Zoznam článkov autora DanKanFan

Pod jednou značkou sa často skrýva jeden svet – konzistentný a na seba nadväzujúci. Avšak ak nie je pánom značky jeden autor – jedna autorská entita, je veľmi pravdepodobné, že sa čoskoro začne značka roztápať do množstva nesúvisiacich jednotiek. Pamätníci si isto spomenú na pôvodnú sériu X-COM, ktorá sa tiež postupom času začala rozpadať. Jednu vec však nestratila – vnútornú prepojenosť jednotlivých dielov v rámci sveta X-COMu. Nech už bol výmysel vydavateľa akokoľvek hlúpy, vždy zapadal (aspoň nejakým spôsobom) do existujúceho vesmíru.

Návrat ku klasike spred 20-tich rokov prichádza naspäť v prerobenej podobe na iOS a Android zariadenia. Broderbundove meno 1993 série Prince of Persia: The Shadow and the Flame prezentuje silné meno nielen minulosti, ale aj prítomnosti. Možno to však povedať o (ne)podarenom konverte na mobilnú verziu? Radosť zo značky a vybudovaného mena Prince of Persia popri hraní príliš nezotrvá. Avšak nič nie je stratené.

Možno jej chýbal ten povestný cit pre detail či perfekcionizmus západných AAA titulov, avšak pôvodná Dragon´s Dogma ponúkla fanúšikom RPGčiek presne to po čom túžili – atraktívny fantasy svet, skvelo vyvážené gameplay mechanizmy či výzvu, ktorú dnes možno nájsť skutočne len v stopovom množstve titulov. Ja sám som v hre utopil solídnych 20+ hodín takže rozhodne môžem potvrdiť, že spolu s druhým Zaklínačom ide o jedno z najlepších RPG, aké sa nám na hernej scéne za posledných pár rokov urodilo.

Spomienky snehom zaviate. Dovahkiin zrazil na kolená draka čo sa chystal zožrať svet. Teraz sa len túla po šírych krajoch Skyrimu. Tu vyčistí hniezdo bandy lupičskej, tam pomôže so strateným šperkom. Často však rozmýšľa, o úlohách, ktorého ho možno ešte len čakajú. Často hľadí z Hrdla sveta unášaný spomienkami na svet zvaný Tamriel.

Nie je ľahké recenzovať hru s ktorou ste strávili 21 rokov života, verte mi nie je. Hral som každý jeden ročník, skutočne každý, to vám pokojne odprisahám, prežil som všetky jej vrcholy, jej pády aj jej návrat na výslnia a už som neveril, ale stalo sa. Aj v 21 ročníku svojej existencie ma NHL dokázala prekvapiť. A príjemne.

Je zaujímavé sledovať, ako sa vo vedeckej fikcii, a vlastne fantastike všeobecne, veľmi často spája myšlienka života mimo planétu Zem s agresívnym činiteľom. Ohrozenie samotnej podstaty ľudstva potom vedie k náhlej, zjednocujúcej akcii, ktorá sa pokúsi vonkajších agresorov zahnať, respektíve absolútne poraziť. Čo väčšinou so sebou prináša nielen technický pokrok, ale i (vo svetle reality takmer nepredstaviteľnú) jednotu všetkých pozemských vlád bez rozdielu politickej, či náboženskej príslušnosti. XCOM nie je iný, ba naopak, je priam nositeľom tohto archetypálneho správania sa ľudstva. Okrem toho je reprízou udalostí, ktoré sa už odohrali. Jednoducho, všetko v duchu súčasných trendov.

Sedím si na jagavej hviezdičke, harfu v ruke a pomaličky, potichúčky vybrnkávam imperiálny pochod. Nie, na obláčiku nesedím. Boli ste vlastne vôbec niekedy vo vesmíre? Videli ste tam obláčiky? Nie. Mŕtvy vo vesmíre na obláčiku nesedí! A o tom to vlastne celé je. Pojednanie o smrti, akt prvý, kapitola tridsiata tretia: Faster Than Light.

Kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ! Asi takto trefne by sa dali zhrnúť moje dojmy z open-world akcie Sleeping Dogs, ktorá herný svet zasiahla ako blesk z čistého neba a momentálne si užíva takú pozornosť, že aj GTAčko bledne závisťou. Áno, presne to GTAčko, ktoré bolo touto hrou zosadené z trónu, presne to GTAčko, ktoré zo svojho nového dielu nie a nie ukázať aspoň jeden čo i len solídnejší trailer. Viete čo - fuck GTA! Sleeping Dogs totižto jasne dokazujú, že Rockstar na mestské akcie ani vonkoncom nevlastní patent a s troškou umu a citu je možné vyprodukovať titul, ktorý sériu GTA nie len že kvalitami dorovná, ale dokonca aj predčí. Jasné, mnoho skalných fanúšikov si teraz na margo mojej osoby neberie servítky pred ústa, avšak nemám inú možnosť, než ešte raz zopakovať "kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ!".

Kedysi dávno, keď 70% z tých, ktorí teraz čítajú tieto riadky ešte, buď neboli na svete, alebo ak aj na svete boli, ich najväčšou dennou starosťou bolo naplniť plienku dostatočne vhodnou náplňou, existovala žuvačka Pedro. Bola to fakt super vec, mala fakt dobrý obal, vnútri bomba obrázok a bola sladká jak sviňa, čo pre v tých časoch párročného krpca značilo dokonalosť. Mal som ju vážne rád, a zožral som ich tony, to mi verte, ale časom som prišiel na to, že táto žuvačka chutí len asi 3 minúty, obrázok je na nekvalitnom papieri a ten obal... no, škoda reči. A tak je to žiaľ aj s Deadlightom.

To, že sa z kociek skladá svet, vedia všetci hráči Minecraftu, no z Lego kociek sa skladá hneď niekoľko rozličných svetov. Star Wars, Harry Potter, Indiana Jones a Batman. A práve z Gothamu bude táto recenzia.

Je naozaj pozoruhodným sledovať, ako sa nám tvorcovia hier prostredníctvom developer diary videí snažia nahovoriť, že práve ten ich titul je tým najlepším, čo si budeme môcť v čase jeho vydania zahrať. "Bude to prelomová bomba, pecka, super gamesa, z ktorej sa totálne zoseriete!" zaznieva z nejedného promo video-materiálu a ja mám niekedy pocit, že sa na mňa valí hra, o ktorej budem vyprávať ešte dlho potom, ako sa môjmu potomstvu narodí jeho vlastné potomstvo.

A3!
Zásah!
Napadlo by vás na motív tejto klasickej hry zo základnej školy robiť film? A potom podľa toho filmu ešte aj hru? Mňa tiež nie. Film sa javí ako kasový trhák no a hra... O tej si povieme teraz niečo viac.

Je veľká škoda, že Tom Clancy sa v tých svojich politických trileroch už akosi začína strácať. Všetko je v podstate na jedno kopyto - východ konšpiruje proti západu, západ sa cíti byť ohrozený, do akcie sú nasadené super-špeciálne jednotky, zlí dostanú po hube, dobrí dostanú dávku pochvalných slov, ende-schluss...

Na rovinu sa musím priznať, že môj prvý dojem z PS Vita verzie úspešnej FPSky Resistance rozhodne nebol optimistickým. Hrozivo amatérske menu s primitívnymi obdĺžničkami namiesto nejakých štýlovejších buttonov, rozličné grafické glitche pri prechode medzi obrazovkami či tichučké audio, to všetko mi spočiatku nedávalo nádej na herný zážitok, ktorý by aspoň z polovice replikoval zábavu, typickú pre túto ságu.

Asi najvýstižnejším označením titulov, sprevádzajúcich launch handheldu PS Vita, je pojem "stávka na istotu". Wipeout, Uncharted, Rayman, Marvel VS Capcom, Modnation Racers... to všetko sú síce kvalitné, ale nie príliš originálne hry, ktoré až na pár výnimiek ponúkajú iba štandardný herný zážitok, v ničom sa neodlišujúci od toho konzolového. Sony sa skrátka rozhodlo tentokrát neriskovať a preto na úvod potešilo predovšetkým skalopevných PS3károv, ktorí si tak kúpou PS Vity mohli zahrať pokračovania svojich obľúbených značiek bez toho, aby museli hneď z fleku investovať do neznámych a teda krajne riskantných projektov. Dnes, kedy má PS Vita svoj launch úspešne za sebou, sa konečne vytvoril priestor aj pre tituly, svojim konceptom či technickým spracovaním predsa len sa vymykajúce zabehnutému štandardu.