Dragon’s Dogma: Dark Arisen

Dragon´s Dogma: Dark Arisen, rozšírené vydanie pôvodnej hry s novým obsahom preto zákonite neuniklo mojej pozornosti a tak som svoju družinu na čele s mojim lvl 53 mágom vyslal na dobrodružstvo, z ktorého mi ešte aj dnes behajú zimomriavky po chrbte. Samozrejme v tom dobrom slova zmysle! Dark Arisen mi totižto ponúkol presne to, čo mi v pôvodnej hre citeľne chýbalo – hrobky, kobky a k tomu smrť na každom jednom kroku.  Pozor – drobné upozornenie. Nasledujúce riadky sa zaoberajú iba pridaným obsahom, ak si chcete prečítať čosi viac o herných mechanizmov, zavítajte SEM!

Bitterblack Island, nový ostrov ležiaci neďaleko Gransysu (dejisko pôvodnej hry), navonok nepôsobí nijako objavne či objemne a jeden by mohol nadobudnúť dojmu, že bol do hry pridaný tak povediac „len aby sa nepovedalo“. Prvý dojem je však v tomto prípade naozaj mylným a pokiaľ sa rozhodnete zákutia Bitterblacku preskúmať skutočne do podrobna, zaberie vám to pri najmenšom 12-15 hodín. A to prosím pekne za predpokladu, že ho navštívite s partou dobre vytrénovaných bojovníkov! Autori totižto podzemné priestory novej zóny zaplavili tým zďaleka najnebezpečnejším čo sa vám môže v onom svete pripliesť pod nohy a preto bez adekvátneho levelu (aspoň 50ka) ani len o návšteve onoho ostrova neuvažujte.  Dôvod je prostý – veľmi rýchlo by vás to ustavičné umieranie mohlo unaviť.

Ako som už teda stihol naznačiť, Bitterblack Island ponúka hráčom presný opak toho, čo pôvodná hra. Zabudnite teda na bohaté exteriéry Gransysu – vaša partička totižto podstúpi nefalšovanú cestu do stredu zeme a ako bude postupne zostupovať k Dark Arisenovi, budete čeliť čoraz nebezpečnejším protivníkom a bossom. Prišli vám súboje s drakmi či obrnenými kyklopmi pôvodnej hry ťažké? Tak v takom prípade sa obrňte riadnou dávkou trpezlivosti pretože Bitterblack vám naservíruje monštrá, ktorých skolenie si neraz vyžiada nielen dokonalú koordináciu a mix všetkých možných skillov, ale aj solídnu porciu vytrvalosti. Jeden príklad za všetky – zabitie bossa v podobe ozrutného beholderáckeho oka mi zabralo cca 20 minút času a to som pred tým v onom súboji skapal aspon 5x, kým som si uvedomil, ktoré skilly môjho mága a družiny sú voči onej ohavnosti účinné. Navyše, aby ste sa počas bitiek nenudili, autori sem tam do levelu len tak z rozmaru prihodia či už „bonusovú“ hydru, draka či dokonca pána smrťáka, čo obtiaťnosť pridaného obsahu ešte viac približuje ku konkurenčnej záležitosti Dark Souls. Samozrejme, ako fanúšik onej gamesy sa nesťažujem, avšak považoval som za správne vás informovať o tom, že bez dostatočného levelu a skillov na Bittberblack Island radšej ani len nepomýšľajte.

Samozrejme, pokiaľ sa ale odhodláte vydať do hlbín novej zóny, budete za vašu odvahu, chrabrosť a nebojácnosť bohato odmenení. Nové skilly pre vašich hrdinov, nové zbrane a výzbroj či nová „bižutéria“, to všetko je totižto viac než dôstojnou motiváciou k tomu, aby ste sa výziev nového ostrova nebáli, ale naopak zariskovali aj tam, kde podľa štatistík nemáte šancu uspieť. Všetko totižto závisí od vašich schopností, takže pokiaľ ste so svojou postavou dokonale zžití, je veľká šanca, že zdoláte aj protivníka, ktorý je od vás aj niekoľko levelov „vyššie“. Problém však nastane v momente, kedy sa z číreho zúfalstva začnete spoliehať nie na seba ale na vašich AI spolubojovníkov. V danom okamihu vám radím len jediné – vypnúť konzolu a dať si poriadne dlhú piss-pauzu. Dôvod je totižto prostý: vaši kolegovia sú v boji užitoční maximálne tak na odpútavanie pozornosti protivníka pretože ich demencia im neumožňuje vykonávať žiadne komplexnejšie rozumové evaluácie. Mne osobne ich sústavne vrhanie sa do samovražedných stretov po drvivú väčšinu hernej doby až tak neprekážalo avšak sem tam sa vyskytli okamihy kedy bol môj mág prikrátky a musel som sa tak chtiac nechtiac spoliehať na to, kedy sa moj počítačom riadený rogue uráči vyliezť na onoho kyklopa aby mu láskavo konečne vydlubal to oko lebo mne sa to ani za B. nedarí. Skrátka a dobre, je dôležité si uvedomiť, že aj keď máte po celú dobu hry po ruke relatívne početnú skupinku bojovníkov, najlepšie je sa aj tak vždy spoliehať len sám na seba.

Samozrejme, u hry takejto mierky očakávajte aj adekvátnu porciu bugov a nedorobkov takže rozhodne nečakajte tak uhladené a bug-free dobrodružstvo, aké vám vie naservírovať koridor. Na druhú stranu ale je potrebné povedať, že Dark Arisen netrpí ani zďaleka toľkými nedostatkami ako konkurenčné fantasy záležitosti (hrozivá optimalizácia Dark Souls či humorná chrobačnosť Skyrimu), takže počas hrania mu to občasné popieranie gravitácie či nekonzistentnosť animácií v pohode odpustíte. A viete čo? Budú aj na to dôvody. Autori totižto vypočuli nariekanie tých lenivejších z nás a v Dark Arisenovi vyrazne rozšírili možnosti quick travelu. Po novom tak dostanete do vienka Eternal Ferrystone, šuter, ktorý vám umožní teleportovať vašu grupu všade tam kde ste pred tým zanechali (stále extrémne drahý) portal crystal. Pýtate sa, aká je teda zmena oproti pôvodnej hre? Nuž, ak ste to podľa názvu onoho kamena nevydedukovali, po novom sa budete môcť teleportovať neobmedzene. Je to veľké plus? Rozhodne áno, keďže backtracking do hlavného mesta (quest zóna) cez lokácie ktoré boli opäť zaplnené protivníkmi, veľmi rýchlo zunuje.

Z hľadiska technického spracovania sa pôvodný obsah Dračej Dogmy nedočkal prakticky žiadneho výraznejšieho faceliftu - ten sa týka výlučne Bitterblack Islandu, ktorý nafasoval kvalitnejšie textúry (je ich potrebné dodatočne nainsťalovať na disk) a celkovo tak uhladenejší a profesionálnejší look. Aby ale nedošlo k omylom – originál stále vyzerá k svetu a spolu s novým ostrovom tak dáva priestor pre mimoriadne atmosferické a pamätihodné dobrodružstvá. Osobne som si najviac užíval práve nové podzemné kobky a dungeony, kedže svojou štylizáciou a feelingom vo mne evokovali LOTRovskú Moriu pričom tu a tam sa potulujúci obri vo mne ten výborný dojem z hry ešte viac umocnili. Samozrejme, nováčikom pred návštevou Bitteblacku odporúčam najprv prejsť pôvodnú questovú líniu keďže bez poriadnych skúseností, skillov a levelov si na novom obsahu doslova a do bodky vylámu zuby. Newbs však nemusia zúfať – pôvodná herná náplň je rovnako skvelá ako tá pridaná.

Je naozaj ťažké niečo na Dark Arisenovi kritizovať – herné mechanizmy fungujú ako majú, svet Gransysu je mimoriadne variabilný a atraktívny, pestrá paleta monštier vás nenechá ani na moment v pokoji a celkovo u hry bez problémov zatuhnete na dlhé hodiny a hodiny, tak ako sa vám to stalo u obdobne ladených žánrových konkurentov. Možno sa teraz niektorí ozvú s námietkou ohľadom  nedostatku originality, ale pre nich mám jedno naozaj jednoduché riešenie – Indie. Mňa Dark Arisen výborne zabavil a v budúcnosti mu istotne obetujem ďalšiu porciu môjho života. Je to znak výbornej hry? Z môjho pohľadu rozhodne áno!