Všetky články

„Vysokú úroveň výkonu a štýlu“ známu z produktov Toshiba Qosmio, demonštruje aj nový modelový prírastok, prichádzajúci aj v samostatnej 3D verzii.

Je to len pár dní, čo som po 3-ročných útrapách dokončil Ninja Gaiden 2 na obtiažnosť Path of Warrior. V podstate, až na pár ťažších sekvencií typu "boss v metre", "level v Moskve" či "dvojica ohnivých Armaddilov" som hrou prešiel relatívne bez zaváhania - to sa však v plnej miere dostavilo až v posledných okamihoch kampane, kedy som musel čeliť hneď 5 (!) boss-fightom za sebou, pričom záverečná trojka bitiek (jedna z nich pritom mala až 3-fázy!) bola pre mňa po dlhú dobu nesplniteľnou úlohou...

Predchádzajúci týždeň bol značne rozsiahly. Poďme naň uprieť svoj herný zrak.

Niektorí možno budú namietať, avšak faktom je, že bitkárska séria Soul Calibur v posledných rokoch nepríjemne stagnuje. Akoby autorom po čase došli nápady, ktoré by ju posúvali vpred - síce nám s každým novým dielom prinášajú nejaké tie zmeny, avšak vo väčšine prípadov sú natoľko nevýraznými, že to na výrazne oživenie gameplayu naozaj nestačí. A pritom dostať rokmi overenú značku po rokoch opäť na výslnie nie je až taký problém - stačí sa pozrieť na minuloročný Mortal Kombat a hneď vám musí byť jasné, o čom že to točím.

Štrnásty hardvér týždeň končiaci Veľkonočnou nedeľou priniesol informácie o trojici produktov. Nechýbalo tak oznámenie zaujímavých herných ovládačov, predstavil sa nám vylepšený CPU chladič, no a pripomenuli sme si aj nové prenosné reproduktory od Geniusu, ktoré ocení širšie publikum, napríklad i hráči.

S Kickstarter projektmi sa v posledných týždňoch roztrhlo vrece. Nie, že by to bolo niečo zlé, priam naopak – všetko to znie až príliš dobre. Treba len dúfať, že dôvera vložená do projektov sa napokon vráti ako skutočne zábavná a kreatívna hra. Otázkou ostáva ako dlho nám to vydrží.

Nezávislý tím Frictional Games sa po obrovskom úspechu Amnesie opäť vracia do tohto desivého univerza, aby nám predostrel osud ďalšej postavy čeliacej svojim najhorším predstavám. Druhý diel nesie názov A Machine For Pigs a okrem spomínaných Švédov na ňom spolupracujú skúsení autori indie záležitosti Dear Esther. Inými slovami, výborná dvojica na to, aby sme si nachystali aspoň jedny trenky navyše.

"Do pi...!" Hlasito som zvolal v okamihu, keď sa mi popod nohy znenazdajky preplazil nechutne zdeformovaný patient demon. Monštrum, ktoré mi svojim hnusným zvukom a neprirodzeným pohybom naháňa strach už z diaľky, je totižto ešte nepríjemnejším v momente, kedy padne zdanlivo mŕtve na zem. Holt, taký je už ale Silent Hill 2 - nepredvídateľný a hrozivý až do morku kostí. A pritom k vytvoreniu skutočne nepríjemných pocitov depresie a strachu nepotrebuje ani hektolitre krvi, ani excesívnu brutalitu, či ani dnes veľmi populárne "šokové" momenty. Vystačí si len s majstrovsky budovanou atmosférou a príbehom, ktorý aj dnes nemá v žánri absolútne žiadnu obdobu.

Zábava, nespútaná, násilná, dalo by sa povedať, že je takým etalónom kultúry kriplov. Skrátka bezprecedentné násilie za účelom zábavy. Ono sa vlastne niet čo diviť, že Saints Row The Third patrí k najzábavnejším hrám minulého roka. Aj keď sofistikovaným humorom nevládne, pri jej hraní máte neustále debilný úsmev na tvári. Ostatne tohto trendu sa drží i posledné DLC k tejto hre. Je to zábavná jazda, ale...

Minulý týždeň bol slušne nabitý nielen novinkami, ale aj hernými recenziami. Ak ste ho však nestihli pozorne sledovať, môžete si ho práve teraz zreprízovať.

Čo nás po hardvérovej stránke postretlo počas posledného marcového týždňa?

Tak chceme či nechceme tú originalitu v hrách?

Vatra si holt, zobrala až príliš veľké bremeno na plecia. Dostať značku Silent Hill na úroveň originálnej trilógie (niektorí k nej radia aj pre mňa rozporuplný štvrtý diel) by bola fuška aj pre samotné Konami a nie to pre štúdio, ktoré nielen že nemá so žánrom survival hororov žiadne skúsenosti, ale dokonca je v oblasti vývoja produktov digitálnej zábavy úplným nováčikom. Neviem ako vy, ale pokiaľ by som mal v rukách tak dobre etablovanú sériu, akou Silent Hill bezosporu je, rozhodne by som s jej budúcnosťou nehazardoval tým, že ju zverím na starosť niekomu úplne neznámemu.

Ďalší týždeň v poradí skončil a my si ho vďaka tomu môžeme zopakovať.

Hrať Raymana Origins je v istých aspektoch podobné, ako byť na drogách, či iných návykových látkach - totižto, ako si s tým bezkĺbovým panáčikom hopsáte sem a tam, ste konštantne udržiavaní v absolútnej pohodovej náladičke, ktorá vás dokonale zbaví akýchkoľvek nervákov a stresov...

Predstavte si, že sa celú noc mordujete so zadaniami, aby vám hneď ďalší deň pán cvičiaci povedal, že ich môžete prerobiť znova, s tým, že vás lajdácky kolega, ktorý sa onomu cvičiacemu "pchal" intenzívne do anusu, si už vselo odnáša zápich (zápočet) bez toho, aby sa do zadaní čo i len okrajovo pozrel. Nuž, takáto nasratia hodná situácia sa mi počas VS štúdií stávala až nezdravo často, takže môj hnev na margo nespravodlivosti nášho školstva rozhodne nebol malý.