UFO: Extraterrestrials

Už sú to nejaké roky, pamätám si akoby to bolo dnes. Daj sa k nám, hovorili. Zachrániš Zem. Vytrháš tým bastardom z vesmíru vnútornosti. Slušný zárobok. Tak hovorili. Nečudujem sa, boli to krušné časy. Nemal som do čoho kopnúť, zbrane som ovládal už od kolísky. A tí šedí bastardi ma neuveriteľne srali. Nebolo to jednoduché. Nočné výsadky, vyhľadanie votrelcov a ich následné vyhladenie. Niekedy sa tí hore rozhodli, že ho potrebujú živého. Páni, to boli fofry. Teda najmä zo začiatku. Ožije – neožije. Niektorí týpci ich nosili v batohoch – pre istotu. No nakoniec sme to zvládli a ja som ostal bez práce. To vieš, zrazu nás nebolo treba. Vďačnosť trvala pár mesiacov po skončení konfliktu. Daj sa k žoldnierom, hovorili. Poviem ti, nebolo to ono. Našťastie – pre mňa – sa tí hajzli objavili znova. Snažili sa nás dostať z hlbín oceánu. Vzali ma späť, dva krát sa ma nepýtali. Stačilo, že som bol veterán z prvej vojny. Veterán. Peklo to bolo. Studený oceán, v ktorom bolo neuveriteľne horúco. Mnohí kamaráti z prvej vojny, dobrí kamaráti, to schytali hneď na začiatku. Poviem ti, bolo to drsné. Ale tak nejak, bralo ma to. Parta bola dobrá, plat slušný a bývanie tiež. Lenže...vieš jak to chodí. Tí slizkí bastardi dostali čo im patrí a... Svet akoby sa opäť krútil rovnako, všetko som už raz zažil. Nakoniec som skončil v obrane mesta. Neviem čím to je, ale na to svinstvo z iných dimenzií mám asi šťastie. Opäť som bol v tom, a človeče, netuším či bolo horšie more alebo betónová džungľa. Ale firma dobre platila, tak na čo sa sťažovať. Stal sa mi z toho taký koníček. Zabíjanie emzákov. Bol som pri tom, pár našich chlapcov tam ostalo, ale bol to slávny návrat. Asi jeden z najlepších. Nuž a roky potom... Človeče nestáli za nič. Nie som pilot, som stvorený pre boj na dvoch nohách. Nie vo vákuu. Občas bolo počuť o nejakom menšom konflikte, ale hovorím, stáli za houby. Rok čo rok som chodil na hroby padlých kamarátov. Rozprával som im nad hrobmi, ako je svet na hovno. Dokonca môj psychiater mi hovoril, aby som sa zmieril so svetom. Vraj je ďalej, všetko sa mení. Nič neostáva rovnaké. Hovno, povedal som mu do očí. Svet sa opakuje a ja si počkám.

#pic1#

A dnes. Pripaľujem si cigaru za padlých. Keď som v kľude. Teraz na to nie je čas. Asi pred hodinou hlásili piloti zostrel. Akoby sa mi život vrátil na začiatok. Hovorili, Esperanza je fajn miesto v galaxii. Šikovná ruka sa vždy zíde, plat je dobrý. Jasné, ani nemusíš hádať. Znova bojujem so šmejdom z vesmíru. Som šťastný. Veci sa trochu zmenili, ale nie moc. Akurát umiera menej chlapov. Aspoň je nám ta technológia k niečomu dobrá, lebo inak arzenál je tu podobný, ako sme mali doma na Zemi. Je to divné, ale ako hovorím, svet sa opakuje. Ako veliteľ som teraz opatrnejší. Ono keď to niekto schytá, väčšinou je dosť dlho mimo. To není dobré pre taktiku. Skúsený tím je to najlepšie, čo môže človek mať. Ti vravím, keď dostaneš do jednotky nováčikov... To nasere. Necháp ma zle, oni za to nemôžu, ale potom zdržujú celú akciu. Ako vravím, keď máš ľudí, ktorým veríš, dávaš na nich bacha. Vždy to tak bolo. Však to poznáš. Zlepšuješ sa keď sa neflákaš, tvrdo na sebe makáš a odpáliš čo najviac odpadu. Je dobre, že mám prehľad o každom chlapovi a babe, čo máme v tíme. A ako veliteľ im môžem určovať, ako sa budú ďalej vyvíjať. Rozumieš mi. Aké bude ich ďalšie smerovanie v tréningu. Presne tak ako to potrebujem pre celú skupinu. Je to fajn. Ako sme na inej planéte, neviem financií nie je nikdy dosť. Ti ale poviem, že tak hlboko do toho nevidím. Len viem čo sa vraví, a čo vidím. Minule (doma na Zemi) sme mali množstvo základní po celom svete, však si na to určite dobre spomínaš. Chcem povedať, plne funkčných základní. Tu? Ja ti neviem, asi šetria. Proste je tu pár satelitných základní, chápeš čo tým chcem povedať. Hlaváči nechajú postaviť základňu, ale okrem pilotov a obrany, tam nič iné nie je. Hovorím, satelitná základňa. Všetko sa ináč sústreďuje tunák, na hlavnej – prvej základni. Veda, výskum i my. Dokonca máme vraj obmedzené kapacity na vedcov. Len toľko, koľko je labákov. Kopu prachov to stojí. Ale zas kde by sme boli bez vedátorov? Ti poviem, občas nás zásobujú dobre. Silné granáty, dobrá taktika. A my im za odmenu nosíme veci, v ktorých sa môžu hrabať. Majú radosť. Ostatne tak ako minule. Tiež sa im občas podarí zaseknúť sa vo výskume. Nie, nič v zlom. Proste chápeš, potrebujú nejakého vyššie postaveného hajzlíka. A tu zase prichádzame na radu my. Odchytiť. Svet sa opakuje. Heh, aj ja už mávam pocit, že sa ti tu opakujem. Zmier sa s tým. Svet je už raz taký.

#pic2#

Len pár vecí ma zaráža. Tí naši piloti asi dostávajú od hlaváčov nejaké špecifické inštrukcie. Som si všimol, že vždy zostrelia to UFO presne na rovnaké miesto v určitom sektore. Vieš ako. Pristaneme v lese a UFO je na jeho severnom konci, pristaneme v meste a UFO je znova na jeho severnom konci. Som si to po pár výsadkoch všimol. Vidíš, keď ti to teraz píšem, mal by som sa na to niektorého z pilotov opýtať. Možno bude niečo vedieť Jim. Inak detaily dobré, človek si užije tých vyprázdnených interiérov. Len celkový prehľad na bojisku (grafika) pôsobí trochu zastaralo. Neviem. Nevadí mi to, hlavne že je po čom strieľať. Len je to trochu kontrastné. Inak naozaj to tu majú celkom fajn. I tie misie sú fajn, nič nové ti poviem. Všetko je tak ako za starých čias. Úplne všetko.

#pic3#

#pic4#

Chcel by som ti toho napísať ešte veľa, ale pre dnes to už snáď stačilo. Vieš, milý denníček, tá atmosféra bojiska sa za tie roky nezmenila. Všetko je v úplnom poriadku. Ja viem, môj život sa opakuje v cykloch. Keď si občas listujem tvojimi stránkami strácam sa v podobných udalostiach. I môj psychiater kedysi hovoril, aby som sa príliš neupínal na minulosť. Vraj svet sa hýbe. Svet je inde. A ty istotne vieš, čo som mu odpovedal: „Svet sa opakuje, doktor.“ Dokonca i tá hudba znie tak nejak povedome. Áno, trocha rozptýlenia, pestrosti nie je na škodu, ale sú jednoducho veci, ktoré sú dobré aké sú. Možno už nie vynikajúce, ale stále dobré. A tak to má byť.