Fallout 3

Pokračovať v línii cudzej vízie, diela niekoho iného, nebýva vždy ľahké. Najhoršie to býva so základňou fanúšikov titulu, ktorý sa stal za tie roky kultom. Nejako podobne na tom bola aj Bethesda, keď sa rozhodla oživiť dávno zabudnutú značku. Veľký otáznik. Určite nie len vo vnútri spoločnosti, vývojárskeho štúdia, ale rovnako aj zo strany hlučnej menšiny internetových fanúšikov originálu. Skrátka vkročiť do ohnivej rieky nebude jednoduché...

Pravda, jednoduché to nebolo. Bethesda nešťastne hru prezentovala a pre priaznivca RPG žánru to nebol práve najlepší pohľad. Ba naopak – skôr to bola hrôza. Avšak všetko sa mení, i pohľady na jednu vec a osobná skúsenosť nakoniec môže ukázať niečo úplne iné. Zabudnite na predošlé Fallouty – ak je to len trochu možné. Fallout 3 je Falloutom po myšlienkovej, keď chcete duchovnej stránke, ale všetko ostatné bude už len iné. Kde hra exceluje je jednoznačne vytvorenie špecifickej atmosféry. K čomu nepomáha len výborne zvládnuté prostredie Pustiny, ale aj ono rádio, ktoré vedie DJ menom Three Dog. Zo začiatku sa zdalo, že to nebude najšťastnejší nápad, ale dobové skladby 50. rokov naozaj výborne podfarbujú celkovú atmosféru. A, samozrejme, je ho možné kedykoľvek vypnúť a zapnúť, takže nie ste odkázaný na neustále počúvanie predsalen obmedzeného počtu skladieb.

Fallout 3 je sandbox – pieskovisko pre váš postapokalyptický život. Miesto, kde sa dá hrať, vyblázniť a prežívať dobrodružstvá v nehostinnom svete. Táto vlastnosť je výrazným kladom hry a zároveň aj jej záporom. Možno je to však neschopnosť autorov poriadne podať svet hráčovi. Pri plnení len hlavnej dejovej línie totiž neobjavíte ani len polovicu celého sveta. Hra vás preženie len niekoľkými lokáciami a o ďalšie ani nezakopnete. Druhým kazom na kráse – súvisiacim práve s onou slobodou výberu – je, že sa k hlavnému príbehu môžete dostať ani neviete ako. Odrazu preskočíte niekoľko hlavných príbehových úloh a rovno skočíte na ďalšiu – to všetko pri nevinnom prehľadávaní pustiny. Potom vám samozrejme unikajú niektoré dôležité časti príbehu. Ani príbehová stránka hry nijak zvlášť nevyčnieva – je to taký zdravý priemer a jej náplň je po zaujímavom začiatku trochu sklamaním. S questami v podstate súvisia aj dialógy. Achillova päta vývojárov z Bethesdy. Dialógy sú bohatšie a výrazne lepšie ako v predchádzajúcich hrách, avšak kvalitu starších Fallout hier nečakajte. V mnohých prípadoch sú totiž dialógy minimálne divné a občas to vyzerá, akoby ste sa rozprávali s cvičenými opicami. Na druhej strane, nájdu sa aj výrazné výnimky a i humor v nich je aspoň na úrovni. Avšak pomocou dialógu sa dá vyriešiť nejeden quest. Rovnako, ako sa v nich uplatňujú mnohé nebojové vlastnosti či perky vašej postavy. Na druhej strane, je tu skupina vedľajších questov, ktoré sa naozaj vydarili. Majú štipku humoru, sú zaujímavé a vôbec nie nudné. Okrem questov, ktoré sa vám zapíšu do pipboya, tu potom máme aj pár tzv. neadresných questov, ktoré sa nikde nezapíšu, ale po ich vyriešení vás čaká nejaká odmena.

#pic2#

Pustina je... nádherná. Teda, pokiaľ sa dá o nejakej pustine povedať, že je nádherná. Napočudovanie to nie je svet nudný a jednotvárny, akoby sa z pomenovania Pustiny mohlo zdať. Priam naopak, je to svet rôznorodý, plný prekvapení, zaujímavých architektonických, prírodných javov a zrúcaných stavieb. Skrátka, radosť pozerať. To však už neplatí o interiéroch, ktoré sú – jeden by povedal, príliš generické. Akoby ich jedna mater mala. Niektoré časti Pustiny sú nedostupné po povrchu, a tak nasleduje cesta metrom. Samozrejme nefunkčným. Lenže kto pozná aspoň trochu Hellgate London, vie, čo bude nasledovať. Nie, metro tiež neoplýva nápaditosťou – veď je to metro. A tak čakajte tunel jeden ako druhý, trochu stereotypu pre vás hráčsky život. Pre lepšiu orientáciu v metre sa odporúča sledovať všetky cedule po ceste metrom. Uľahčí vám to život a orientáciu. Aj keď zruinované interiéry spočiatku vyzerajú zaujímavo, po chvíľke je hráč rád, že mohol opäť vyraziť na svetlo.

#pic3#

Boj je základom prežitia v nehostinných častiach sveta. O tom, že vo svete, kde pred rokmi vybuchovali hríbiky, sa vyskytujú rôzne zmutované formy organizmov, ľudí a iných živlov, snáď nikto nepochybuje. Preto je potreba sa vedieť brániť. A s tým súvisí i bojový systém hry. Klasicky hra prebieha v reálnom čase a hráč tak má možnosť hru hrať ako FPS – strieľať do všetkého, čo sa hýbe. Avšak v reálnom čase je znateľná vyššia spotreba munície (ktorej je z počiatku nedostatok, čím ďalej hráč však postupuje, situácia sa mení) a občasné nepresnosti v streľbe. Naopak, v spomalenom režime, tzv. VATS, je možné zamieriť na určité časti protivníka s percentuálnou šancou na úspech. Je možné vystreliť mu zbraň či streliť do granátu, ktorý práve hádže, a tým ho vyhodiť do vzduchu. Dokonca sa zdá, že v tomto režime vám ubúda pomalšie život. Skrátka VATS je výhoda. Fallout 3 je RPG, a preto nečakajte, že pri FPS hraní strela do hlavy = automaticky smrť. Neskôr možno, ale skrátka tu sa hrá na „životy“.

#pic4#

Fallout 3 zďaleka nie je dokonalá hra. Avšak i napriek všetkým negatívam, ktoré ako veterán a hráč predošlých hier vnímam možno viac ako ostatní, je to veľmi dobrá hra. Na rovinu povedané, po literárnej (textovej – ak chcete) stránke hra nedosahuje kvalít svojich predchodcov, avšak čo sa hrateľnosti týka, je to hra na úrovni. Je tu množstvo ďalších maličkostí, ktoré by sa hre dali vytýkať rovnako ako vecí, za ktoré by sa dala chváliť. V konečnom dôsledku je však táto hra – vo svojej základnej podobe - výrazne lepšia ako posledné dve hry od Bethesdy. Plnšia, každú chvíľu je čo robiť a kam ísť. Odhadnúť jej herný čas bude veľmi ťažké, pretože závisí striktne od prístupu hráča k materiálu. Môže to byť obligátnych 8-10 hodín, avšak môže ich byť aj 100.