Escape from Paradise City

Keď je treba zločin vymetať zločinom, americké vládne orgány si vždy vedia rady. To je i prípad sveta a mesta Paradise City. Podsvetie infiltrovalo všetky možné posty vo vládach na celom svete a NSA je bezmocná. Avšak naskytla sa menšia príležitosť, ako tento problém vyriešiť – pomocou iných zločincov, ktorí nebudú mať na výber, len s NSA spolupracovať ako ich agenti v utajení.

#pic1#

Znie to ako popis nejakej akčnej hry z kriminálneho prostredia. Niečo čo by mohlo byť klonom slávnych GTA a možno je to presne to, čo niekomu budú evokovať niektoré screenshoty okolo recenzie. GTA klon. Pravda je však úplne niekde inde. Na rovinu, sme radi keď sa autori snažia inovovať a vymýšľať nové kulisy pre RPG hry. Predsa len to neustále predieranie sa hustými lesmi, temnými bažinami a vlhkými hradmi sa jedného dňa musí prejesť. Aspoň trochu. Urbánne prostredie je teda jednoznačným kladom „Úteku z Paradise City“. Paradise City je mesto kde vládnu gangy, špinavé a vôbec nezodpovedajúce svojmu názvu. Nie je to však po prvý krát kedy Sirius Games vstúpili na pôdu boja gangov. Hra má niekoľko spoločných črtou s ich predchádzajúcou hrou Ganland.

#pic2#

Vo väčšine RPG hier má hráč možnosť si vybrať postavu, za ktorú sa mu bude hrať najlepšie a prispôsobiť tak svoju hru svojej úlohe. V „Úteku“ máme tri rozdielne postavy, s rozdielnymi schopnosťami a teda i rozdielnym spôsobom hrania. Nick porter je bankový lupič, ktorý dobre vie ako narábať so strelnými zbraňami. Angel Vargas pouličná bitkárka, ktorá vie kam vám zabodnúť nôž. A Boris Chekov, chlapík, ktorý ma toho na rováši viac ako ktokoľvek iný, vie dobre narábať s pištoľou, ale hlavne je to ten typ malého intrigána, ktorý potrebuje okolo seba, čo najviac poskokov. Tieto tri postavy tak reprezentujú tri klasické RPG archetypy. Každá z postáv má svoj vlastný set vlastností, ktoré si postupom času zlepšujú. Aby autori zabránili dosiahnutiu príliš vysokého levelu postavy, má každá mapa svoj limit, po ktorý môže postava postúpiť.

#pic3#

Každá mapa je rozdelená do niekoľkých zón, ktoré je treba ovládnuť, tým že zmlátite miestneho bossa. Pritom v každej takejto zóne sa nachádza niekoľko podnikov, ktoré vám prinášajú rôzne bonusy, či výhody. V bare je možné najímať poskokov, teda NPC, ktoré budú sprevádzať vašu postavu. Tieto postavy sa po zabití opäť objavia v bare, takže o ne neprídete. Hotely generujú peniaze. Sú tu predajcovia zbraní, či cvičitelia nových „skillov“. Ovládnutie územia tak slúži na zlepšovanie vašej vlastnej postavy. Každé územie tak ponúka rôznu konfiguráciu týchto podnikov. Čo nás privádza k strategickému rámcu hry. Získané územie bude treba spravovať. Na to slúži najímanie ďalších ľudí, ktorý vám potom môžu pomôcť ovládnuť ďalšie štvrte – a verte mnohokrát to bude treba.

Z duálneho princípu hry, vychádza i ovládanie, kedy je možné si zvoliť z dvoch módov kamery. Jeden strategický, pripomína klasické stratégie, alebo ak chcete RPG hry ako Temple of the Elemental Evil. Kedy máte prehľad o dianí takmer na celej mape, a postavičku ovládate klasickým klikaním. Na druhej strane 3rd person kamera predstavuje práve ono „akčné“ ovládanie, ktoré evokuje napríklad už spomínanú GTA – a postavu tak ovládate pomocou WASD kláves.

#pic4#

Vizuálne Paradise City neoslní, ale na druhej strane ani neurazí. Avšak väčšia pestrosť prostredia by mu pomohla. Je trochu ubíjajúce, keď na jednom, či druhom mieste vidíte stále rovnaké stánky, s rovnakými textúrami v rovnakom prostredí. Dokonca ani Petržalka nie je taká šedivo nepríťažlivá. Čím sa dostávame k hlavnému záporu hry – je príliš repetitívna, aby dokázala udržať hráčovu pozornosť dlhší čas. Úlohy sa opakujú, vedľajšie questy sa opakujú a všetko sa dostáva do neuveriteľného stereotypu. Čo si zrejme uvedomovali aj autori hry, a tak nehráte hru len za jednu postavu, ale rovno za všetky tri. Postupne sa striedajúce v príbehu hry. Pre jedného to môže byť zaujímavé, ale z hľadiska role-play je to zabitie celého konceptu. Pretože hráč sa tak nesústredí na svoj obľúbený štýl hrania, ale musí sa postupne prispôsobovať každej postave. Čo zráža celý koncept hry na kolená a nedovoľuje jej byť lepšou ako priemernou hrou.

#pic5#

Escape from Paradise City je hra s potenciálom. Ako to pri týchto hrách býva, rozhodne si ju neužije každý, ale vzhľadom na jej cenu, som si istý, že si svoje publikum nájde. Jej hlavným problémom je, že vlastne nie je plnohodnotne ničím. Pre hráča RPG hier poskytuje príliš málo role-play možností. Pre hráča akčných hier je v nej príliš tabuliek, od ktorých závisí úspech akcie. Nuž a pre stratéga je tam zase príliš iného rozptyľovania.