že pokrok je v ňom najviac očividný. Ak ste v sérii úplným zelenáčom, vďaka obligátnemu tutoriálu (prológu) si navyknete na hru relatívne rýchlo. Hra disponuje prehľadnou encyklopédiou, ktorá slúži ako akási dokumentácia. Zoznámite sa tu s prvkami, ktoré si v článku podrobne preberieme.  

Základnou časťou je samozrejme singleplayerová kampaň, v ktorej môžete ovládnuť Európu za jednu z deviatich (ak vlastníte DLC Greek States Culture Pack dvanástich) hrateľných frakcií, pričom každá má svoje plusy i mínusy (vojenské, diplomatické a ekonomické). V prípade Rímu a Kartága môžete dokonca voliť z troch rôznych rodín, takisto s vlastnými bonusmi a nevýhodami. Po dôkladnom zvážení vášho výberu vám už nič nebráni vrhnúť sa na ťahovú mapu Európy, ktorá bola vo svojom 3D prevedení prvýkrát uvedená práve v Rome: Total War. A tu sa na vás začnú valiť prvé novinky. Prvky rozhrania nabrali úplne nový vzhľad a mnohé sa premiestnili na iné miesta. Po skúsenostiach so Shogun 2 vás môže prekvapiť rozloha herného plánu, ktorý sa tiahne od Británie až po Perzský záliv, rozdelený na hromadu provincií očakávajúcich vaše vojenské výboje. Provincie sú zväčša tvorené dvoma až štyrmi osadami, pričom jedna zastupuje funkciu hlavného mesta, ktoré je vždy opevnené. V každej môžete budovať rôznorodé stavby a bonusy jednotlivých budov tentoraz platia pre celú provinciu, takisto mestá jednej provincie zdieľajú spoločné vlastnosti ako napríklad úroveň verejného poriadku, či zásoby jedla. Pozitívom je, že ste odbremenení od nutnosti stavať všetky druhy budov v jednom meste a môžete si ich rozložiť po celej provincií. V jednom meste sa teda sústredíte na hospodárstvo, inde založíte kasárne a podobne. Miesto na stavbu novej budovy získate až po rozšírení mesta, ktoré je možné až po vzraste populácie v danej provincii. Pozor si ale dajte na tom, že na nevyužitom mieste pre stavbu môžu vzniknúť slumy, ktoré spôsobujú pokles poriadku a musíte ich zlikvidovať, čo stojí peniaze. Jednotlivým provinciám môžete vyhlasovať edikty (vždy jeden na provinciu) a tým ovplyvniť dianie v oblasti. Patrí sem napríklad edikt „chlieb a hry“, ktorý prispeje k spokojnosti obyvateľov. Celkový počet ediktov je obmedzený veľkosťou ríše.

Zaujímavú novinku predstavuje taktická mapa, kde môžete získať prehľad o prosperite jednotlivých provincií, spokojnosti obyvateľstva vo vašej ríši, diplomatickej situácii a informácie o výskyte hodnotných predajných artiklov, ako napríklad mramoru, či olivového oleja. Obchod v Total War: Rome II neradno podceňovať, keďže ide o spôsob slušného zárobku. Obchodnú dohodu s vami samozrejme nepodpíše každý, takže si musíte dať záležať na poctivých diplomatických vzťahoch aspoň s nejakou z ostatných frakcií. V diplomacii sa v hre rozlišujú tri druhy vzťahov, a to priateľský, neutrálny a nepriateľský. Už podľa názvov je zrejmé, že sa od nich odvíja ďalšie správanie frakcií k vám. Pochopiteľne nechýbajú ani diplomatické možnosti známe z predchodcov. Noviniek sa doznal politický systém, bohužiaľ vás pravdepodobne nebude zaujímať, pretože rozhodnutia v ňom nie sú práve ďalekosiahle a najskôr im nebudete venovať príliš veľa pozornosti, pretože by to bolo často zbytočné mrhanie energiou. Možnosť technologického a ekonomického rozvoja je už obľúbenou samozrejmosťou a prešla skôr len kozmetickými zmenami.

Vaša ríša sa ale nebude rozširovať sama od seba a najrýchlejším spôsobom jej rozmachu je už od nepamäti meč, štít a pole nasiaknuté krvou vašich nepriateľov. Celý systém vzniku armády je veľkým rozdielom oproti predošlým dielom. Zakladáte ich v mestách a po novom je každá z nich obdarená menom. Jednotky však neverbujete v metropolách, ale vždy v rámci jednej armády, kdekoľvek na svojom území, na cudzom máte iba možnosť najať si žoldnierov. Typ jednotiek, ktoré si môžete naverbovať v danej provincii závisí od stavieb v nej postavených. V mestách nie je nutnosťou zanechávať jednotky, o ich obranu sa stará vlastná posádka, ktorá sa odvíja od budov v konkrétnej osade. Autori do hry zapracovali jemný RPG systém a generáli/admiráli jednotlivých armád/flotíl teraz získavajú po úspešných bojoch bonusy, ktorých skutočný účinok je ale otázny a prejavuje sa len vo veľmi obmedzenej miere. Presun armád po mori je tentoraz možný aj bez toho, aby ste zvlášť budovali loďstvo. Pozemná jednotka sa automaticky loďou vybaví a vypláva na more. Obsadzovanie miest je možné vykonať ako zo súše, tak i z mora obojživelným útokom. Úplne nepochopiteľnou skutočnosťou je, že po podmanení celého územia nejakej frakcie, časť jej armády zostane nažive a neustále sa snaží znovu dobyť stratené územie, aj napriek tomu, že je to absolútne beznádejné.

Každý znalec série si je isto vedomý, že v momente, keď začne boj, z ťahového módu sa presúvate do reálneho času, kde sa na bojovom poli stretnú aj štyri tisícky vojakov. Taktické možnosti sa od Shogun 2 takmer vôbec nezmenili, tu však nejde o výčitku, v tomto ohľade už predchodca exceloval. Hra je otvorená tomu, aby ste si našli svoj štýl boja a nijako vás neobmedzuje. Staré známe pravidlá, ako napríklad neposlať jazdu na formáciu s dlhými kopijami sa rovná odchodu do strategického dôchodku, stále platia, ale ak sa nebudete správať ako vyslovený hlupák a veci si premyslíte, žiadne polená vám pod nohy hra hádzať nebude. Bohužiaľ umelá inteligencia sa miestami nespráva práve rozumne a fatálne chybuje. AI vojakov posiela bezhlavo dopredu a nedokáže predvídať vaše pasce.

Klasickou súčasťou série je využívanie agentov. K dispozícii máte 3 typy, a to hodnostára, šampióna a špióna, každá frakcia ich nazýva po svojom, ale funkcia zostáva rovnaká. Vhodným využitím agentov sa môžete efektívne zbaviť oponentových generálov, armád, budov, agentov alebo rýchlejšie získať kontrolu nad provinciou. Spôsob likvidácie nepriateľskej jednotky závisí od vylepšovanej vlastnosti daného agenta. Nepriatelia takisto neváhajú využiť tieto jednotky a môžu narobiť vo vašich radoch mnoho škôd.

Vizuálna stránka je celkom neprekvapivo ohromujúca a ak vo vašom domácom miláčikovi drieme veľmi nadpriemerný hardvér, užijete si takmer hollywoodsky zážitok. Vojaci v rámci jednej formácie sú od seba odlíšiteľní a ich pohyby nie sú úplne uniformné, čo dodáva hre závan realizmu. Ak ale nie ste vlastníkom drahej zostavy, musíte sa v nastavení detailov uskromniť, inak sa hlavne real-time časť zmení na nepríjemnú slide-show. Nahrávacie časy trvajú naskutku dlho. Takisto čakanie na ťahy ostatných kultúr sú nadpriemerne dlhé a nejeden by si zatiaľ stihol skočiť na kávu, keďže často dosiahne aj dve minúty.

Total War: Rome II je veľmi príjemnou evolúciou značky, ktorá sa síce úplne nevyhla zažitým nedostatkom, ale posúva sériu značne dopredu. Ak ste fanúšikom značky, recenziu pravdepodobne vôbec nepotrebujete. Creative Assembly sa môže na svoj nový počin pozerať s hrdosťou hodnou rímskeho cisára.