Zoznam článkov autora Last Jedi

V posledných rokoch začali staré, polozabudnuté, ale kultové adventúrne série vstávať z popola ako menšia armáda fénixov. Len pri čísle 4 sme tu mali štvrtý Broken Sword, štvrtý Simon the Sorcerer a v tomto prípade sa zjavuje z čista jasna na scéne štvrté pokračovanie klasiky menom Gobliiins.

Prvý diel realtime stratégie Dawn of War, z dielne štúdia Relic, zaznamenal skutočne mohutné pozitívne ohlasy. V rámci predaja si tiež neviedol zle, o čom svedčia aj tri datadisky, pričom posledný bol vydaný roku 2008. Nie je preto prekvapujúce, že prichádza Dawn of War 2, so snahou nastoliť novú generáciu RTS hrania. Vyvstáva však otázka: je vôbec DoW 2 ešte realtime stratégiou?

Každému z nás sa občas stáva, že príde určitá vec, ktorá nás nielen zaujme a osloví, ale svojou enormnosťou natoľko pohltí, že pri najbližšom stretnutí s priateľmi nevieme kde začať. Porozprávame im najprv o príbehu? Audiovizuálnej stránke? Najzábavnejších momentoch? Niekedy im to chceme naozaj povedať všetko naraz a tak je z toho jeden veľký chaos. Ja sa ten svoj chaos pokúsim usporiadať teraz tak, aby bol pochopiteľný nielen pre pravidelných „wowkárov“.

Zelená je veľmi obľúbená farba. Zelená sa spája s prírodou. Mávajú ňou ochranári. Niektorí ľudia radi nosia zelené tričká. Hudobníci využívajú zelenú v názve svojich albumov a skladieb. Zelená je farba zábudlivosti, pretože to predvčerajšie jedlo naozaj pôvodne zelené nebolo. My hráči si najčastejšie spájame zelenú s tým slizom, čo strieka z tých vesmírnych parchantov, keď dostanú peknú dávku olova. No a samozrejme mutagén a mutácia, tá je v našom svete tiež prevažne zelená a inak tomu nie je ani u Hulka.

Kto by si dnes pomyslel, že realtimová stratégia Dawn Of War, založená na slávnej licencií sci-fi sveta Warhammer 40 000, to bude ťahať takmer 5 rokov v sviežom tempe. Pochopiteľne nešlo o titul prehliadnuteľný, ale zároveň ani nebol pre každého, ale skôr pre náruživých fanúšikov predlohy a tých, čo už omrzel, prípadne nebavil, Starcraft a dynamického RTS hrania sa nevedeli nabažiť. Práve Dawn Of War bola prvou hrou, ktorá dokázala naozaj byť adekvátnou alternatívou (čo je dosť šokujúce vzhľadom na to, že DoW vyšla koncom roku 2004 zatiaľ čo Starcraft si odbil premiéru už v roku 1998). No a v našich rukách, po roku od druhého datadisku Dark Crusade, skončil datadisk tretí – Soulstorm.

Oživovanie herných legiend je veľmi diskutabilná záležitosť. Občas totiž stihli autori dať za hrou či celou sériou bodku a nové pokračovanie ako keby nezapadalo do série, či vyslovene opakovalo dávno videné. Môžeme povedať, že pre takéto novodobé reinkarnácie klasík existujú tri kategórie kam sa môžu zaradiť. Buď je klasika oživená v pôvodnom duchu s novou energiou, nápåňou a na kvalitatívne podobnej úrovni ako pôvodný produkt (výborným príkladom sú novodobí epizodický Sam & Max), druhou možnosťou je, že napriek držaniu sa zavedených herných mechanizmov, prostredia a postáv, nová hra sa jednoducho tej starej nemôže z rôznych dôvodov tej pôvodnej rovnať, no a poslednú kategóriu tvoria hry, kde jediné čo si berú z pôvodnej série je v podstate len značka a nejaká jedna, dve najvýraznejšie črty. Otázka ohľadom dobra pre hráčov, vyplývajúceho z týchto postupov sa da posudzovať len individuálne a v tomto prípade sa pokusným králikom stáva Simon The Sorcerer 4 s podtitulom Chaos Happens (česky uvádzané ako Chaos je poloviční život).

„Počuj Sam, čo je s tým neurotickým paranoidným hulvátom z našej ulice?“ „Počkať, ty myslíš Bosca, čo by s ním malo byť?“ „Noo v minulej epizóde som ho nevidel (vďaka čomu sme asi ušetrili v americkom rozpočte na pár ďalších jadrových hlavíc, ktoré pri dopade vydávajú tak krásny zvuk, aký nedokáže napodobniť ani 10 ton balíčkov paprikových chipsov, praskajúcich v rovnakom okamihu). Nie je to divné? Veď doteraz bol v každej... „....“ „Sam, čo je?“ „Hmmm...“ „???“ „Ach nemôžem príjsť na žiadnu geniálne roztodivnú a jazykolamnú vetu v ktorej slová na prvý, druhý aj tretí pohľad vôbec nedávajú zmysel.“ „Ah, nedostali našeho Bosca náhodou O.N.I.??? „Tak to musíme ísť okamžite zistiť! (dúfam, že teraz hodia úvodné titulky, lebo fakt ma nenepadá žiadna totálne šialene, avšak gramaticky úplne správne vypadajúca veta, pomocou ktorej by som si mohol šplhnúť u hráčov)."

Guten tag, dnes sa fiberieme mit naši hrdinovia Sam und Max do nemeckého Stuttgartu a prežijeme wunderbar dobrodrúžstvo, kapiš? Najprf krátka rekapitulácia: f minulej časti, riešili herr Sam und herr Max prípad, ktorý nebol ani tak prípadom ako bláznifou hrdinskou záchranou Veľkonočných ostrofov pred fýbuchom sopky. Na ja, na ja, nebolo to tak úžasne ako by sme čakali a vypadalo to skôr, že autorom dochádza šťava. Pfeto má tretia epizóda druhej sezóny s názvom Night Of The ravin dead neľahkú úlohu a to dokázať, že náš ferný Hund und Kaninchen sa nefzdávajú a myslia to naozaj fážne.

O tom, ako prišlo pokračovanie pokračovania pokračovania pokračovania... Je to tak, druhá pseudosezóna Sama a Maxa útočí druhou epizódou (prevažne) na naše bránice a snaží sa vydobyť si právoplatné miesto medzi svojimi staršími súrodencami a inými hrami. Nie je to tak dávno, čo sme riešili kauzu Santa Claus na severnom póle a čo môže byť väčším protikladom zasneženej a zamrznutej krajiny, než nejaký ten tropický ostrov plný sympatických tanečníc hula-hula, ktoré našli výborné využitie „škrupín“ z kokosových orechov a v tamojších miešaných nápojoch nesmie chýbať charakteristický farebný dáždniček?

Často sa hovorí, že do vtedy sa po vodu chodí, kým sa krčah nerozbije, alebo významovo trochu odlišné – kým má krava mlieko, dovtedy sa dojí. Pre príklad azda netreba chodiť ďaleko, stačí sa pozrieť na nadpis tohto článku. Áno, presne tak, nový F.E.A.R. Druhý a asi aj posledný datadisk k veľmi dobrej a ešte lepšie predávanej FPS z roku 2005 sa objavuje čosi vyše roka po predošlom Extraction Point a na potešenie mnohých vo forme stand-alone, čiže pre herný zážitok nepotrebujete pôvodnú hru. Ak si teda rozložíme časovú os pôvodnej hry a datadiskov, môžeme si položiť otázku, či sa inšpirovali tvorcovia každoročne vychádzajúcimi športovými a závodnými hrami a ak by dávnejšie oznámený F.E.A.R. 2 vyšiel na prelome jesene a zimy 2008, či by ho nebolo rovno lepšie pomenovať F.E.A.R. 2008.

Záporné postavy to v dnešnej dobe nemajú ľahké. Nielenže v hrách nemajú dostatočný priestor, ale častokrát sa využívajú len na povrchne a plytko spracovaných bossov na konci hry. Pritom byť záporákom ma svoj vlastný druh poetiky. Anakin Skywalker by mohol rozprávať. Nikto ako záporák z neba nespadol (teda až na Satana) a preto musí mať svoj osobný príbeh ako sa k tomuto statusu dopracoval. Niekoho postihla životná tragédia s ktorou sa nedokázal zmieriť. Iný zas si nenašiel iné hobby ako likvidovať všetko čo mu stojí v ceste. Niekto chcel naplno rozvinúť to, v čom je dobrý a stal sa z neho profesionálny zabiják a pochoiteľne máme aj jedincov s neukojitelným Napoleonským komplexom. Jedno však majú všetci spoločné – byť zloduchom je zábavné, teda aspoň do momentu, kým nepríde nejaký blonďatý sedliak v nablýskanej zbroji od dobrej víly a zábavu nepreruší.

Vianoce sú fenoménom na našich monitoroch priveľmi nezobrazovaným. Rozhodne nie v rámci „serióznych hier“ ale maximálne vo forme rôznych addonov a modifikácií. Áno hra The Sims 2 vianoce má, ostatne čo vlastne nemá? Tieto najväčšie sviatky roka (pokiaľ ste buď to zástupca slovenskej náboženskej väčšiny alebo ateista) boli len tak mimochodom aj súčasťou mrazivého detektívneho thrilleru Still Life, no ale to je asi na osobných počítačoch za posledné roky všetko, aj keď ruku do ohňa predsalen za to nedám, keďže nehrám každú hru čo vyjde :). Lenže ani jedna hra ešte nepovedala američanom, že ich dnešná vízia vianoc je takpovediac zvrátená. A to dosť. No a kto iný by sa zhostil úlohy podpichnúť konzumného komerčného týpka v červenom kabáte a bielej brade lepšie ako Sam a Max?

Kruh sa pomaly uzatvára. Starý známy Egypťan Assil sa (ako to v prípade mladistvých hlavných hrdinov býva) nijako nepoučil zo svojich dobrodrúžstiev v pôvodnom Ankhu a pre svoju nedbanlivosť o Ankh prichádza. To by možno nebolo tak strašné ak by tento pradávny artefakt neputoval rovno do rúk Osirisovi (asi jediné filmové a herné stvárnenie kde je Osiris zápornou postavou). Tomu stačí získať už len svoje srdce a svet sa bude podobať Mordoru, eh alebo nejakej inej drsnej ríši, stačí si vybrať. Fantázií sa medze nekladú. No, možno práve autori z Deck13 si nejaké tie medze kládli, aspoň z hry to tak vyznieva.

Za pre mnohých nevysloviteľným názvom sa skrýva nový animovaný film od Pixaru a ako to už v dnešnej brandži býva, práve jeho nástup do kín je sprevádzaný rovnomerne nevysloviteľným herným spracovaním. Z rôzneho infa, filmu či okolných screenshotov vyplýva, že tentokrát sa príbeh zameriava na pomerne príjemné stvárnenie, v skutočnosti nie až tak príjemných hlodavcov.