Richard Garriotts Tabula Rasa

Richard Garriott – meno ktoré vám naozaj musí čosi hovoriť ak sa orientujete v hernom priemysle hlbšie než ako klasický konzument AAA titulov posledných troch rokov. Samozrejme v Garriottovom prípade sa nejedná o žiadnu undergroundovú produkciu, ale ložisko jeho slávy a nápadov je v minulosti. Ultima je pojem, ktorý je s ním navždy spojený a to nielen prostredníctvom dlhej singleplayerovej ságy dungeonov, ale v našom prípade aj prvou „naozajstnou“ a funkčnou onlinovkou – Ultima Online. Lord British, ako znie meno jeho herného alter ega, sa tak stal určitým zakladateľom žánru MMORPG a zožal s Ultimou Online (ktorá funguje ešte aj dnes, 10 rokov po vydaní) obrovský úspech. Po zrušení jeho materskej firmy Origin sa na čas odmlčal, aby sa po rokoch znova snažil dokázať, že nepatrí do starého železa a jeho esá v rúkave sa naozaj neminuli. Dámy a páni, Richard Garriott's Tabula Rasa je tu.

Napriek tomu, že celá herná komunita už dlhobejšie sleduje vývoj tejto veľmi perspektívnej onlinovky, až do verejnej bety nikto naozaj netušil na čom je. No a verejna beta vyvolalu vlnu rozčarovania. Veď ani Garriott nie je (herný) boh a nemusí mu všetko vychádzať podľa plánu a skvelo (o čom mimochodom hovorí aj mnohonásobný odklad vydania), ale po spomínanej bete ešte dostal nejaký ten piatok na úpravu a povedzme si otvorene, už len jeho meno je zárukou toho, že to zlé byť nemôže.

#pic1#

Ľudia sú kratkozrakí, egocentrickí a v podstate ignorujú všetko čo sa deje mimo ich vlastnej obývačky. Lenže MMORPG nemôže byť o sedení pred televízorom, The Sims sa nerátajú, preto táto idylka netrvá večne. Prišli. Prišli, keď sme to najmenej očakávali a s ničím sa nemaznali. Reč je o slizkých ufónoch, ktorí sa rozhodli rozcupovať našu modrú planétu na márne kúsky. Ako to už býva, vláda má kdesi schované teleportačné zariadenie, ktoré sa našlo po nejakej tej mimozemskej civilizácií a hor sa preč. Hàstky ľudí bez domova, kdesi v ďalekom vesmíre snažiac sa využiť nové technológie a špeciálne schopnosti pradávnej rasy mimozemšťanov, ktoré tá naša ľudská rasa využívať dokáže. Nutno uznať, že zápletka naozaj neznie originálne. Našťastie príbeh nikdy nebol priveľmi podstatnou časťou MMO hier a tak sa môžeme pustiť do tvorby postavy.

Tabula Rasa je síce sci-fi a stretneme sa s viacerými priateľskými aj nepriateľskými ufónmi, ale hrať sa dá len za tú našu. Na začiatku nie je dokonca ani výber povolania, charakter postavy sa vetví postupne a podobne ako v prípade Lineage 2, hráč si vyberá zo stromovej štruktúry 3-krát z povolaní, ktoré mu najviac vyhovujú. Najprv sa vyberá len medzi podporou a vojakom v prvej liníí, neskôr na strane vojaka medzi útočným commandom a rangerom, ktorý ostreľuje z bezpečnej vzdialenosti. Cez podporu sa dá dostať postupne až k medikovi, demoličnému expertovi a podobne, zatiaľ čo u typicky útočných tried je to možnosť guardiana, snipera a podobne. Vo finálnom výbere je dokopy osem rôznych tried.

Každé povolanie ma samozrejme používanie iných zbraní a zbrojí(Z nižších kategórií povolaní všetky možnosti ostávajú, hráč tak nie je odkázaný len na špecifickú zbraň svojej poslednej classy.)a v prípade skupín má tak uzko špecifické postavenie – tank, damagedealer, healer – ako to poznáme z iných MMORPG. Ako som už spomínal, jedná sa síce o Sci-fi, ale o chladné zbrane nebudú hráči ukrátení.

Z mnohých hľadísk kombinuje Tabula Rasa rôzne osvedčené prvky iných multiplayerových hier, niekedy dokonca ani nie MMORPG. Možno najvýraznejšie je to vidieť v boji. Ten je robený ako takmer čistá akcia. Hráč pred nepriateľskými útokmi uteká, kryje sa za prekážky, uskakuje a sám sa pri tom snaží uštedriť čo najvačšie zranenie. Aj keď nepriatelia nemajú rôzne miesta zásahu a útočí sa len na nich ako takých bez zamerania na hlavu či ruku, evokoval Garriottov najnovší počin vo mne sériu Unreal Tournament, kde sú boje rovnako adrenalínové, nápadité, ako aj plné farieb a celkovému UT-like dojmu hrá do kariet aj vzhľad niektorých nepriateľov, napríklad plazovití Thraxovia, ako keby si z toho Unrealu naozaj len odskočili. Zranenie, ktoré hráč spôsobuje a jemu spôsobené sa pochopiteľne počíta podľa niekoľkých základných parametrov postavy a zbrane. Tie su naozaj zjednodušené. V prípade postavy sa jedná o tri primárne vlastnosti ovplyvňujúce počet života, jeho regeneráciu a takzvanú power, čo je len inak nazvaná mana. Tá sa využíva na používanie Logos. To su kúzla, alebo slová, ktoré hráč získava tak, že nájde tie správne logos = znaky, či slová mimozemského jazyku, aby mohol dotyčné kúzlo podporovať. Týchto kúziel nie je tak veľa ako napríklad v prípade World of Warcraft, pretože aj keď metanie šrapnelov alebo úder bleskom môže byť naozaj veľmi efektívny, boj inklinuje hlavne k používaniu zbraní a pohybu. Možno práve v tomto je najväčšia výhoda oproti hrám typu wow, kde sa v prípade PvE bojov proti nepriateľom hráč v prípade melee postavy postavil telo na telo a v prípade castera do určitej vzdialenosti a už len mačkal skilly/kúzla. Tabula Rasa ponúka boj oveľa dynamickejší a z môjho uhľa pohladu aj zábavnejší. Nie je problém využívať brokovnice a sposôbovať tak zranenie viacerým súperom naraz, čo je v kombinácií s investíciou skill pointov do tohto typu zbraní aj možnosť odhodenia súperov na zem. Zábava ale nie je len s brokovnicou, sú tu rotačné guľomety, plameňomety, odstreľovacie pušky, laserove pušky, dokonca aj pištol sa da dobre využívať aj v neskorších fázach, pretože aj ked jej streľba nie je tak účinná ako v prípade pušiek, je to oveľa rýchlejšia zbraň.

#pic3#

Ak zle rozdistribujete body do vlastností, alebo by ste chceli „vynulovať“ vybrané povolanie, klasická cesta späť neexistuje. Je tu len takzvaný Clone credit, ktorý sa získava plnením ťažších a dlhšie trvajúcich questov. Pomocou neho si môžete vyklonovať postavu. To sa z vizuálneho hľadiska nedá brať doslova, pretože v praxi si len vytvoríte novú postavu na rovnakom leveli a s rovnakým povolaním ako tá pôvodná klonovaná, s tým rozdielom, že body do vlastnosstí a špecialných schopností si môžete rozdistribuovať ako chcete. Pôvodná postava samozrejme ostáva. Táto môžnosť klonovania je asi najvýhodnejšia, ak ju vykonáte tesne pred výberom nasledovného stupňa povolania, môžete tak mať dve postavy s rôznymi povolaniami relatívne bez námahy.

Väčšina ďalšej náplne už je na MMO pomery vcelku klasická, hráč plní questy, dostáva za ne a za zabíjanie nepriateľov skúsenosti, peniaze a predmety, leveluje, vyberá si zameranie a podobne. Treba uznať, že aj keď questy poväčšinou pôsobia klasickým štýlom, zabi/prines/zabi a prines, sú prehľadné vďaka dobrej navigácií po mape a hlavne v prípade questov, kde treba zbierať veci z určitého typu nepriateľov, drop rate je naozaj veľký, nie ako vo World of Warcraft, kde tento typ questov neustále lezie na nervy. Stereotyp by sa aj tak časom nedal vylúčiť, celkovú fázu questovania zachraňujú akurát tie vysoko návykové boje, ktorých je pravdupovediac niekedy až priveľmi, ale to, že hráč zvláda boj aj proti poltuctu nepriateľov naraz je výrazne zlepšenie oproti tomu, že v L2 či WoW robí problém už to, keď si človek naberie už dvoch mobov.

#pic4#

Keď už nepriateľov zabijete, nechýba autoloot, kde stačí prebehnúť po màtvole nepriateľa a predmety sa automaticky vyzbierajú a zaradia do niektorej z kategórií, na ktoré je inventár rozdelený. Toto by mali mať všetky onlinovky – časť na zbrane, časť na brnenia, časť na suroviny, časť na lekárničky, náboje a časť na questové predmety. Navigácia v batohu je tak oveľa rýchlejšia a vy tak nemusíte pátrať, kam ste dali tu EMP pušku, na ktorú ste ešte nemali level.

Spomínal som suroviny. Každý hráč nejakej tej onlinovky vie, že nejaké tie nebojové farmiace či výrobné profesie sú dnes už naozaj samozrejmosťou každej hry tohto žánru. Žial princíp, že plán na určitú výrobu je len na jedno použitie a výrába sa tak, že potrebné suroviny nastrkáme do prístroja na to určeného, nachádzajúci sa v každom väčšom priateľskom obydlí, mi nepripadá natoľko zábavný. Za plus sa dá akurát považovať to, že namiesto zbytočného farmenia sa väčšina základných surovín dá kúpiť u NPC, ktoré sa nachádza neďaleko výrobného stroja. Vyrábať sa dajú rôzne upgrady (ako enchanty vo WoW) na zbrane a zbroje, lekárničky, náboje, granáty, alebo aj farby, ktorými si môžete nafarbiť akúkoľvek súčasť svojej zbroje.

Veľmi propagovanou súčasťou hry prostredníctvom jej tvorcu Richarda Garriotta bolo menenie sa prostredia a situácie v ňom. Vo výsledku sa nejedná o nič revolučné. Jednoducho niektoré základne občas napadnú nepriateľské jednotky ovládané počítačom a ak hráči základňu neubránia, padne do rúk nepriateľom. Potom je už len na hráčoch aby ju dobili naspäť, lebo kým tak neurobia nemôžu v danej oblasti brať/odovzdávať questy, alebo využívať služby obchodníkov a teleportácie. Práve teleportácia je zase jedna z tých skvelých maličkostí, ktoré v iných MMO chýbajú. Ak ste hrali World of Warcraft dlhodobejšie, tak vás dozaista muselo časom začať otravovať neustále dobiehanie na mountovi alebo lietanie na dopravných zvieratách z miesta na miesto. To niekedy trvalo aj cele desiatky minút a rozhodne k zábavnosti neprispievali. V Garriottovom teame si toho boli vedomí a keď už sme v tom sci-fi (aj keď teleport je doménou takisto aj fantasy) tak medzi základňami a inými obydliami fungujú okamžité teleporty. Stačí jedenkrát príjst peši a nabudúce sa tam dopravíte v momente sekundy.

#pic5#

Dôležitou súčasťou dnešných MMORPG sú dungeony a PvP. Dungeonov v Tabule rozhodne nie je málo. Ich štýl je veľmi podobný hre Guild Wars, kde sa práve tieto misie zakladali na určitom „briefingu“ a následom plnení úloh, nie ako v prípade WoW iba na zabíjaní bossov. V podstate práve bossov v Tabule až tak veľa nie je a kvalitne predmety sa získavajú predovšetkým za plnenie úloh v danom dungeone, pretože častokrát pri vchode z vnútornej strany stoja priateľské NPC vrátane nemocnice, kde sa v prípade smrti okamžite oživíte. Pestrosť dungeonom je ovplyvnená pestrosťou oblastí v ktorých sa hra odohráva, ako v prípade prvej planéty, ktorá je kombináciou hôr a džungle s otvorenými vypalenými miestami po boji. Dungeonmi sa tak stávaju rôzne posvätné jaskyne, výskumné strediska, väznice, bane či schované mimozemské osady. Smrť je tu tiež naozaj milosrdná, veci sa trochu poškodia a na krátky čas má hráč znížené štatistiky, čiže žiadne strhávanie skúseností, strata peňazí ani predmetov nehrozí.

Azda najväčším sklamaním Tabuly Rasy je PvP, ktoré má len dve možnosti. Buď vyzvať súper alebo jehu grupu na duel, alebo vyhlásiť medzi dvoma klanmi krátku vojnu, žiadne arény, battlegroundy, alebo world PvP sa nekoná. „Zatiaľ“ to je slovo, ktoré na to používajú vývojári, či a ako sa to zmení ukáže len čas.

#pic2#

Veľkým nedostatkom po spustení serverov bolo aj následné prehltenie a veľmi veľké lagy a obrovský počet bugov, dokonca aj o autormi uvádzaných minimálnych požiadavkoch sa dá úspešne pochybovať, bez 1 GB Ram si totiž naozaj ani trochu slušne nezahráte. Na niektoré bugy platilo obyčajné relognutie, na iné musel výjsť patch. Rozhodne hra ešte stále nie je bez chyby, čo je aj vidieť na obrovskej veľkosti patchov, ktoré vychádzajú. Zároveň ako si viacero ľudí sťažuje na vysokých leveloch akosi chýba content a levelovanie je nielen ťažké, ale aj namaxované postavy, nemajú priveľa na práci.

Musí sa teda uznať, že Tabula Rasa ma určité nie až tak zanedbateľné nedostatky, na druhej strane, ktorá onlinovka bola vyše mesiaca po vydaní bezchybná? Richard Garriott tak neprichádza s revolúciou na poli internetového hrania, ale vydáva sa zlatou strednou cestou, kde kåby klasické prvky, ktoré sa osvedčili už za čias Ultimy Online, s nejakými tými novinkami a keby som chcel prirovnávať tak poviem, že do jednej hry spojil feeling rozsiahlosti a prepracovanosti star wars univerza spolu s akčnosťou Unreal sveta. Či vám hra sadne, je už na vás, ak vás omrzela MMORPG čo hrávate, alebo sa chystáte urobiť svojho prvý krok do sveta masívneho online hrania, Tabula Rasa môže byť tou fajn voľbou, treba len počítať s tým, že nie všetko pojde ako po masle.

#aut#

#tab#