F.E.A.R. Perseus Mandate

Nebudem dlho chodiť okolo horúcej kaše, pretože viem, že napriek všetkým nedostatkom a výtkam voči tejto hernej (už) sérii, má celkom bohatú fanúškovskú základňu. Tak teda prosím – krčah tvorcovia tentokrát ešte nerozbili. Možno to je spôsobené práve tým, že veci typu práva na značku a „materská firma“ sú odlišné a medzi vývojármi a distribútormi tak vznikol chaos ohľadom vývojára pokračovania, a hry bez licencie a pôvodných tvorcov, atď. Kto, ako a s kým, v tom sa naozaj rýpať nebudeme, stačí snáď povedať, že nakoniec tu máme dve firmy. Materská Monolith a ich pôvodný veľmi slušný F.E.A.R., a Timegate s ich nemastným neslaným a dosť otrepaným Extraction Point a novým Perseus Mandate.

#pic2#

Riskovať, to je dnes v hernom priemysle slovo, ktoré si väčšina vývojárov a distribútorov spája bohužiaľ významovo hlavne s pojmom „snažiť sa byť originálny a nerecyklovať dookola to isté.“ A tak to máme znova. Nevábne vyzerajúce stoky, ošarpané staré továrne, skladiská a doky, staré podzemné chodby, kancelárie a nesmie chýbať nejaký ten laboratórny komplex. Jednoducho všetko, čo sme videli v prvej hre a datadisku, a všetko to, kde sa farebná paleta skladá z pol milióna odtieňov sivej, čiernej, hnedej a sivo-hnedo-čiernej.

#pic3#

Autori tentokrát nevymýšľali pokračovanie naväzujúce na koniec Extraction Point, ktorý bol pokračovaním pôvodnej hry, ale zhostíte sa úlohy nového člena inej jednotky F.E.A.R., ktorá ma za úlohu preskúmať nejaké tie zvláštne aktivity starej známej firmy Armacham, pričom táto operácia sa odohráva časovo simultánne s pôvodnou hrou a prvým datadiskom. Človek si hneď pomyslí, že tým pádom nie je nutné poznať predošlý dej, ale opak je pravdou. Hra totiž vysvetľuje veľmi málo a v určitých momentoch sa prelína práve s ostatnými členmi série a tak si na otázky, ktoré počas hry vznikajú, musíme odpovedať hernými spomienkami, ak ich teda máme, pochopiteľne. Na počudovanie, táto vedľajšia línia funguje lepšie ako minulá datadisková nadstavba pôvodného príbehu. Občas sa človek pousmeje nad začudovaním postáv, nevediacich, čo sa deje.

#pic4#

Aby nám bolo primerane „veselo“, autori zaradili do hry „nových“ nepriateľov – nightcrawlers, čo sú vlastne nájomní žoldnieri najatí na špinavú prácu. Preto noví v úvodzovkách, lebo jediný rozdiel oproti klasickým jednotkám Replica a ochranky Armachamu spočíva v trocha väčšej výdrži týchto vojakov, a tak trochu do tmavočervena ladených oblekoch. Druhými nováčikmi sú paranormálne „čosi“, čo sa nachádzajú v tmavých škvrnách na podlahe a v prípade, že hráč na inkriminovanú plochu vkročí, začnú ho tieto potvory ťahať dole. Osobne mi to prišlo skôr otravné než zábavné. Pridanie nejakej tej zbrane ako zvláštny metač bleskov či silnejšia puška s priblížením, za nejaké extra novinky tiež nemožno považovať, keď celá hra a predovšetkým jej tempo a level design je o tom istom. Prestrieľať sa cez niekoľko miestností plných nepriateľov, len aby prišla občas halucinogénne pôsobiaca príbehová sekvencia, vystriedaná nejakým tým strašidelným baf!, na ktorý sme si už dávno zvykli (tých takzvaných strašidelných momentov je v tomto datadisku oproti predošlým hrám naozaj málo).

#pic5#

V prípade určitej sumarizácie teda vidíme, že sa jedná doslova o recykláciu v priamom prenose, ak teda chcete novinky, budete sklamaní, ak si chcete dobre zastrieľať (čo je ešte stále fajn) v už mierne zastaralom a sivom grafickom spracovaní, máte možnosť. So svojimi 8 hodinami hracieho času vrátane bonusových misií a oveľa lepším spádom ako v prípade Extraction Pointu je vo výsledku Perseus Mandate naozaj lepším kandidátom, než jeho starší brat, lenže opakovať tretíkrát od slova do slova, to sa už musí naozaj odraziť aj na výslednom hodnotení. Preto ak ste fanúšikmi pôvodného F.E.A.R.u a prvý datadisk vás sklamal, druhý bez toho, aby tiež dosahoval kvalít pôvodnej hry, si tú reputáciu u vás možno polepší.