Ratatouille

Potkan Remy žije na relatívne pokojnom vidieku vo Francúzsku so svojou rodinou, pochopiteľne tiež potkanmi a živí sa ako inak, zberom odpadkov a zvyškov jedla v domčeku vetchej, ale agilnej (ako sa neskôr presvedčí na vlastnej koži) starenky. Remy je ale iný ako jeho súkmeňovci, život medzi odpadkami nenapåňa jeho sny, má totiž veľmi rád varenie a to dokonca podľa slávneho Parížskeho kuchára. Čo by osud nechcel, po rýchlom slede nemilých udalostí sa Remy predsalen ocitne v spomínanej francúzskej metropole, dokonca hneď pri reštaurácií svojho obľubeného kuchára. A popritom ako sa bude snažiť získať potravu pre svojich príbuzných v drsných uliciach veľkomesta, rozhodne sa splniť si svoj veľký sen – stať sa kuchárom, o tom, že to nebude až tak jednoduché sa hráči presvedčia aj v tejto hre.

#pic1#

Princíp celej hry spočíva na klasickom plošinovkom základe predovšetkým štýlovo (nie kvalitatívne) zrovnateľným s konzolovým Crashom Bandicootom (Crash zbiera jablká a Remy ohryzky, že by to boli tie po Crashovi?) napriek tomu, že tam ide o uzavretejší priestor a postup je len smerom dopredu. Na druhej strane práve takýto štýl krátkých úloh, ktoré má hlavná postava splniť v určitej oblasti, su nápåňou takmer každej detskej hry podľa filmu a menia sa len postavy a kulisy, v ktorých sa hra odohráva. Ratatouille v tomto naozaj nie je iné a opäť okrem klasického preskakovania plošín, zbierania ohryzkov a hviezdičiek, vyhýbaniu sa nepriateľov, obsahuje aj zopár minihier. Tieto minihry su zväčša založené na jednotnom princípe, kde hráč má stláčať šípky v určitom poradí. Herný svet sa samozrejme musí skladať z filmových oblastí a preto tu máme najprv malebný francúzsky vidiek, rieku, parížské kanále, ulice a reštauráciu a azda jediné nápadité, takzvané snové svety, kde sa v určitých bodoch hry (tieto misie su dobrovoľné a s postupom v hre nemajú nič spoločné) Remy ponorí do sna, ktorý zosobňuje nejaký druh jedál ako ovocie, syry alebo mäsové výrobky.

#pic2#

Takáto úroveň je v podstate opäť klasicky "hopsačkovo" koncipovaná len namiesto smetiakov a odkvapových rúr sa preháňame po kotúčoch syra, veľkých francúzskych bagetách alebo po nakrájanom Kiwi. Tieto úrovne slúžia predovšetkým ako výzva pre deti, pretože sú ťažšie než regulérne misie a poskytujú možnosť nazbierať ďalšie body, za ktoré sa dajú v menu nakúpiť (respektíve odomknúť) samostatné hrateľné snové svety alebo rôzne bonusy,. Táto náplň však nie je natoľko zaujímavá ako to bolo v prípade stále výborných Lego Star Wars.

Je paradoxom, že hra je síce určená detskému publiku (a tomu zodpovedá aj kompletná lokalizácia textov a dabingu do češtiny) , z čoho vyplýva, že by mala byť náročnosťou veľmi ohľaduplná. Toto je síce možné pozorovať na veľmi pravidelných checkpointoch, kde sa Remy častokrát po svojej smrti ocitne. Prečo? Dôvod je jedným z najčastejších v hrách tohto typu. Hra súbežne výchadza na PS2 a práve konzolovosť z nej cítiť na sto honov. Tí kto tipujú, že tým utrpelo nielen ukladanie hry - samozrejme v podobe checkpointových autosavov, ktoré nie su tak časté ako tie na ktorých sa potkan objaví po smrti.

#pic3#

Najväčším kameňom úrazu je, ako inak kamera a ovládanie. Samotné nastavovanie ovládania prebieha ešte pred spustením hry samotnej. Tento archaický prístup som naposledy zažil pri už celkom obstarožnej klasike Outcast (rok vydania 1999) a rozhodne ho nepokladám za správny. Hra síce prezentuje úvodnú časť ako tutorial, lenže "príkaz stlačte tlačidlo pre skok a následne tlačidlo pre akciu" priveľmi nepomôže ak nemáte po ruke manuál, alebo ste si nezapämatali, že kde vlastne sú tie úkony na klávesnici zadefinované. Ok, keď už vieme, čím sa ovláda pohyb, skok, akcia a podobne, zrazu tu máme kombinácie kláves, ktoré nie vždy sú zrozumiteľne napísane, preto ich treba občas skúšať, kým sa požadovaný efekt nepodarí. Možno práve všemožné skoky a záchyty nie su pre deti to pravé, lebo občas naozaj nie je jednoduché postláčať naraz či v správnom poradí všetko čo treba. A tak sa striedajú počas takmer celej hry veľmi ľahké pasáže s tými náročnejšími veľmi nerovnomerne. Aby toho nebolo málo, tak do toho občas veľmi nepekne stávkuje kamera, na pohyb ktorej sú síce klávesy, lenže v praxi človek nemá priveľa času počas skoku alebo iných činností, ktoré Vás dokážu poslať na checkpoint, priveľa času.

#pic4#

Z okolných obrázkov síce je vidieť, že hra má naozaj reálie svojej filmovej predlohy, lenže v akom grafickom kabáte? Naozaj nechápem, či si deti kvalitnú grafiku nezaslúžia, alebo sa naschvál podceňujú ich nároky a túžby, lebo hlavne prostredie ma zastaralé textúry a ani nejaký ten efekt slnka nezachráni slabé modely (možno s výnimkou Remyho a jeho brata, ale aj to nie je žiadna sláva). Optimista si povie, že asoň sa dá hra spustiť na priemernej zostave v plných detailov, k čomu ja môžem povedať akurát toľko, že aj priemerná zostava by rozhodne zniesla toho oveľa viac. Ostáva len dodať, že je škoda, že takýto licencovaný týp hier sú len rýchlokvašky, ktoré nie su nijak výnimočné. Pobaviť na pár hodín dieťa môže, lenže ak sa pozrieme na už spomínané Lego Star Wars a jeho druhý diel, v každom ohlade je tu kvalitatívny rozdiel obrovský.

#pic5#