STALKER: Shadow Of Chernobyl

Ono takýto hype a dlhý vývoj by som prirovnal k hudbe. Máte nejakého interpreta, ktorý na fotkách vypadá dobre, jeho štúdiové nahrávky sú veľmi pekné, ale skutočne zistíte aký je, až ho na vlastnej koži zažijete na koncerte, kde budete prekvapení. Záleží už len na konkrétnom príklade a nárokoch človeka, či kladne alebo záporne. A tak je to aj s hrami. O Stalkerovi jeho ukrajinskí autori šírili len samé dobré zvesti, na internete kolovala kopa nadčasovo vypadajúcich obrázkov a hra nám sľubovala nevídané zážitky a nápady. Samozrejme postupom času a vývoja, sa niektoré ambiciózne plány potichu vytratili, iné zrazu prestali byť originálne, lebo ich začali mávať hry, ktoré medzitým vyšli a niektoré autori museli držať viacej pri zemi, aby finálny produkt dotiahli do zdárneho konca.

#pic2#

Musím priznať, že pochbnosti o tom, či sa bude dať vôbec Stalker hrať som odhodil už po necelej hodine hry. Prijemný folkový zvuk akustickej gitary, na ktorej hral jeden zo stalkerov sediacich pri ohni, v ich malom útočišti. Prvý odchod do akcie, či prvé stretnutie sa so zmutovanou zverou, pocítenie prvej búrky v zóne, alebo prechod medzi notoricky známymi anomáliami, to všetko nielen, že urobilo na mňa dojem, ale zároveň to úžasne postavilo atmosféru pre niečo, čo by som zjednodušene nazval falloutom v prevedení Oblivionu s akčnejšou náturou. Hra je v podstate freeformová, hráč môže ( relatívne ) robiť čo chce, chodiť kam chce, plniť zadané úlohy v postupnosti aká mu vyhovuje, likvidovať koho/čo chce, alebo len tak zarábať zbieraním artefaktov a predmetov z nepriateľov a následným predajom priekupníkovi. Napriek tomu človek nesmie zabúdať na to, že sa stále jedná o first person shooter, aj keď s voľnosťou a škálou možností, na aké z väčšiny FPS rozhodne zvyknutí nie sme.

#pic3#

Hráč ovplýva inventárom, do ktorého bude okrem zbraní a munície pchať hlavne lekárničky, artefakty a questové predmety, ale ono to stačí. Artefakty môžu slúžiť dvojakému účelu. Buď ziskovému predaju, alebo ako bonus do základných vlastností, ako to v rpgčkach dokážu rôzne náhrdelníky či prstene. Činnosti hlavného hrdinu – Stalkera, sa prekvapivo skladajú hlavne zo strieľania. Plniť môže hlavné príbehove misie, alebo vedľajšie hlavne za účelom zarobiť si, či sa len pobaviť ich plnením. Samotný hlavný príbeh je z časti strohý a klišovitý. Potom ako vás vytiahnu z náklaďáku smrti živého, ale bez pamäte, je dôležite zistiť kto ste, čo je Vašou úlohou a kto je ten záhadný Strelec o ktorom máte vo Vašom osobnom PDA napísané, že ho máte zabiť. Okrem toho sa samozrejme hráč snaží pochopiť nielen dôsledky pôsobenia zóny, ale aj toho ako v nej funguju veci a spoločnosť. Je totiž možnosť pridať sa k dvom protikladným stalkerským organizáciam, ako aj zostať neutrálnym samotárom.

#pic4#

Stalkeorovou azda najsilnejšou stránkou je atmosféra, ktorú abnormálna zóna ponúka, práve tu si čosi berie z knižného diela Strugackých ako aj z Tarkovským sfilmovaného Stalkera, pričom v základe sa nimi len voľne inšpiruje, hlavne prostredím, atmosférou a v neposlednom rade aj anomáliami od gravikoncentrátov cez trampolíny až po Elektru, k tomu pridáva rôzne frakcie ako Stalkerov, žoldnierov alebo banditov ( samozrejme nesmie chýbať aj armáda ) , ktorí na Vás budu buď priateľsky alebo nepriateľsky pokrikovať ruštinou, zatiaľ čo texty sú v našich končinách lokalizované do češtiny, čím sa udržuje autenticita. Ku knižnej a filmovej predlohe by som ešte dodal, že hra sa inšpiruje menej ako by si ľudia mysleli a preto aj prostredie Chernobylu, mutanti a podobne sú v podstate veci, ktoré rozhodne v predlohe nenájdete. Zároveň to hre a samotnej Zóne nijak neškodí a ani čitateľom-fanúšikom pôvodnej novely, teda pri pomyslení na boje s ( nielen ) zmutovanou zverou, nemusí byť zle od žalúdka.

#pic5#

Vo výsledku je možno jedinou vecou, čo výraznejšie može kaziť výsledný dojem z hry technické prevedenie. Práve na engine sa totiž najviac podpísala doba vývoja a len bohvie koľkokrát ho obmieňali, renovovali a upravovali. Následná optimalizácia preto nie je až tak kvalitná, akoby sme si želali, občas sa vyskytne nejaký ten bug ( našťastie nič čo by malo fatálne následky na samotnú hrateľnosť ) , ale hlavne sa mi osobne stalo, že jeden deň mi Stalker šlapal v údesných 20-30 fps, zatiaľ čo v iný deň išiel na rovnakom nastavení v 60-70 fps! Taktiež je iróniou, že v menších uzavretých priestoroch občas poklesáva počet snímkov za sekundu rapídne oproti rozsiahlym exteriérom. Ak máte ale aspoň trochu slušné železo a chuť na postapokalypticky výlet, je Stalker jednoznačnou voľbou na horúce ( alebo upršané ) letné dni. No ale ja už sa ponáhľam k ohni, jeden zo stalkerov totiž práve začal na gitare moju obľúbenu skladbu, dasvidania!