Warhammer 40k: Dawn Of War - Soulstorm

Na začiatok treba podotknúť, že táto „séria“ (ak tak teda možno nazývať hru a jej tri datadisky) funguje ako valiaca sa snehová guľa, prípadne lavína. Postupne totiž časom na seba nabaluje nové a nové vrstvy v podobe jednotiek, rás, nových multiplayerových máp a podobne. Soulstorm rozhodne nie je výnimkou a niekoho poteší, iného sklame fakt, že tým pádom je všetko po starom. Ak ste teda od datadisku očakávali nejakú tú novú rasu – máte ich dve, ak ste sa tešili na nové jednotky – každá strana má čosi nové, ak vás už omrzelo množstvo multiplayerových máp – je tu ďalšia várka. Ak ste chceli niečo naozaj nové, neočakávané – máte smolu.

#pic2#

Otázka, ktorá nas teda najväčšmi trápi je nasledovná: Ako teda súdiť tento datadisk? Je to len porcia obľubeného pokrmu pre lačné krky fanúšikovskej komunity, alebo sa na to má pozerať človek aj z perspektívy hráča, ktorému tento populárny sci-fi svet síce môže byť sympatický, ale nikdy sa v ňom nejak hlbšie nepohyboval a nebol ním vcucnútý (predsalen stolná hra a jej ručne maľovateľné figúrky nepatria medzi tie lacné investície, že?)? Nastáva dilema – konflikt, ale stále je tu možnosť prižmúriť „oko fanatika“ a laikovi to jeho pre zmenu otvoriť dokorán.

#pic3#

Nové strany predstavuje Bojové sesterstvo, inak povedané imperiálne amazonky, ale napriek pokročilej nanotechnológií neočakávajme nijaké odhalené či dokonca useknuté ňadrá. V praxi tu máme mariňákov v sukni bez sukne a s určitou „svätou silou“, ktorá je hybným činiteľom špeciálnych schopností jednotiek tejto frakcie.

Druhou stranou novej mince sú temní Eldari, podobajúci sa svojím normálnym (svetlým?) kolegom viac než málo. Ak chceme byť skeptický, tak povieme, že sa niekto z vývojárského týmu pohral v editore skinov a tak vznikla nová rasa, ale fanúšik sediaci v tretej rade, by s námietkou zdvíhal ruku s tým, že je logické, že temná odnož klasickej Eldarskej rasy bude pomerné rovnaká, až na ten detail, že pri boji vysávajú z tela nepriateľov duše, za účelom ich využitia, ako energie pre svoje špeciálne ability. Tak či onak, je to mínus, veď aký osoh je z toho, že máme v podstate jednu rasu s malými odlišnosťami?

#pic4#

Bojiskami singleplayer kampane tentokrát nie su málé územia, tvoriace spolu kontinent, ako to bolo v predošlom datadisku Dark Crusade, ale odohrávajú sa vo vymedzenom vesmírnom sektore a bojiskami sú teda samostatné planéty. V praxi je však dopad čisto kozmetický.

Okrem zvýšenia počtu znesvárenych frakcií na 9, sa dočkali hráči priradenia leteckej jednotky ku každej strane s výnimkou Necronov, ktorí sa naďalej držia pri zemi. Či sú letecké jednotky prínosom, alebo len zbytočním tlačítkom na paneli výroby, musia rozhodnúť hráči multiplayeru. Pre nich je totiž, napriek zaradeniu singleplayer časti, hlavne hra tvorená. V singleplayeri letecké jednotky nemali väčší význam a nijak dramaticky boj ovplyvniť nedokážu.

#pic5#

Aký teda Soulstorm vlastne je? V jadre bije poctíve srdce dynamickej (a krvavej) realtimovky, napriek tomu, že vizuálne na hru už padajú roky a ani novinky nie su práve tým najvytúženejším leskom, aký by si iste počítačoví hráči priali. Nováčikovi Soulstorm nemožno doporučiť, nielen preto, že napríklad Dark Crusade (takisto ako v prípade Soulstorm sa jedná o Standalone záležitosť) je omnoho lepším titulom, ale aj kvôli pocitu stratenosti. 9 frakcií nie je málo a napriek hrateľnosti bez ťaživej komplexnosti, nie je jednoduché a ani potrebné sa púšťať strmhlav na koniec série. Slovo „najviac“ totiž neznamená vždy najlepšie a najzábavnejšie. Pre fanúšikov povinnosť, pre ostatných ostane Soulstorm asi len nadpriemernou, pomerne dobre odvedenou prácou s nejakými tými bugmi a bez lesku predošlých titulov.