Zoznam článkov autora MickTheMage

Vo svete ekonomiky a trhového hospodárstva existuje jedno pravidlo – pokiaľ to vynáša, ždímaj to! Nie nadarmo sa úspešnej značke hovorieva aj dojná krava, však. Podojte ju, kým vynáša. Tak nejako by sme sa mohli postaviť aj k značke The Sims a odvodených hier. Druhý diel bol veľmi úspešný, nehľadiac na to, že sa po hernej stránke rozrástol, rozbujnel do neuveriteľnej šírky, až to miestami začalo byť neprehľadné. Vtedy obvykle príde chápavý doktor a bezbrehý rast utne v prospech nového života. The Sims 3 nie je revolúciou, ale logickým evolučným krokom v existujúcich medziach.

„More, áno to je presne niečo pre mňa. Cítite tú čerstvú a povznášajúcu vôňu? Nádhera. Áno, myslím, že toto bude to najlepšie miesto pre mesto. Veľké, rímske a honosné. Ostatne, čo môžete očakávať od rímskeho občana? Že si tu vystaviam polo rozpadnutú, barbarskú osadu? Nie! Šíriť slávu Ríma budú kamenné stavby, tie najhonosnejšie v celom okolí, aby každý barbar padol závisťou na svoje nehodné pozadie!“ Maximus Mickus sa chvíľu rozhliadal po okolí, akoby niečo hľadal. Alebo niekoho? Pomaly začínal byť celý nesvoj. Veď má pred sebou prípravu a dlhoročné budovanie rímskej slávy.

Vojna sa nikdy nekončí. Vieme to, vie to aj pani história. Keby nebolo vojen, úspešných historických ťažení, museli by si ich tvorcovia hier asi vymyslieť. Platí to o všetkých možných historických obdobiach. Platí to pre milovníkov FPS, ale najmä pre priaznivcov stratégii. Keby počítačové stratégie nemali Creative Assembly, museli by si ich vymyslieť...

Staré príbehy tu boli vždy, obklopovali nás, ponúkali poučenie a veľkých hrdinov. Osvetľovali našu prítomnosť a hovorili o podstate nás samých. Rovnaký je aj príbeh Jásona, ktorý je vo svojej pôvodnej verzii dobrodružstvom a tragédiou zároveň. Avšak príbeh „Vzostupu argonautov“ je predsa len trochu iný...

Nezávislé hry sú požehnaním pre PC scénu. V tom mori konverzií, neustálych pokračovaní rovnakých sérií a opatrnom, ba až žiadnom pokuse o inováciu, je odvaha s akou sa nezávislý tvorcovia púšťajú do zaujímavých hier, veľmi osviežujúca. Mount & Blade nie je iná. Je to obrovské pieskovisko, ktoré dáva hráčovi priestor na role-play a zároveň je to asi najlepší „simulátor“ boja z konského chrbta.

Pokračovať v línii cudzej vízie, diela niekoho iného, nebýva vždy ľahké. Najhoršie to býva so základňou fanúšikov titulu, ktorý sa stal za tie roky kultom. Nejako podobne na tom bola aj Bethesda, keď sa rozhodla oživiť dávno zabudnutú značku. Veľký otáznik. Určite nie len vo vnútri spoločnosti, vývojárskeho štúdia, ale rovnako aj zo strany hlučnej menšiny internetových fanúšikov originálu. Skrátka vkročiť do ohnivej rieky nebude jednoduché...

Po dlhej dobe niektorí vývojári pochopili, že genetického príbuzného Gauntletu nie je možné považovať za plnohodnotné RPG. Konečne pochopili, a začali svoje hry označovať akýmsi sub-žánrovým názvom Hack&Slash, ktorý presne vystihuje náplň týchto akčných hier. Sekanie bez možnosti výberu. Popularitu žánru Hack&Slash vysekalo Diablo, ktoré neskôr bolo nasledované zástupom napodobiteľov a plagiátorov. Viac, či menej úspešných. PC tak prakticky opustil žáner klasických strielačiek á la Crusader No Remote, ktorý bol nahradený práve akčným subžánrom Hack&Slash (namiesto strelných zbraní, sečné ;-) ). Zbierateľné bonusy nahradili tzv. skúsenostné body. Inak všetko ostalo pri starom.

Keď je treba zločin vymetať zločinom, americké vládne orgány si vždy vedia rady. To je i prípad sveta a mesta Paradise City. Podsvetie infiltrovalo všetky možné posty vo vládach na celom svete a NSA je bezmocná. Avšak naskytla sa menšia príležitosť, ako tento problém vyriešiť – pomocou iných zločincov, ktorí nebudú mať na výber, len s NSA spolupracovať ako ich agenti v utajení.

Nebolo dlho mieru. Nebolo dlho pokoja. Už po krajine znejú zvony vojny a našich synov ženú do boja. Totálna vojna. Creative Assemlby nás opäť berie do stredoveku, a servíruje ďalšiu porciu veľkolepých bitiek a strategického uvažovania. Bolo len otázkou času kedy sa objaví datadisk i pre ich posledný počin – Medieval II. Prídavok nás zavedie do štyroch rôznych miest sveta, a svojim spôsobom i štyroch rôznych období.

Príbehy o hrdinoch majú pozoruhodne podobnú štruktúru. Hrdina je donútený okolnosťami vydať sa na strastiplnú cestu, čím spúšťa sled nechcených udalostí a zamotáva sa do klbka problémov. Medzitým poznáva samého seba a zisťuje aké je jeho miesto vo svete. Prejde radom ťažkých skúšok, aby na konci stál plný nového poznania a schopností. Aby tak mohol pomôcť zachrániť svet. Býva to tak, vždy to tak býva. Už aj pán Campbell o tom niečo vedel. Bone vo svojom jadre nie je iný.

Už sú to nejaké roky, pamätám si akoby to bolo dnes. Daj sa k nám, hovorili. Zachrániš Zem. Vytrháš tým bastardom z vesmíru vnútornosti. Slušný zárobok. Tak hovorili. Nečudujem sa, boli to krušné časy. Nemal som do čoho kopnúť, zbrane som ovládal už od kolísky. A tí šedí bastardi ma neuveriteľne srali. Nebolo to jednoduché. Nočné výsadky, vyhľadanie votrelcov a ich následné vyhladenie. Niekedy sa tí hore rozhodli, že ho potrebujú živého. Páni, to boli fofry. Teda najmä zo začiatku. Ožije – neožije. Niektorí týpci ich nosili v batohoch – pre istotu.

Nemecká precíznosť sa pozná. Nemci všeobecne majú radi, ako sa zdá, piplavé, pekne vyzerajúce a občas i komplikované stratégie. Kto vie, kde to všetko začalo. Možno sú na začiatku reťazca starý dobrý Settlers, a možno ten začiatok leží ešte v dávnejších dobách. V každom prípade je tu ďalšia hra so série Anno, tentoraz v ďalšom storočí.

Radosť i smútok. To sú emócie, ktoré ma pohlcujú keď sa obzriem do minulosti. Tri generácie potomkov, kvitnúci obchod a dlhý život – dar od Pána. Som mu vďačný, že som mohol vidieť ako sa darí mojim potomkom, ako zveľaďujú odkaz, ktorý som im zanechal. Keď sa obzriem do minulosti, nebolo to ľahké. Ako vyučený alchymista som začínal v malom mestečku neďaleko Augsburgu, bol som mladý a vlastnil len jednu ošúchanú chalúpku. Peniaze, ktoré som mal, som do začiatku investoval do alchymistického remesla. Mnohí hovorili, že to nie je práve najlepší začiatok pre tak mladého človeka. Vraj, sú lepšie a zo začiatku lepšie vynášajúce povolania.

V diaľke vidím nápis obrovský! To Bethesda datadisk ďalší vytvorila. Vyčarovala spod rúk šikovných a na zlatom podnose podala nám. Tešme sa, radujme sa, šialený daedrický pán je medzi nami! Alebo možno nie je, bude – bol. V otázkach daedrických je vždy dôležitý uhol pohľadu. Dobro? Zlo? Nie, ak chápete daedry v týchto dimenziách, tak ich vôbec nechápete správne. Okrem toho Sheogorath je sympaťák. Myslím. Wabbajack!

Aký je recept na zaručene dobrú hru? To nikto netuší, inak by vo svete nebolo toľko prepadákov, ale občas sa niekto o čosi pokúsi. Vezme sa úspešný koncept niektorej predošlej hry, premieša sa s kvapkou mutagénu a samozrejme nesmieme zabúdať na pár miernych kozmetických úprav. „Princ perzský nám ozelenel,“ zakričal ktosi z davu. Nebojte sa, to je Leonardo a zelená je jeho zdravá farba. Zelená je dobrá, vedeli sme to už ako malé deti. Naučila nás milovať pizzu, naučila nás kričať „Cowabunga!“ Jednoducho zelená je dobrá. Problém so zelenou je v tom, že bola v móde koncom osemdesiatych a začiatkom deväťdesiatych rokov. Avšak chystá sa jej veľký návrat. Spolu so štvrtým korytnačím filmom (tentoraz plne v rukách počítačovej animácie), prichádza i rovnomenná hra od Ubisoftu.