Tunguzka: Prísne tajné

Odpoveď je jednoduchá – Tunguzka kopíruje herný štýl po Broken Swordoch a nesnaží sa to nijako skrývať. Opäť tu máme dvojicu mladých hrdinov, muža a ženy ( pričom práve oproti diele Charlesa Cecila, sa hra upriamuje na ženský element ) , ktorí majú na krku rozlúštenie záhady svetového charakteru a prípadne možno aj nejaké to zachránenie sveta samotného. V roku 1908 padol v Sibírskej oblasti Tunguzka meteorit.. alebo to bola loď UFO, únik antihmoty? To je práve otázka, nad ktorou si vedci lámu hlavu už skoro sto rokov. Čo bolo vlastne príčinou obrovskej explózie? A práve prostredníctvom Niny Kalenkovej a jej nového priateľa Maxa, má hráč za úlohu dopátrať sa v priebehu hry odpovede, ktorú prichystali vývojari z Deep Silver. Dôležité je ale dodať, že Nininou prioritou je nájdenie jej zmiznutého otca, keď jej polícia nechce podať pomocnú ruku. Samozrejme ako to už býva, zmiznutie Nininho otca, človeka, ktorý sa podielaľ na mnohých výskumoch, z ktorých niektoré súviseli práves Tunguzkou a náhly záujem o ( takmer ) sto rokov starú udalosť, nie je vôbec náhoda, ale súvislosti a odpovede sú záhadou, ktorej riešenie je v podstate spomínanou náplňou tohto nemeckého Broken Sword klona.

#pic1#

Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Pravda, nebolo by správne označovať kopírovanie konceptu za niečo vyslovene zlé. Práve naopak, keď sa na to pozrieme z lepšej stránky, tak vo výsledku dostaneme novú dobrodrúžnu adventúru, ktorých nie je nikdy dosť, navyše v klasickom point & click štýle, ktorá na rozdiel od všetkých tých démonov čo sa podľa proroctva presne po tisíc rokoch vrátia aby všetko zničili, alebo „originálnych“ hier z druhej svetovej, spracováva tému, ktorá je zatiaľ ( aspoň pokiaľ moje herné znalosti siahajú ) herným priemyslom nedotknutá a preto prináša ľahký závan čohosi nového.

Ak by sme chceli pokračovať v našom zozname „ čo všetko je naklonované „ , môžeme spomenúť cestovanie po všetkých možných aj nemožných svetových lokalitách – Nemeckom počínajúc, Ruskom, Írskom, alebo Kubou nekončiac ( lokácií je naozaj množstvo, ale keďže sám neznášam spoilovanie, tak ich uvádzam len striedmo ). S tým súvisí pre mnohých hráčov podstatný faktor, ktorý nás v poslednej dobe pri hrách všetkých žánrov najviac zarmucuje. Jedná sa o dåžku hry. Musím sa, ale priznať, že v tomto prípade som čas ako mam vo zvyku, vôbec nesledoval, ale napriek tomu hracia doba určite presahuje pätnásť hodín.

#pic2#

Iste, čas sám od seba nemá veľkú cenu, ak ide o nastavovanú kašu. Tunguzka: prísne tajné medzi takéto hry vôbec nepatrí. Vo všetkých ohľadoch sa jedná o poctivú prácu, možno len prehodené funkcie pravého a ľavého tlačidla myši chce trochu času, kým si človek zvykne. Z okolitých obrázkov je vidieť, že grafická stránka nemusí prehrievať najnovšie grafické karty, aby bola naozaj malebná a príjemna, čím zároveň poteší majiteľov nie práve highendových počítačových zostáv. Na renderované statické obrazovky je totiž stále chuť sa dívať.

Navyše ak aj nepatríte k ľuďom, ktorí už videli záverečné titulky nejednej adventury, Tunguzka nie je nijakou zákysovou záležitosťou, aj keď je dôležité priznať, že osoby s bujnou fantáziou budú mať prechod hrou asi ľahší. ;) Aby som to vysvetlil – hlavnou náplňou hry je kombinácia predmetu na predmet, či už v inventári alebo danej lokácií, vtip je v tom, že za veľké množstvo postupov by sa nehanbil ani sám McGiver, pričom by som si trúfol podotknúť, že aj jeho občas ľudia, ktorí za týmito postupmi stáli tromfli. Tým, ale nechcem povedať, že by tieto situácie boli neriešiteľné, len občas sa človek poškrábe na zátylku, že čo som to vlastne spravil a snažil by sa ohodnotiť mieru nereálnosti riešenia. Ale na druhej strane, hry nemusia ( alebo skôr nesmú ) byť reálne a podobné postupy by nás v adventurách nemali prekvapovať.

#pic3#

Druhou o čosi menej častou, ale stále nie zanedbateľnou zložkou hry sú rozhovory, v nich sú samozrejme aj možnosti. Ich úloha je skôr informačného charakteru a hlavne posúvajú dej dopredu. No a treťou, občasnou zložkou sú hádanky. Tie su niekedy menej, niekedy viac originálne či rafinované, ale v každom prípade dali autori pred frustráciou prednosť plynulému postupu hrou, preto zabudovali do denníka možnosť jednoznačnej nápovedy k vždy aktuálnej hádanke.

Ešte raz sa chcem, ale vrátit k vyššie spomínaným rozhovorom, pretože práve ich kvalita takpovediac stráca dych v porovnaní s akýmkoľvek dielom „Zlomeného meča“ včetne toho posledného, pravdupovediac dialógy si v Tunguzke informačný charakter spåňajú, ale ich všeobecná kvalita vôbec nevyčnieva z davu priemerných hier, čo je veľká škoda. Vec druhá je preklad, ostatne to je aj dôvod neskoršej recenzie, lebo do bývaleho Československa sa dostáva Tunguzka vo verzií s lokalizovanými titulkami ( a anglickým dabingom ), ktoré no, na jednej strane nemaju nejake kiksy v preklade, na strane druhej, dotyčný človek alebo tím prekladateľov ma nejaké príliš tvorivé ambície. Narážam na to, že častokrát dialógy boli v češtine „prikrášlené“ či „obohatené“ o nejaké nové nápady, či „vtipy“, ktoré mi rozhodne nesedeli a občas som len neveriacky krútil hlavou.

#pic4#

V kocke je Tunguzka prísne tajné veľmi zaujímavou a chytľavou adventúrou napriek tomu, že v poslednej tretine hry nejak poklesáva dynamika hry a príbehu a koncept je prevzatý od starších členov žánru. Ale koho trápi originalita keď sa to tak dobre hrá, že? Snáď len tá kvalita dialógov bije trochu do očí, ale to autori môžu napraviť v pokračovaní, o ktorom sa šušká už nejakú dobu. Preto je Tunguzka adventurou, ktorá by mala byť nielen v pozornosti fanúšikov žánru.