Overlord

Záporné postavy to v dnešnej dobe nemajú ľahké. Nielenže v hrách nemajú dostatočný priestor, ale častokrát sa využívajú len na povrchne a plytko spracovaných bossov na konci hry. Pritom byť záporákom ma svoj vlastný druh poetiky. Anakin Skywalker by mohol rozprávať. Nikto ako záporák z neba nespadol (teda až na Satana) a preto musí mať svoj osobný príbeh ako sa k tomuto statusu dopracoval. Niekoho postihla životná tragédia s ktorou sa nedokázal zmieriť. Iný zas si nenašiel iné hobby ako likvidovať všetko čo mu stojí v ceste. Niekto chcel naplno rozvinúť to, v čom je dobrý a stal sa z neho profesionálny zabiják a pochoiteľne máme aj jedincov s neukojitelným Napoleonským komplexom. Jedno však majú všetci spoločné – byť zloduchom je zábavné, teda aspoň do momentu, kým nepríde nejaký blonďatý sedliak v nablýskanej zbroji od dobrej víly a zábavu nepreruší.

Vývojari z Triumph Studios idú na to opačne. Snažia sa nás presvedčiť, že byť záporakom ma svoje nespočetné výhody. Paradoxne bohužial sa nejak nesnažia vysvetliť z akého dôvodu je ten náš avatar (v zbroji za ktorú by sa nehanbil ani Sauron) na strane zla. Ako však dať na frak všetkým čo tvrdia, že záporné postavy sú len na zabitie? No táto úloha zostáva na hráčových pleciach.

#pic1#

Je smutné, že práve s týmto aspektom sa priveľmi vývojári nepohrali a hlavná postava nielen nema žiadnu minulosť a vnútorné pohnútky, ale aj vo Freemanovskom štýle vôbec nerozpráva.

Nás ale zaujíma príbeh, ktorý síce netrpí prehnanou originalitou a nápadmi, ale to čo servíruje, servíruje naozaj slušne prepečené. Hlavného protagonistu (Alebo antagonistu, keďže sme zlí?) vylovia impovia, či goblini (kombinujú prvky obidvoch fantasy rás), v hre prezývaní jednoducho minioni (prisluhovači) a začnú mu bez okolkov slúžiť pod velením šamana, hlavného miniona. Ten hráčovi oznámi, že po bývalom pánovi zdedil sídlo – obrovskú vežu, z ktorej po poslednom nájazde akože-hrdinov ostala v troskách. No a práve nadobudnúť zašlú slávu zla, ukázať svoju moc a predovšetkým navrátiť veži zlovestný, ale štýlový look.

#pic2#

Aj keby to mohlo niekoho napadnúť, či už z rôznych informácii pred vydaním, alebo zo screenshotov, hra sa nijak na nič nehrá a ide na to od začiatku bez okolkov. Je to jednoducho akčná záležitosť s tak trochu vtipnou miniarmádou a nenápadným vylepšovaním svojej veže a vybavenie (pozor, žiadne rpg!). Takéto podanie bez okolkov a schovávania sa za rpg prvky mi prišlo veľmi sympatické a jednoznačne dáva tušiť, ktorým smerom sa bude hra uberať.

O hlavné slovo sa hlásia tri majoritné činitele – akcia v podaní minionov, lineárny postup vpred a tendencia vyhľadávať páky (namiesto kľúčov) na otváranie dverí. Každému hráčovi určite z času na čas lezie nejaké to fantasy klišé na nervy. Malí, roztomíli pupkatí hobiti, nadprirodzené zosobnenie čistoty života v podobe jednorožcov, éterickí nadpozemsky krásni elfovia alebo vďační utláčaní ľudia. No a práve Overlord nám dáva šancu sa pobiť s týmito klišé. A to doslova – nenažraní slizkí hobiti, krvilační jednorožci, umrnčaní elfovia alebo leniví a naozaj až demetní sedliaci. Naostrite sekery, nachystajte minionov a všetci menovaní sú vám vydaní na milosť.

Hra už pred vydaním prezentovala veľký dôraz na pomocníkov, ktorých sú štyri druhy. Základní hnedí, ktorí sú jednoducho hrubou pracovnou silou a osobne mi prídu najsympatickejší už len z hľadiska, že s nimi hráč strávi v hre najviac času a dokážu využiť každú užitočnosť a haraburdu buď na zvýšenie poškodenia (zbrane) alebo obranu (brnenia a štíty). Mnohokrát sú tieto prostriedky veľmi nekonvenčné ako motyky, sedliacke čiapky, tekvice alebo lebky. Ohniví prisluhovači sú strelcami a likvidátormi ohňa, modrí liečitelia a plavci, no a poslední zelení pre zmenu vrahovia a likvidátori jedovatých rastlín a ich výparov, ktoré bránia v postupe.

#pic3#

Bránenie v postupe, to je totiž vec v Overlordovi veľmi bežná, na niektore miesta treba preplávať a pustiť most a kedže plávať vedia len modrí, riešenie je jasné. Inokedy treba zneškodniť oheň či jedovaté výpary a cesty sa aj veľmi kľukatia, na otvorenie rôznych dverí a mostov sa častokrát naobchádza celá lokácia.

To našťastie nevadí. Hra slušne odsýpa a s momentom nudy som sa počas hrania naozaj nestretol. Zádrhel tu ale predsalen je. Overlord kladie veľký dôraz na minionov, tak veľký, že aj keď hráč dáva vyslovene silnejšie údery, oproti viacčlennej grupe pomocníkov hrá v boji naozaj druhé husle. V strategií bežnosť, v akčnej hre to ale priveľa ľudí nedocení. Aspoň ja nie.

No nejedná sa o nič tragické, ako som už vyššie spomínal, hra odsýpa a jedno z napríjemnejších spestrení sú asi hlášky minionov. Predsalen keď sa hlasom ala Gollum z Pána Prsteňov ozve „a treasure for master, that is sooooo sad alebo that's mine!“, vyčarí to úsmev na tvári nejednému hráčovi. Počas boja je samozrejmosť aj vrhnúť nejaké tu kúzlo na nepriateľov. Trochu nezvyk je bojovať klávesnicou zatiaľ čo myšou sa riadia pomocníci, ale nejedná sa o nič, na čo by sa nedalo zvyknúť, alebo si prestaviť v ovládaní. Kamera z počiatku tiež nebola práve podľa mojho gusta (v prvom rade veľmi vysoká citlivosť) a aj po nastavení je z nej pocit tak trochu rozpačitý, napriek tomu, že rozhodne nie je nepoužiteľná.

#pic4#

Zlosynské skutky sa začnú napånať v typickej slnkom zaliatej vrchovine s malebnou dedinou a cez hobitie obydlia (inšpirácia LOTRom zjavná) , horiace ruiny zámku, alebo mesto trpiace nemàtvymi problémami, sa dostane hráč aj do trpaslíckych baní, či elfského lesa plného ruin. Pravda, jedná sa o výber „to najlepšie z klíšé“, ale spracovanie je veľmi príjemné, či už parodickým podtónom a všadeprítomnými úsmevnými hláškami (aj keď nejde o vyslovene fajnšmekrovský humor v štýle Sama a Maxa) ,alebo veľmi pekným grafickým spracovaním, kde prevláda HDR, rôzne druhy svetiel a široká paleta farieb. Rozhodne je na čo sa pozerať a vôbec nie je dôležité, že textúry nie sú až tak ostré. Vďaka tomuto takpovediac klamárskemu triku, si aj majitelia nie práve najvýkonnejších počítačov hru môžu naozaj užiť aj po technickej stránke. Ešte by som chcel dodať, že napríklad spomínaný elfský les je spracovaný naozaj na výbornú a človek naozaj môže tú atmosféru nasávať. Vo väčšine hier je les doslova naokolo, ale nikdy nie tam kde je hráč a tým sa príchadza o ten atmosferický pocit byť integrovaný v samotnej hustej hore. Atmosférou sa Overlord píši zaslúžene, aj keď z pochopiteľných dôvodov sa nejedná o žiadne emotívne eposy, ako to poznáme zo známych rpgčiek a adventúr. Oddychová, tak sa atmosféra Overlorda da v krátkosti nazvať. Mimochodom dabing je perfektný a hlavne „kráľovský“ klaun-minion si zaslúži byť spomenutý.

Určitým mínusom je nevyužitý potenciál a celková obmedzenosť aj technickým spracovaním. Malý počet reakcií, hlášok a rôznorodostí vecí dejúcich sa okolo vás, to je vec, ktorú si začne pomaly všímať. Aby som sa zle nevyjadril, nejedná sa o stereotyp, len o pocit neustále bijúci do oči, že z konceptu sa naozaj dalo vytiahnuť viac a nová inkarnácia zla ostáva na pol ceste. Ani plytký zaverečný boss, ani plnohodnotná alternatíva k hrdinom. Za zahratie, ale rozhodne stojí a pre neangličtinárov dokonca s českými titulkami.

#aut#

#tab#