Dawn of Magic

Po dlhej dobe niektorí vývojári pochopili, že genetického príbuzného Gauntletu nie je možné považovať za plnohodnotné RPG. Konečne pochopili a začali svoje hry označovať akýmsi sub-žánrovým názvom Hack&Slash, ktorý presne vystihuje náplň týchto akčných hier. Sekanie bez možnosti výberu. Popularitu žánru Hack&Slash vysekalo Diablo, ktoré neskôr bolo nasledované zástupom napodobiteľov a plagiátorov. Viac či menej úspešných. PC tak prakticky opustil žáner klasických strieľačiek à la Crusader No Remote, ktorý bol nahradený práve akčným subžánrom Hack&Slash (namiesto strelných zbraní sečné ;-) ). Zbierateľné bonusy nahradili tzv. skúsenostné body. Inak všetko ostalo pri starom.

#pic1#

Veľké množstvá nepriateľov bezhlavo sa hrnúcich na hráčovu postavu. Občas sa autori pokúsia o akúsi inováciu – v rámci trendu stierania žánrových rozdielov – z iných druhov hier. Často si tak mnoho menej rozhľadených či mladších hráčov pletie tieto akčné hry s RPG. Práve o podobné inovácie a plodenie interžánrových produktov sa pokúsili aj tvorcovia hry Dawn of Magic. I keď sa nepokúšajú hru zaradiť medzi RPG, stále je to pre nich (podľa krabice) vynikajúca Hack&Slash hra, vidieť tu snahy o čosi viac.

Úsvit mágie

Na začiatku vás hra prekvapí výberom podivuhodných charakterov. Či už je to mladá cigánka, pekárova tlstá škaredá žena, starý kňaz či klon staršieho Harryho Pottera s copíkom. Okrem toho si hneď na začiatku vyberáte „miesto vo svete“. Či inklinujete k rozprávkovému dobru, zlu alebo či ste neutrálny ako Švajčiarsko za druhej svetovej. V rámci inovácií a hesla „RPG by mali tvoriť možnosti“ vám neskôr prisúdi trochu iné úlohy v hre. Nuž a konečne sa ocitáte v samotnej hre, kde vám väčšina úloh bude zadávaná v meste – áno, postavy majú nad hlavami výkričníky a otázniky! :-)

Tento odstavec je pre tých, čo podobnú akčnú hru ešte nikdy nehrali

Princíp je jednoduchý ako Maco Mlieč – v mestách sú postavy, ktoré vám zadajú nejakú z množstva naozaj málo pestrých úloh – ako vyzabíjaj určitý počet príšer, prines určitý počet istých predmetov a tak podobne. Za to získavate nejakú tu hotovosť a samozrejme bonus... vlastne skúsenostné body. Inak sa jedná o boj. Neustály, frenetický boj – kto pozná Gauntlet, určite si to vie predstaviť. Z nepriateľov vypadáva množstvo predmetov, logických aj nelogických. Nuž a tieto predmety je samozrejme možné používať a obliekať si ich – keď na ne vaša postava má príslušnú úroveň či schopnosti. Boj, boj, boj – bojom je človek v akčnej hre živý. A tu by mohol nastať problém...

Role-play prvky? Tak trochu.

Mestá sú veľké, neprehľadné a každý jej obyvateľ vás bude buzerovať, keď niečo rozbijete. A že toho autori na rozbitie pridali. Už to nie sú len sudy a truhlice, ale takmer všetok nábytok. Jednoducho seknete a rozpadne sa. Ale to nie je role-play prvok – to je „vtipnosť“ autorov. Jedným z role-play prvkom mali byť akiste aj dialógy. Pokus o dialógy. Jednoduché, väčšinou monológy NPC postáv, občas s nejakou inou možnosťou, ktorá však väčšinou nemá veľký význam. Keď nie dialógy, povedali si zrejme autori, tak aspoň zaujímavý spôsob čarovania. Čo je však na spôsobe čarovania role-play, to mnoho ľudí nevie. Ani ja nie. Možno veľmi veľký výber kúziel. Veľký, obrovský, dalo by sa povedať až veleobrovský.

A práve s tým súvisí jedna celkom zaujímavá vlastnosť hry. Tvorenie magických komb a dočasná premena (mutácia) hráčovej postavy. Po spojení dvoch rôznych kúziel získate jedinečné magické kombo s primárnym a sekundárnym poškodením. Nepriateľa spálite a zároveň mu odoberiete život pre vaše osobné dobro. Kombinácia kúzel je v pravde zaujímavá, avšak v konečnom dôsledku pôsobí trochu nedoladene. I keď... na nejaký čas je to zábavné. Doplnené je i množstvo grafických efektov – raj pre epileptikov. Všetko vybuchuje, svetielkuje, žiari v nádherných grafických výbojoch. Je veľmi pravdepodobné, že toto môže stačiť ku šťastiu mnohým hráčom – až tak, že budú z tejto hry nekriticky nadšení. Nenechajte sa opiť rohlíkom!

#pic2#

Druhým problémom hry je jej ovládanie, respektíve interface. Neprehľadný, neintuitívny, nepriateľský voči hráčovi. Niečo v ňom nájsť je utrpenie a i keď si po čase zvyknete, kde čo je, stále vám ostáva tá pachuť, že niečo nie je v poriadku. Samozrejme jedným z dôležitých faktorov pri tvorení atmosféry je i hudba, ktorá v tejto hre nevyniká, ba má priam tendenciu liezť hráčovi na nervy.

Bol by som nerád, aby ostala snaha autorov o ozvláštnenie nezáživného hack&slash žánru nepovšimnutá. Pokúsili sa do akčnej hry vtesnať niektoré role-play prvky, bohužiaľ ich pokus ostal niekde v prvej krčme na pol ceste. Jednoduchý príbeh je v prípade priamočiarej akčnej rezanice odpustiteľný – v prípade RPG už ani veľmi nie. Snaha o rôzne úlohy pre rôzne presvedčenia je chvályhodná, ale opäť nie je dotiahnutá do zdarného konca. Problémom týchto hier býva neuveriteľná repetitívnosť hrania a strata motivácie v neskorších úrovniach. Môže sa stať aj to, že už od začiatku nebude hráča nič motivovať – čo nie je dobré znamenie. Snaha obohatiť akčný žáner hack&slash (a teda princíp, ktorý prinieslo Diablo) opäť tak úplne nevyšiel. Čo však nevylučuje možnosť, že si táto hra svojich hráčov môže nájsť. Ale keď už niečo podobné, tak už radšej Get Medieval. ;-)

#aut#
#tab#