The Guild 2

Radosť i smútok. To sú emócie, ktoré ma pohlcujú keď sa obzriem do minulosti. Tri generácie potomkov, kvitnúci obchod a dlhý život – dar od Pána. Som mu vďačný, že som mohol vidieť ako sa darí mojim potomkom, ako zveľaďujú odkaz, ktorý som im zanechal. Keď sa obzriem do minulosti, nebolo to ľahké. Ako vyučený alchymista som začínal v malom mestečku neďaleko Augsburgu, bol som mladý a vlastnil len jednu ošúchanú chalúpku. Peniaze, ktoré som mal, som do začiatku investoval do alchymistického remesla. Mnohí hovorili, že to nie je práve najlepší začiatok pre tak mladého človeka. Vraj, sú lepšie a zo začiatku lepšie vynášajúce povolania. Ale vždy som mal rád bylinky a ich spracovávanie. Obchod sa rozbiehal pomaly, najal som si aspoň dve pomocné sily, sám by som toho veľa nespravil. Mesiac, čo mesiac som strácal peniaze. Nakoniec..., veď patrím medzi najbohatších občanov tohto mesta. Niekedy v tom čase som stretol Prudence, moju prvú a jedinú ženu. Vychovali sme štyri krásne deti, niektoré pokračovali v mojom remesle, iné ženinom remesle. Áno, už vidím tie ustarostené tváre mojich súčasníkov, žena vykonáva remeslo? Nuž, naše mestečko – vtedy ešte malá dedinka – bolo vždy pokrokové. Ženy i muži tu majú rovnaké práva. Možno v nejakom menej dokonalom svete to bývalo inak, ale u nás nie. Ach, skoro by som bol zabudol na tituly, tie boli dôležité, pretože vám dávajú ďalšie výhody a sú – samozrejme – dedičné. Peniaze dokážu všetko, povedal ktosi. A mal pravdu, sme na nich závislí. Financujú obchod, náš voľný čas, naše pohodlie a samozrejme sú nevyhnutnou súčasťou politiky. Nemám rád politiku, možno to znie ako šomranie starca, ktorý si svoje odsedel v mestskej rade, ale politika je špinavá. Nikdy nemáte svoje miesto isté, pretože vaši rivali nikdy nespia. Útoky, úskoky a podrazy. Miesto v rade je výhodné, dáva vám právo určovať niektoré zákony, získate pravidelný prísun peňazí a nie ste tak závislý na tam, či sa práve darí v obchode alebo nie. Na druhej strane je tu rivalita medzi niektorými rodmi. Nie je to nič prijemné. Útoky, fyzické napádanie, či sabotáže. Celý svoj život som sa tomu snažil vyhýbať, usporadúval som veľké a nákladné hostiny, aby som zlepšil vzťahy medzi našimi rodinami. Niekedy to pomohlo, niekedy nie. Nuž a napokon je tu množstvo vecí, ktoré ma zarmucujú..., ale nerád na ne spomínam. Je mi ťažko, a srdce ma z toho bolí. Jedna z mojich vnučiek hovorieva, aby som sa nad tým netrápil a zahodil to za hlavu. Boh vie, že by som to rád urobil, ale stále ma to trápi. Prežil som pekný život, i keď nie bez prekážok. Teraz už môžem pokojne umrieť s božím slovom na perách.

#pic1#

#pic2#

To boli slová starého muža, ktorý prežil časť svojho života v stredovekom mestečku neďaleko Augsburgu. Istotne sa zámerne vyhýbal popisovaniu životných príkorí a na staré kolená myslel už len na to prijemné. Dokonca zabudol i na to, ako sa vyučil. Ako získaval svoje schopnosti a danosti. Niečo mu bolo dané od Boha (postava sa vytvára ako v klasickom RPG, rozdeľujú sa štatistiky medzi hlavné vlastnosti (sila, múdrosť atď.) ), niečo získal životnými skúsenosťami (je možné postúpiť maximálne do 10 levelu, postupom času postava získava „ability“, čo sú vlastne falloutovské perky – niekedy akoby im z oka vypadli a samozrejme je ich menej ako v menovanej hre.) Tiež je dobré poznamenať, že čím lepšie sú na tom rodičia, tým lepšie budú na tom z počiatku aj ich deti. Áno, to boli tie šťastné a prijemné stránky života. Avšak kdesi sa niečo pokazilo. Ten božský stroj (počítač), ktorý riadi tento svet, bude mať niekedy veľké problémy ho utiahnuť. Nároky sveta na existenciu sú neprimerane vysoké, akoby ho niekto zabudol optimalizovať. Niektorí učenci sa stále dohadujú prečo, to tak je. Stále sú tu však i problémy z rozhodnutiami. Kacíri tvrdia, že stvorenie neprebehlo bez problémov, a že Bohu sa zachcelo príliš všetko komplikovať a zneprehladňovať. Čo bolo v minulosti (Europa 1400 – The Guild) čisté a prehľadné, ľahko dostupné je dnes akési zahalené hmlou, neistotou a celkovou ťažkopádnosťou pri riadení sveta. Všetko je viac osobnejšie, avšak niekedy to býva na škodu. Chodiť z miesta na miesto kvôli niektorým úkonom je príliš únavné, samozrejme je to realistické, ale nemení to nič na fakte, že veľmi nepohodlné. Svet (hra) vám jednoducho neustále hádže pod nohy nejaké polená. Vy si ten svet aj chcete vychutnať, ale z nejakého dôvodu je on proti vám. Nakoniec je tu ešte jeden aspekt tohto sveta. V jazyku učencov sa nazýva „lokalizácia“. A práve tento aspekt je povestným klincom do rakvy nášho sveta. Je to hrôza pri ktorej i tí najodvážnejší utekajú. Možno by pomohol exorcizmus, ale je to veľmi namáhavá činnosť s veľmi neistým výsledkom. Až sa jeden čuduje, ako je to možné, že svet neobsahuje aj anglickú lokalizáciu. Sme si takmer istý, že v iných svetoch je celkom bežné, že sú niektoré texty v rôznych jazykoch a rôznej kvality, ale my od tohto sveta očakávame viac. Chcete príklad, drahí čitatelia? V každom správnom svete sú obyvatelia mesta mužského rodu nazývaní ako „občan“ a ženského rodu ako „občianka“. Nie tak u nás, v našom svete. U nás to vyzerá asi takto: „občanka John Hyde“ oproti ženskému „občas Prudence Hyde“. Nie drahí čitatelia, to nie je preklep, to je smutná realita nášho sveta.

#pic3#

#pic4#

Nuž, teraz už chápem smútok starého muža. I mne je smutno, že niečo tak potencionálne kvalitné, býva zabité úplnými hlúposťami. Ostáva len dúfať, že rozšírenie, ktoré je už na ceste sa pokúsi napraviť niektoré nezmyselné rozhodnutia dizajnérov, avšak je dosť možné, že veci len viac skomplikuje. A lokalizácia? Preklepy, časti anglického textu a podivuhodná gramatika, to sa už nedá napraviť. Len nechápem prečo v balení neostal i originálny anglický text. Veci by potom boli omnoho jednoduchšie, ale takto...smútok. Nie je to hra pre každého, nájdu sa ľudia, ktorí si ju užijú, ale budú musieť pretrpieť množstvo nedotiahnutých vecí. O to je smutnejšie, aká mohla byť táto hra keby...

#pic5#

#tab#