Resistance: Burning Skies

Našťastie, v tomto prípade sa tvrdenie "prvý dojem je ten kľúčový" svojho naplnenia nedočkalo a s pribúdajúcimi odohranými hodinami som začínal nadobúdať pocitu, že ma tento Resistance baví viac, ako ktorýkoľvek predchádzajúci. Je síce pravda, že Burning Skies sú v porovnaní s dospelejšími PS3kovými kolegami len akýmsi okliešteným spin-offom, avšak na výslednej zábave to vôbec nie je poznať. Možno sa po tých slovách chvály rada z vás pýta, či nie som k Viťáckym titulom predsa len benevolentnejší, než je zdravé. Nuž, pevne dúfam, že vás nasledujúcich pár riadkov presvedčí o tom, že opak je v skutočnosti pravdou.

Príbeh, zrejme najzbytočnejší prvok väčšiny FPSiek, neexceluje ani tu, avšak keď už nič iné, tak aspoň funguje v rovine motivácie, popoháňajúcej hlavnú postavu aj tam, kde by sa žiaden normálne uvažujúci človek neopovážil vstúpiť. V titule sa chopíte role statočného požiarnika Toma Rileyho, ktorý musí na pôde USA čeliť zdrvujúcej invázii Chiméry. Samozrejme, z dôvodu dramatizácie deja je hrdina v úvode hry násilne odtrhnutý od svojej rodiny a tak sa v spoločnosti miestneho odboja vydáva na strastiplnú púť, ktorá ho síce eventuálne privedie na stopu posledného pobytu jeho manželky a dcérky, avšak ako už býva u takýchto akčných spektáklov zvykom, nič nepôjde presne podľa plánu. Story je teda jednoduchá, primitívna a ničím nezaujímavá, avšak na druhú stranu sa ani o nič svetoborné silou mocou nesnaží - je to skrátka x-milion krát videná šablóna, ktorá síce nenadchne, ale vzhľadom na jej početný výskyt v hrách dnes už ani veľmi neurazí.

Uraziť však poniektorých z vás môže počet singleplayerových misií, nedosahujúci ani dvojmiestnu cifru. Levelov v kampani je totižto všeho-všudy len 6. Poviete si - ved to je záležitosť na jedno popoludnie! Nuž, nebudem vám klamať a rovno poviem, že na normálnej obtiažnosti vám prejdenie singlu nezaberie viac, než cca 5 hodín. Je to na handheld málo? Nemyslím si. Dôvodov, prečo krátku hernú dobu neberiem až tak kriticky, je totižto hneď niekoľko. Tým prvým je istotne dizajn a variabilita úrovní - vďaka výbornej architektúre a nulovej recyklácií už raz videných sekcií je každý jeden level naozaj atraktívnym, takže sa neraz počas hrania pristihnete, ako po vyčistení určitej lokácie len stojíte a kocháte sa danou scenériou. Druhým a nemenej dôležitým faktorom zábavnosti titulu je jeho vysoká miera znovuhrateľnosti. Tá vyplýva nie len zo snahy získať všetky trofeje, ale aj z túžby pozbierať tu a tam nachádzané dokumenty, popisujúce zväčša smutné osudy vojnou postihnutého obyvateľstva. Vzhľadom na to, ako riedka ústredná príbehová línia je, sú tieto textové zápisníky vítaným dejovým spestrením.

No a samozrejme potom tu je gameplay samotný. V základoch je Burning Skies síce tradičným žánrovým zástupcom, avšak niekoľko dizajnérskych noviniek ho robí predsa len o čosi hravejším, než je u tohto typu hier štandardom. Tak za prvé - vaša postava sa vie kryť a strieľať zo zálohy. Fičúra, typická skôr pre 3rd person akcie, tu funguje doslova a do bodky na výbornú, pričom na vyšších obtiažnostiach sa bez nej už prakticky ani len nepohnete. Za druhé - zbrane. Nielenže počas hry dostanete do rúk bohatý a skvelo vybalansovaný arzenál (okrem noviniek nechýbajú ani klasiky ako Carbine či Auger), ale ten je dokonca možné aj dodatočne upgradovať, a to zbieraním špeciálnych a zvyčajne umne poskývaných modrých kociek. Aj napriek tomu, že vylepšenia majú v drvivej väčšine prípadov len charakter updatu statov (väčší zásobník, väčšia prieraznosť, menší recoil a pod.), je rozdiel medzi štandardnou a upgradovanou zbraňou ihneď v boji viditeľný. Špecialitkou handheldového Resistance je potom isto iste druhý mód streľby, ktorý je u každej zbrane riešený nejakou dotykovou vychytávkou (napr. autotargetting samopalu Bullseye aktivujete "podržaním" protivníka, výbušný šíp do kušo-brokovnice nabijete dotykovým "natiahnutím" a pod.)

Popri zbrojnom arzenáli rozhodne nesmiem zabudnúť ani na pestrú paletu protivníkov, ktorí sa vám v rámci kampane postavia do cesty. Okrem evergreenov typu štandardní Chiméra vojaci či Chiméra zombies sa v miere viac než početnej budete stretávať aj s rozličnými typmi elitných bojovníkov, ktorí vám obzvlášť na vyššej obtiažnosti naozaj nepríjemne zatopia. Páči sa mi taktiež, že autori sa nezľakli handheldového formátu a tak na vás posielajú nie jedného, nie dvoch, ale zvyčajne celú tlupu Chiméry, teda presne v takých množstvách, na aké ste u tejto série zvyknutí. Čerešničkou na torte sú potom bez debaty súboje s bossmi, ktorí vám svojou impozantnosťou dajú na známosť, že PS Vita je mocný hardvér, v ničom si nezadajúci s kolegom PS3. Suma sumárum, až na relatívne štandardnú hernú náplň som sa pri prechádzaní singleplayerovej kampane Resistance: Burning Skies výborne bavil a pokojne si ju dám o pár dní znova.

Inak, ak ste to ešte z predchádzajúceho odstavca nepostrehli, tak titul beží na handhelde naozaj bezproblémovo, pričom nerobí mu problém plynulo fachčiť ani v momente, kedy stojíte zoči voči obrovi o veľkosti paneláku. Našťastie, výbornému frame-ratu nepadla za obeť samotná kvalita vizuálu, ktorý sa bezosporu radí medzi to naj, čo nám zatiaľ Vita bola schopná ukázať. Kriticky sa však musím vyjadriť na margo audio-zložky hry - nielenže je príliš tichučkou, ale navyše má titul aj sústavné problémy s výpadkami hudby, čo z hľadiska budovania atmosféry rozhodne kladne zhodnotiť nemožno. Pevne teda verím, že tento neduh autori čo najskôr odstránia patchom. Jo a aby som nezabudol - Burning Skies obsahuje aj kompetitívny multiplayer pre 8 hráčov (3 mody, 6 máp), ktorý síce na pár okamihov zabaví, ale žeby ma nejako výraznejšie o svojich údajne výnimočných kvalitách presvedčil, to povedať nemôžem.

Ako som už spomenul v úvode recenzie, môj prvý dojem z Viťáckeho Resistance rozhodne nebol dobrý a pokiaľ by som nebol človekom trpezlivým, zlomil by som nad ním palicu ešte pred tým, než by mi stihol ukázať všetky svoje tromfy. Našťastie, dal som titulu šancu, za čo sa mi odvďačil vskutku výbornou a na žáner tradične návykovou hrateľnosťou. Burning Skies je teda prvou úspešnou FPSkou platformy PS Vita a pokiaľ ste fanúšikmi tohto žánra, nevidím dôvod, prečo by ste "vreckový" Resistance mali obísť. Jasné, nie je bohvieko nápaditý, ani originálny, ani dlhý - avšak je skvelo zábavný a to je to, o čo tu ide v prvom rade!