Recenzie

Náreky a výkriky sa ozývajú hráčskou obcou pri spomenutí indície – Fallout 3. Pokračovanie kultového RPG, ktoré pripravujú tvorcovia TES série, je skutočne ostro sledovanou záležitosťou, „život“ tvorcov visí priam na vlásku a hoci nikto zatiaľ nevie ako hra dopadne, jedno je isté – ešte si nejakú dobu počkáme. Dovtedy treba oprášiť prvé dva diely, alebo skúsiť niečo iné, napríklad aj práve recenzovaný The Fall...

Radosť i smútok. To sú emócie, ktoré ma pohlcujú keď sa obzriem do minulosti. Tri generácie potomkov, kvitnúci obchod a dlhý život – dar od Pána. Som mu vďačný, že som mohol vidieť ako sa darí mojim potomkom, ako zveľaďujú odkaz, ktorý som im zanechal. Keď sa obzriem do minulosti, nebolo to ľahké. Ako vyučený alchymista som začínal v malom mestečku neďaleko Augsburgu, bol som mladý a vlastnil len jednu ošúchanú chalúpku. Peniaze, ktoré som mal, som do začiatku investoval do alchymistického remesla. Mnohí hovorili, že to nie je práve najlepší začiatok pre tak mladého človeka. Vraj, sú lepšie a zo začiatku lepšie vynášajúce povolania.

Neviem kedy sa to tak rozmohlo, ale hype sa stal neoddeliteľnou súčasťou skoro každého titulu A kategórie vo vývoji. Pri tak dlhom pôrode, aký zažil Stalker, bolo toto masírovanie publika ešte zdåhavejšie a mohutnejšie. Po niekoľkých rokoch vývoja ( sám už netuším koľko rokov to trvalo, ale pamätám si ešte na infá na rok 2003 ) sa zaradil vedľa tak slávneho kolegu, že ho netreba ani bližšie predstavovať, stačí napísať jeho meno – Duke Nukem Never....eeee teda Forever. Presne tak, plno ľudí začalo pochybovať, či vôbec Stalker vyjde ( Odpustite určitú lenivosť, ale fakt nevidím dôvod písať slovo Stalker s bodkou za každým písmenom, navyše ani v knižnej predlohe to tak nebolo. ) a ak áno, tak v akom (ne)hrateľnom stave. Priznám sa, že sám som bol voči Stalkerovi skeptický, predsalen hra na ktorú človek čaká ako na Godota a zostarne pri tom niekoľko rokov, dopadne málokedy tak, ako bolo pôvodne zamýšlané. Nepochyboval som o tom, že by hra nakoniec po všetkých tých peripetiách nevyšla, skôr som sa obával kvality jej obsahu a jeho funkčnosti. Postupne sa začali pred nejakým časom objaviť kladné ohlasy a vzruchy, ale ja som si povedal, že pokial sa sám nepresvedčím nebudem ničomu veriť.

Polnoc. Znudený a nedostatkom spánku značne trpiaci redaktor Gameswebu, začína podliehať hlasu svojho lepšieho ja, veliaceho slušne pracujúcemu človeku, ktorý zajtra (ehm teda vlastne už dnes) musí vstávať do práce, si ísť dať po dvoch prebdených nociach konečne stretnutie s posteľou, keď v tom zachváti jeho monitor žnúci nápis Infernal. Lepšie ja zmieneného redaktora bolo práve poslané do pekla, venujte mu preto prosím minútu ticha a následne vykročte za ním.

Ľudské telo, dokonalý výtvor prírody? Pche, obyčajný špinavý uzlík mäsa a kostí. Krehkejší než škrupina vajca a pritom tak vytrvalý. A tak...tak patologický. Čo je to život? Čo je to smrť a aký je medzi tým rozdiel? Bariéra je medzi nimi tak tenká, že človek ani nemúsi vedieť na ktorej strane sa nachádza. Život a smrť, nie sú to len synonymá pre sen a precitnutie? A tak, tak patologické. Čo som komu urobil a prečo musím byť práve tu. Práve tu, medzi týmito hnijúcimi stenami, pokrytými skazenou krvou dní minulých aj budúcich sa hromadí zúfalstvo a beznádej celého mesta. Možno som nechal posledné zvyšky príčetnosti nechal nevedno kde, možno snívam, ale jedno je isté, ak tú nákazu nejako nezastavím, nebude už možnosť nad ničím rozmýšlať, alebo si mám radšej počkať na to slastné oslobodenie smrťou od bremena mojej pozemskej existencie?

Nekorunovaným kráľom dobrodrúžnych adventúr je ( aspoň v období posledných cca desať rokov ) bez pochýb séria Broken Sword. Na jednej strane je to možno aj tým, že konkurencie schopných adventúr vychádza málo a z nich ešte menej je práve „indianajonesovského“ dobrodrúžneho zamerania. Na druhej strane ale Broken Sword rozhodne nie je jednookým kráľom medzi slepými. Kvality série su veľmi očividné a nezpochybniteľné. Žial tieto slová sa paradoxne nedajú použiť na najnovší, štvrtý diel tejto pôvodne trilógie, ktorý bol viac fiaskom ako hodnotným pokračovateľom. A prečo úvod o BS, keď recenzia má pojednávať o nemeckej hre Tunguzka?

Jeden prsteň vládne všetkým. Žiadna novinka pre tolkienistov. Jedna hra vládne všetkým. Nič nové pre ľudí čo sledujú dianie na hernej scéne (nápoveda - WoW). Ako však dopadne potencionálny súboj prsteňa a hry, ktorý sa z teoretickej roviny dostal do praktickej?

Rok 1996 predstavoval jeden z medzníkov v hernom vývoji a taktiež rok, v ktorom vznikla jedna z najznámejších postáv- Lara Croft. Po viac ako 10 rokoch, 10 herných tituloch a 2 filmoch k nám prichádza Tomb Raider: Anniversary.

Tycoonov sme tu už mali nespočet, od ortodoxných klasík typu Rollercoaster Tycoon , cez menej bežné Prison Tycoon a Hard Truck Tycoon až po Zoo Tycoon a iné podobné záležitosti. Tentokrát bol ale vydaný titul, ktorý sa na Tycoon nehrá a pod prozaickým názvom Wildlife Park 2 a nálepkou real-time budovateľskej stratégie by mal byť niečím „viac“ než len obyčajnou otrepanou práčkou peňazí.

Uvažovali ste niekedy nad tým, odkiaľ sa vzali všetky tie legendy o bájnych tvoroch, drakoch, mágov, elfov či gnómov? Vraví sa, že nie je dymu bez ohňa. Čo ak staré mýty vznikli z minulosti, zo spomienok na niečo, čo kedysi nebolo iba snom, ale skutočnosťou? Zo sveta mýtov a legiend, sveta, kde na čele obrovských armád stáli hrdinovia ovládajúci mágiu rovnako dobre ako svoje studené zbrane. Nastáva čas odhaliť závoj zabudnutia, dozvedieť sa pravdu a priniesť do stagnujúceho sveta RTS nové nápady. Nastáva čas vstúpiť do sveta Heroes of Annihilated Empires.

Teda Max poviem Ti, že je to teda riadna fuška. Šesť prípadov v takej krátkej dobe, kto by si to bol tak pred rokom pomyslel. Hlavne potom ako sme mali jeden prípad pred rokmi a ďalší po rokoch nasledujúci nám zobrali skôr, než sme sa na to vôbec mohli pozrieť. Ale teraz je to iné. Normálne začínam byť z toľkej práce unavený, ale skôr než nám skončí sezóna a pôjdeme niekam na dovolenku, máme tu ešte jeden posledný kúsok – nakopať toho vysmiateho hipisáckeho podvodníka Hugha Blissa do jeho farebného zadku, no a popri tom prekaziť aj jeho plán na ovládnutie sveta. A vieš kde sídli? Kam za ním pôjdeme? Na mesiac! Ach to mi vháňa slzu spomienok do očí, ako sme vtedy boli na tom mesiaci a ty si...

Prišla nečakane, skromne sa krčila pred dverami, ale ja som si ju všimol. Bola celá zmrznutá, nuž som ju pozval na šálku čaju, aby sa zohriala. Ja som náš spoločný čas využil, aby som zistil nejaké bližšie detaily o jej živote. Nemala to veru ľahké, jej životný príbeh rozhodne nepripomínal klasické, radostné (navonok) detstvá jej bohatších rovesníkov. Našťastie prežila, teraz je tu, sedí predomnou a zdá sa, že sa trochu osmelila. Jej meno je Penumbra...

Real-time stratégií odohrávajúcich sa počas 2. svetovej vojny už bolo neúrekom a vývojári z maďarského štúdia Stormregion sa po úspešnej sérií Codename: Panzers rozhodli pustiť do ďalšieho projektu. Týmto projektom je hra s prozaickým názvom Rush for Berlin, v ktorej použili už predtým osvedčený recept zložený zo skvelej hrateľnosti, detailného grafického spracovania a chytľavej náplne misií.

V diaľke vidím nápis obrovský! To Bethesda datadisk ďalší vytvorila. Vyčarovala spod rúk šikovných a na zlatom podnose podala nám. Tešme sa, radujme sa, šialený daedrický pán je medzi nami! Alebo možno nie je, bude – bol. V otázkach daedrických je vždy dôležitý uhol pohľadu. Dobro? Zlo? Nie, ak chápete daedry v týchto dimenziách, tak ich vôbec nechápete správne. Okrem toho Sheogorath je sympaťák. Myslím. Wabbajack!